ktorých si ho pamätá nielen dospelý, ale i detský divák. Jeho hlas je známy zo Slovenského rozhlasu a tvár z inscenácií a seriálov Slovenskej televízie. Nezabudnuteľné ostane jeho účinkovanie v Zlatej bráne. V súčasnosti okrem toho, že pôsobí v divadle ako herec, je i šéfom činohry a momentálne naberá nové sily. Má totiž divadelné prázdniny.

Ako ste prázdninovali, keď ste boli mladý?

- Pochádzam z dediny a tam je prázdninovanie iné ako v meste. Decká tam, nehovoriac o tom, že to bolo dávnejšie, mali kde ísť, mali svoje ihrisko, svoju robotu - či už pásť husi alebo krávku. A bolo to obdobie plné hier a zábavy. No nádhera.

Malo to pre vás čaro?

- Určite. Bolo to bezstarostné, krásne. Trošku iné než teraz bolo aj to, že už ako 12-, 13-roční sme rozmýšľali inak ako deti teraz. Každý sa snažil ísť na nejakú brigádu, zarobiť si korunu a niečo si kúpiť. Okrem brigád sme chodievali do pionierského tábora, k babke alebo s partiou stanovať.

Spomeniete si na čo ste minuli prvé zarobené korunky?

- To je ťažká otázka. Ale určite na futbal alebo nejakú športovú záležitosť, ktorú človek potreboval na hranie alebo byciklovanie.

Boli ste veľký športovec?

- Cez prázdniny to zahŕňalo väčšinu môjho voľného času.

Hrali ste aj dedinský futbal, ligu?

- Áno. Hrával som aj za Bytču a to bolo ako tretia liga teraz. Dokonca ma chceli aj do Trenčína. Vtedy ešte hral prvú ligu. No otec zakročil, že najprv si musím urobiť školu a potom sa môžem venovať futbalu. Tak vyhrala škola nad futbalom.

A takto skončila kariéra slávneho futbalistu?

- (smiech) Áno, dá sa to tak povedať.

Čo povedal otec potom na to, že ste sa stali divadelníkom?

- Nemal výhrady. Práve naopak. Od začiatku ma videl na tých doskách. Bolo mu to blízke.

V čom sa vaše prázdniny líšia od toho ako prázdninovali a prázdninujú vaše deti?

- Moje staršie deti neboli až také náročné, ako je teraz náročný najmladší syn. Staršie deti mali svoje partie, s ktorými sa hrávali, mali doma svoju prácu a veľkú záľubu v čítaní, počas leta zhltli možno 15 kníh. A najmladší, neviem, čo za generáciu to vyrastá, ale on sa po dvadsiatich minútach, pokiaľ mu človek nevyrobí program, nudí. Neviem ako sa môže mladý človek nudiť a nechápem ani to, že keď mu navrhnem urob si to alebo hento, tak namieta, že je to strašná nuda. Tak mu musíme vymýšľať program a chodiť s ním hore-dolu.

Čo si počas divadelných prázdnin najviac užívate vy?

- Ešte mám veci, ktoré musíme dotiahnúť, aby keď prídu ľudia do novej sezóny, bolo všetko pripravené. A musím sa učiť, pretože o chvíľu je premiéra a máme to už rozoskúšané. Takže prázdniny si užívam viac-menj so synom, s knihou a s textom, ktorý sa musím poriadne naučiť.

Môžete aspoň načrtnúť, čo nás divákov čaká v novej sezóne?

- Do konca roka čaká našich divákov niekoľko premiér. Hneď v polovici septembra to bude monodráha Karola Horáka Spätné zrkadlo. Bude tam účinkovať Alenka Ďuránová. Koncom septembra bude premiéra Shakespearovho Othella a vzápätí v októbri je premiéra Vždy, keď sa holím. Je to veľmi dobrá komédia argentínskeho autora, ktorú by sme mali robiť v štúdiu. Pripravujeme aj Charlieho tetu. Je to taký minimuzikál, skvelá komédia s pesničkami. A medzitým by sme chceli urobiť rozprávočku Maťko a Kubko. Bude to teda nabité a plné zaujímavých titulov. Diváci sa teda majú na čo tešiť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári