vydierania. Stalo sa tak po jedenástich rokoch strádania, stresov, neistoty, rôznych tlakov, ba dokonca aj väzby, v ktorej právnička strávila 6 mesiacov. Pod toto všetko sa podpísala príliš pomaly sa vlečúca spravodlivosť.
Na margo nej predseda senátu prvostupňového súdu uviedol: "Neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť." Dodal, že v očiach verejnosti, účastník konania stráca nielen svoj kredit, ale nemôže viesť ani plnohodnotný život. Pod prieťahy v konaní sa podpísala aj neochota svedkov zúčastňovať sa pojednávania a námietky zaujatosti obžalovanej.
Známa košická advokátka čelila obžalobe z dvoch skutkov, pričom v obidvoch prípadoch išlo o trestné činy vydierania vo forme spolupáchateľstva. Prvého z nich sa mala dopustiť po dohode s nebohým Róbertom Holubom, údajným bossom košického podsvetia. Ten sa podľa žalobcu najprv sám viackrát vyhrážal Milanovi M., ktorý nesplatil pôžičku Štefanovi L. Neuspel, a tak sa ho začiatkom apríla, resp. koncom mája 1994, pokúsil zastrašiť s pomocou advokátky.
V byte Kataríny Dušákovej sa vraj vyhrážali Milanovi M., že ak nepredá svoj rodinný dom vo Vajkovciach, okr. Košice - okolie manželke Róberta Holuba, pošlú na neho Rusov, ktorí zlikvidujú celú jeho rodinu.
Milan M. podpísal kúpno-predajnú zmluvu, do ktorej bola dodatočne, bez jeho vedomia, dopísaná kúpna cena 600 000 korún. Vklad do katastra bol povolený až v novembri 1995. Napriek tomu, majiteľ nehnuteľnosti, ktorá mala hodnotu 1 681 368 korún, ju musel na nátlak Róberta Holuba opustiť spolu s rodinou krátko po podpísaní zmluvy a odsťahovať sa do Košíc, do podnájmu. Za dom s pozemkom, dostal od Róberta Holuba približne 200-tisíc korún.
Podľa obžaloby Krajskej prokuratúry v Košiciach, Katarína Dušáková a Róbert Holub sa dopustili trestného činu vydierania. Okresný súd v Žiline, ktorému Najvyšší súd SR prikázal kauzu pojednávať, vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k záveru, že:
"V priebehu celého trestného konania nebol zabezpečený jediný dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovanú, že uzatvorila vzájomnú dohodu s nebohým Róbertom Holubom, resp. že by sa Milanovi M. spolu vyhrážali fyzickou likvidáciou."
Katarína Dušáková spáchanie žalovaného trestného činu poprela a existenciu spoločnej dohody nepotvrdil v žiadnej zo svojich výpovedí ani nebohý Róbert Holub. Senát mal za to, že dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní boli vyhodnotené jednostranne a opierali sa o vyjadrenia Milana M., ktoré boli vytrhnuté z kontextu. Svedok na pojednávaní zdôraznil, že v priebehu rozhovoru, ktorý sa odohral v byte obžalovanej, neodzneli žiadne slovné spojenia, koré by vnímal ako hrozbu.
V prípravnom konaní však Milan M. menil výpovede nielen vo vzťahu k obžalovanej, ale aj jej údajnému, už nebohému spolupáchateľovi Róbertovi Holubovi. Podľa súdu, táto skutočnosť znižovala vierohodnosť jeho výpovedí. V byte však boli v inkriminovanom čase prítomní aj manžel obžalovanej, jeho kolega a mladá žena, ktorá tam prišla spolu s Milanom M. a Štefanom L. Súd nemal dôvod im neveriť, najmä posledne menovanej, ktorá uviedla, že bola prítomná pri rozhovore, ale to, že by padli vyhrážky o likvidácii rodiny Milana M., nepočula.
K podobným nepresvedčivým zisteniam dospel súd aj v druhom žalovanom skutku. Katarína Dušáková sa ho mala dopustiť 1. augusta 1995.
