iní prechádzajú bez povšimnutia, sa pristaví a zvažuje, či by pod nánosmi zeminy neobjavila dôkazy života našich predkov. Ivana Strakošová pracuje ako archeologička vo Vihorlatskom múzeu v Humennom. Vzrušujúci pocit z hľadania pozostatkov dávnej existencie v Humennom a okolí už zažíva vyše dvadsať rokov.
"K archeológii som sa dostala cez doplnkové čítanie dejepisu na základnej škole. Tak ako takmer každý budúci archeológ som začínala starovekými vykopávkami, teda klasickou stredomorskou archeológiou," hovorí o svojich začiatkoch. Definitívne sa pre archeológiu rozhodla pri prihláške na vysokú školu. Samostatný odbor archeológia vyštudovala na bratislavskej Filozofickej fakulte UK, kde si ju pod patronát zobral pracovník Národného múzea Bélo Polla pochádzajúci z Humenného.
Doštudovala v roku 1983 a odvtedy pracuje v humenskom múzeu.
Strakošovej archeologická kariéra sa odvíja od dvoch veľkých výskumov - lokality na Sídlisku pod Sokolejom a Jasenovského hradu. Pri výstavbe humenského sídliska v osemdesiatych rokoch pracovníci múzea objavili najstaršie osídlenie na území mesta. Bolo preskúmaných 12-tisíc metrov štvorcových, na ktorých sa nachádzalo 46 objektov z obdobia neolitu, strednej a mladšej doby bronzovej a mladšej doby rímskej. Výskum dokázal, že naši predkovia dávali pri výstavbe svojich príbytkov prednosť plochám na okraji terasy nad Laborcom.
Oveľa viac si Strakošová cení dlhoročný prieskum hradu Jasenov. Trval s prestávkami sedem rokov, našlo sa množstvo keramiky, nástrojov, zlomkov zbraní i súčasti odevov. Najväčším úspechom však bolo, že sa podarilo doložiť falšovateľskú dielňu, známu na tomto hrade dovtedy iba z písomných prameňov. "Našli sme taviace tégliky a mince. Falošné mince dal na Jasenovskom hrade raziť Gabriel Drugeth, ktorý využil politický chaos v polovici 16.storočia. Peňazokazecká dielňa produkovala poľské groše a neskôr zlaté florény smenom Ľudovíta II. a Ferdinanda I. zo zliatiny striebra a mosadze," vysvetľuje.
Humenská archeologička hovorí, že nálezy sú vo veľkej miera vecou náhody. Treba však aj vedieť, kde kopať. Závisí to najmä od morfológie územia. "Vidím nejakú vyvýšeninu a cítim, že tam niečo musí byť," hovorí. Pomôcť však môže aj topografia, teda miestne názvy. V súčasnosti sa však veľa stavia, čo je pre archeológov dobre. Často robotníci narazia na nejaké predmety a archeológovia potom prídu nálezisko zdokumentovať.
Strakošová neľutuje, že ako "hľadačka minulosti" pracuje práve v humenskom regióne, ktorý nepatrí v archeologických nálezoch k najvýznamnejším na Slovensku. "Aj tu žili v dávnej minulosti ľudia. Región nemám ani po dvadsiatich rokoch celkom preskúmaný, dá sa tu ešte stále všeličo nájsť," hovorí. Priestor na ďalší vedecký výskum vidí najmä pri lokalizácií mohýl, ktorých je po tomto kraji roztrúsených na desiatky. "Ide o pohrebiská, ktoré sa vyskytujú vždy v skupinke desiatich až dvanástich. Veľký výskum mohýl sme uskutočnili v Brestove".
Ako každý jej kolega stále sníva o nejakom parádnom náleze. "Nemuselo by to byť ani niečo veľké, ale niečo čo by stálo zato," poznamenáva. Možno bude mať šťastie pri práve prebiehajúcom výskume. S partiou nadšencov prekopávajú stavbu na prekládke cesty smerom na Brekov. Našli už objekt s mladšej doby kamennej. "Výstavba cesty pokračuje ďalej do polí, už sa teším na čo narazíme," dodáva Strakošová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
