divadle Košice, ktorého je v aj v súčasnosti stálou členkou, mnoho postáv. A hoci ju pred rokmi lanárili aj do iných divadiel, ostala verná Košiciam. Tu sa realizuje aj v dabingu a v Slovenskom rozhlase. Divadelné prázdniny, ktoré teraz má, trávi prevažne na chalupe.
Je chalupa vašou vášňou?
- Áno, dokonca by som to nazvala chorobou. Mám tam totiž stále potrebu fyzicky pracovať. Napĺňa ma to, hoci zároveň i dovádza do šialenstva kvôli predstave, čo všetko ešte treba urobiť a čo nestihnem. Napriek tomu je to pre mňa obrovský relax.
Je to miesto, kde si vybíjate nadbytočnú energiu či dobíjate chýbajúcu?
- Momentálne si dobíjam chýbajúcu. Ale ak mám byť úprimná, dobíjam sa do vybitia.
Takže platí, že fyzickou prácou k duševnému zdraviu?
- To ste teraz trafili klinec po hlavičke. Mám totiž za sebou psychicky náročnú sezónu, bolo toho naozaj dosť. A tu som za dva týždne dokázala zabudnúť na všetky nepodstatné problémy a dobiť si baterky na ďalšie dva roky dopredu.
Máte aj iné vášne okrem chalupy?
- Posilňovňu. A moju prácu. Aj keď ma unavuje, nedokážem bez nej existovať.
Ako rada trávite prázdniny?
- Predovšetkým nesnívam o dovolenke v exotickej krajine "vycapená" pod palmami a opaľujúc sa. Toto nie je druh relaxu, ktorý potrebujem. Omnoho viac sa mi páči dovolenka, akú si teraz užila jedna moja kolegyňa, ktorá nasadla s manželom na bicykel, nabalili si stan, karimatky a za tri dni absolvovali cestu z Košíc na Úhornú, do Margecian a späť domov. Toto mi pripadá omnoho romantickejšie a nabité väčším množstvom zážitkov ako pobyt pri mori. Ten mi nič nehovorí. Mám rada hory. Ak by som sa mala niekam vybrať, rada by som si zaplatila nejakého inštruktora a zliezala by som skaly. To je mojím snom.
Takže adrenalín je pre vás to pravé?
- Pre adrenalín žijem. Všetko, čo smrdí adrenalínom, je pre mňa veľmi lákavé.
Čo najadrenalínovejšie ste už zažili?
- Zlaňovala som v jednej súťaži z veže. Mala som si sadnúť do sedačky, s ktorou som sa strmhlav spustila po lane dolu. Bola som tam asi za šesť sekúnd. Bolo to naozaj skvelé!
Máte čas na adrenalín aj popri práci a rodine?
- Nie je to ani tak otázka času ako zodpovednosti voči mojej dcére. Keby som mala 18, nahovorili by ma na kadečo, teraz si však už uvedomujem zodpovednosť za dieťa.
Užili ste si adrenalín aj počas prázdnin ako dieťa?
- Od útleho detstva som nemala rada prechádzky po rovine. Len čo sa našiel kopček, garáž, strom, rieka, musela som tam byť. Čo ma teší i desí zároveň, moja dcéra je rovnaká ako ja. Takže vety, ktoré predtým hovorila moja mama - neskáč, nepreskakuj, nezašpiň sa, nelez, teraz používam ja. Pripadá mi to však humorné, pretože aj mne to bolo zbytočné hovoriť.
V čom sa ešte vo svojej dcére vidíte?
- Čo hlavne Karolínke závidím, je, že si ide pevne za svojím. Ja som bola introvertná a aj keď som po niečom túžila, počúvala som príkazy svojich rodičov. Moja dcéra si zas postaví vlastnú hlavu a pokiaľ ju zázračným spôsobom neukecám, urobí si stoj čo stoj po svojom. Snažím sa ju teda korigovať, ale nepotláčať v nej jej prirodzenosť.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Na prácu.
Je aj javisko istá forma adrenalínu?
- Nie každé predstavenie a skúšobné obdobie je rovnaké, no niektoré skúšky naozaj pripomínajú boj o život. (smiech) Najviac adrenalínu sme si užili asi v predstavení 3.3.3., ktoré je postavené na troch herečkách, kvante textu a úzkej spätosti so zvukom, projekciou a svetelnými efektami. A ak tam niečo z techniky vypadne, zachráň sa, kto môžeš. No neraz sa nám stalo, že niečo z toho jednoducho "odišlo". A to teda bol adrenalín. No zistila som, že hoci ma to najprv vždy rozklepalo, práve vtedy som sa na scéne cítila mimoriadne dobre.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