Podľa obžaloby, okolo 18. hod. prišla do bytu Jolany Kolárikovej v Košiciach spolu s mužom, ktorý mal ruský prízvuk a bol ozbrojený pištoľou. Žiadala od nej 500-tisíc korún, dlžobu jej syna, dnes už nebohého Karola Kolárika. Upozornila ju, že na polícii, prokuratúre, aj na súde má všetkých podplatených, a že má pod palcom aj Rusov, ktorí môžu jej rodinu vystrieľať, ak nevyplatí požadovanú sumu do konca mesiaca. Neidentifikovaný spoločník advokátky ukázal pri rozhovore pištoľ, ktorú mal za opaskom. O osem dní neskôr zatelefonoval Jolane Kolárikovej muž hovoriaci s ruským prízvukom a pripomenul jej, že pol milióna musí vyplatiť v priebehu troch dní.
Senát dospel k záveru, že uvedená obžaloba nemá oporu v dôkazoch, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní, a že je postavená na výpovediach Jolany Kolárikovej a jej dcéry Zuzany. Tieto svedkyne však nevedeli uviesť presný dátum návštevy obžalovanej s neznámym ozbrojeným mužom, ani opísať jej priebeh spôsobom, ktorý by sa dal overiť. Jolana Koláriková modifikovala svoju výpoveď v niektorých detailoch už v prípravnom konaní. Svoju nevierohodnosť spečatila na pojednávaní, keď spochybnila všetky predchádzajúce výpovede. Podľa znalkyne z odvetvia psychológie, má sklony k lživosti.
Rovnakým spôsobom senát vyhodnotil aj svedectvo svedkyne Zuzany, ktorá vypovedala rozporuplne a bolo očividné, že je ovplyvňovaná matkou.
Z dokazovania aj zo spisového materiálu bolo zrejmé, že obžalovaná rodinu Kolárikovcov navštevovala a poznala dlho predtým, ako malo dôjsť k vydieraniu. Bola jej známa ich sociálna aj materiálna situáciu. Podľa súdu bolo nelogické, aby žiadala od Jolany Kolárikovej pol milióna, keď dlžníkom bol jej syn, ktorého v tom istom čase písomne vyzvala na vrátenie sumy 75 000, čo v prípravnom konaní aj potvrdil. Senát mal za to, že obžaloba má vážne trhliny aj v ďalších skutkových tvrdeniach v súvislosti s tým, či neznámy muž mal za opaskom strelnú zbraň, či hovoril po rusky, resp. s ruským prízvukom.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v prípravnom konaní neboli zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré by umožňovali orgánom činným v trestnom konaní urobiť záver, že bola naplnená skutková podstata trestného činu vydierania, navyše so zbraňou.
Okresný súd v Žiline mal za to, že v prípade Kataríny Dušákovej, obžaloba neuniesla dôkazové bremeno a nepredložila dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali, že sa žalovaných skutkov dopustila. Obžalovanú advokátku oslobodil spod obžaloby prokurátora s tým, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bola stíhaná. Verdikt spečatil krajský súd, ktorý po jeho dôkladnom preskúmaní, zamietol odvolanie prokurátora s tým, že je neodôvodnené.
"Všetko to bolo na mňa nahraté, robila som si len svoju prácu. V roku 1995, po tom, čo som obhajovala Rusov obvinených z vraždy košických policajtov, začala proti mne zo strany kriminálky tzv. honička. Tá vyvrcholila v auguste 1995, keď bolo proti mne použité krivé svedectvo rodiny Kolárikovej. Róbert Holub ma upozornil, že s pomocou okresného prokurátora, majú na mňa našitú vydieračku... Ani vo sne by ma nenapadlo, že niekto, kto má stáť na strane zákona, stojí na opačnej strane," uviedla na margo obvinení Katarína Dušáková.
Krivé obvinenie
Svedkov, ktorí Katarínu Dušákovú krivo obvinili, čaká trestné stíhanie. Je očividné, že napriek poučeniu vyšetrovateľa a neskôr sudcu, že sú povinní hovoriť len a len pravdu, klamali. Paragraf 174 Trestného zákona o tom hovorí nasledovné:
Podľa ods. 1: "Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potresce sa odňatím slobody až na tri roky."
Podľa ods. 2: "Odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v ods. 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok."
K tomu možno dodať len to, že svedom v kauze Kataríny Dušákovej hrozí 3 10 rokov, pretože na základe ich krivých obvinení bola vzatá do väzby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
