lekárkou, i dvoma deťmi si pobalili kufre a odišli za prácou do Anglicka. "Doma by ma nevedeli zaplatiť, a ani by som nevedel zapadnúť do slovenského zdravotníctva," podotkol.

Miestom jeho pôsobenia bolo mesto Umea v severnej časti Švédska. V oblasti, kde žije asi milión obyvateľov. Rapčan hovorí, že tam ešte chodia nakupovať na psích záprahoch. "Sú to skrátka Severania, ľudia, ktorí toho veľa nenarozprávajú."

Problémom každého Švéda je uchovať nejakú korunu pre seba a neodovzdať všetko štátu. Majú však bezplatné školstvo a takmer bezplatné zdravotníctvo. Čo je však podľa Rapčana vo Švédsku veľmi zvláštne, je spôsob požívania alkoholu. Majú centralizovaný predaj v špeciálnych obchodoch a predáva sa len v určených časoch. "Alkohol je vo Švédsku drahší ako na Slovensku, ale v podstate dostanete kúpiť, čo chcete a v akomkoľvek množstve. Švédi sú zaujímaví tým, že 90 percent obyvateľstva nakúpi v piatok toľko alkoholu, koľko sa len dá, a pije každý, kto môže. Pijú mladé dievčatá, malí chlapci. A potom začnú spievať. Majú špeciálne pesničky, ktoré sa spievajú pri rozličných spôsoboch pitia a podľa toho, aký alkohol pijú, kde ho pijú a prečo."

Umea je mesto so 110-tisíc obyvateľmi. Cyklistické chodníky majú asi 180 kilometrov a bežecké 160 kilometrov. V zime sú z nich perfektne upravené lyžiarske trate s osvetlením. V tých najstudenších mesiacoch roka, teda v januári a februári, je tam mínus 5 stupňov, v lete sú tam priemerné teploty okolo 14 stupňov.

Umea je mesto briez. Podľa posledného sčítania je ich tam tritisíc. Tiež je to univerzitné mesto, počet študentov sa pohybuje okolo 30-tisíc. Skrátka, je to mesto mladých, lebo priemerný vek jeho obyvateľov je 37 rokov. Rapčan hovorí, že keď v roku 2000 prišiel do Švédska, situácia v tamojšej medicíne mu umožnila pracovať ako špecialista, ale bez kvalifikácie.

"Obdobie prvých mesiacov bolo stresom, lebo pracovať v akútnej medicíne, keď nemáte ani poňatia o tom, čo sa okolo vás deje, čo ľudia okolo vás hovoria, nebolo jednoduché. Nemocnica mi však vyšla v ústrety, zariadili mi večerný jazykový kurz. Keď som vtedy počúval švédsky jazyk, tak som bol na sto percent presvedčený, že sa ani naučiť nedá. Prvé dva roky boli tvrdé, často sme s manželkou zvažovali, či zostať. Nakoniec sa vec podarila. Absolvovali sme jazykovú skúšku, tiež skúšku z lekárskeho práva i etiky a získali sme špecializačnú kompetenciu. Čiže sme sa stali rovnocennými lekármi švédskych kolegov."

Posledný rok už doktor Rapčan pracoval samostatne ako dvojatestovaný lekár špecialista. Nemocnica v Umee patrí síce medzi menšie švédske nemocnice, ale aj tak je to obrovský komplex. Akési malé mestečko, kde je všetko od bánk a obchodov, reštaurácií a zelene. Švédi sa totiž všade snažia dostať zeleň. Čo sa týka pracovného času lekára zaznamenáva ho čipová karta:

"Každá minúta, ktorú strávite mimo pracoviska, sa na karte zaznamenáva. Na obed máte povolených 45 minút, v prípade, keď sa naobedujete za 25, máte 20 minút k dobru a potom ich môžete využiť extra."

Zdôraznil, že veľký rozdiel medzi anestéziológiou u nás a v Škandinávii je v tom, že tam majú vysokokvalifikované zdravotné sestry, ktoré samy uspávajú pacientov. "Anestéziológ má na starosti tri až päť operačných sál. Jeho povinnosťou je koordinovať sestry a pomáhať im pri komplikáciách. Na sál prichádza o trištvrte na osem, sestry o pätnásť minút skôr. Potom sa pozorne a dlho diskutuje. Na naše pomery to trvá neskutočne dlho. Lekári sú schopní odísť na kávu a potom veci ešte ďalšiu pol hodinu rozoberať. A pacient je na sále a čaká."

Švédske zdravotníctvo je však neskutočne skompjuterizované. "Na počítačoch sú tam modré a zelené pásiky, to sú jednotlivé operácie. Sú v nich všetky informácie. Akú má pacient poruchu, ako ho chce operovať chirurg, aké chce použiť materiály, čo chce anestéziológ, čo urobil internista, tiež on-line sa dá sledovať aj stav operácie. Skrátka, každý jeden detail, týkajúci sa pacienta, je počítačom zaznamenávaný."

Nemocnica v meste Umea má 35 operačných sál, sú rozdelené do troch operačných centier. Detských pacientov, až do okamihu uspania, sprevádzajú rodičia. Čo sa týka sestier, je ich vždy zdvojené množstvo, to preto, aby stíhali počas dňa si vypiť kávu. Je to vždy tak, že jedna časť sestier pracuje a druhá pije kávu. Ale nielen sestry, aj lekári si môžu posedieť a vypiť kávu. Sú k tomu určené špeciálne miestnosti. Ak u nejakého pacienta nastane zástava srdca, je v nemocnici špeciálny tím, ktorý je do dvoch minút je pri ňom. "Jednou z tímu je sestra intenzívnej starostlivosti, ktorá sadá na bicykel s kompletným prístrojovým vybavením, a ako odušu bicykluje na miesto, kde pacient skolaboval."

Zaujímavosťou švédskej intenzívnej medicíny je to, že nemajú svojich vlastných pacientov. Každý pacient patrí nejakému oddeleniu a lekár intenzívnej medicíny s nimi spolupracuje. Vyžaduje to množstvo konzultácií a diskusií. Dá sa vlastne povedať, že intenzívna medicína vo Švédsku neexistuje.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári