zaznieva v množstve domácností aj skrz televíznu obrazovku. Prepožičala ho totiž už niekoľkým zahraničným protagonistom. Naposledy u divákov zarezonoval v obľúbenom seriáli Ženy z rodu Gilmorovcov, kde stvárnila dcéru hlavnej predstaviteľky Lorelai. Teraz má však od pracovných povinností na chvíľ pokoj a užíva si pohodu divadelných prázdnin. Ako a kde ich trávi? To sme sa jej okrem iného opýtali v nasledujúcom rozhovore.
Ako dovolenkujete?
- Momentálne doma na Slovensku, s rodinou a blízkymi. Ale uvidíme, možno pôjdeme na nejaký Last minute. No zatiaľ sme sa na ničom presnom nedohodli.
Máte nejakú vysnívanú dovolenku?
- Tých by bolo... (úsmev) Je veľmi veľa miest, kde som ešte vôbec nebola. Páčili by sa mi Maledivy, kam však asi tak skoro nepôjdem, páči sa mi ostrov Santorini, grécke pláže, južné krajiny, Španielsko...
Akú dovolenku máte radšej - poznávaciu alebo oddychovú?
- Pravdou je, že dokážem intenzívne leňošiť, ale nie som iba ´tulení typ´. Rada sa pozriem na pamiatky. No nesmie byť veľmi teplo. Lebo vtedy moja snaha chodiť za kultúrou krachuje.
Viete si prázdniny užiť alebo vás to už ťahá do divadla?
- Ako kedy. Záleží od toho, či sa cítim oddýchnuto, alebo unaveno. No v zásade sa vždy veľmi teším. V každej novej sezóne nás totiž čakajú zaujímavé predstavenia, či už pre deti alebo večerné tituly. Inak to nebude ani tento rok. No neprezradím ešte, o čo pôjde.
Ste herečkou bábkového divadla. Viete si predstaviť, žeby ste nehrali pre detské publikum, žeby ste vymenili scénu?
- Ani veľmi nie. Deti mám veľmi rada, sú skvelým, vďačným publikom.
Nikdy ste nemali ani ´zajačie úmysly´ smerom na západ našej republiky?
- A viete, že ani nie? Mám Košice rada, navyše máme v divadle skvelý kolektív. A to sú dosť podstatné argumenty.
Aké máte profesionálne sny?
- Asi také ako väčšina ľudí - zdokonaľovať sa a byť stále lepšia.
A súkromné?
- Aby bolo všetko dobré vo vzťahu, aby všetko klapalo. A zdravie. To je naozaj najdôležitejšie.
V dabingu stále prepožičiavate hlas mladulinkým dievčatám. Ste aj vy stále dušou malé dievčatko?
- Myslím, že áno, hoci to nie je práve to najlepšie. Nie je totiž dobré byť takým zraniteľným. Takže hoci na jednej strane je dobré byť dieťaťom, na druhej by bolo lepšie vedieť zatnúť zuby a hodiť za seba detskú zraniteľnosť a detskú slabosť. Človek by mal byť razantnejší. A na tom ja musím popracovať - na istej tvrdosti a vytrvalosti.
Dávate si predsavzatia?
- Priznám sa, že nie. Možno to nie je dobré, lebo človek by mal mať nejakú predstavu, za ktorou si ide, mal by vedieť, čo od čoho očakáva. No ja žiadne vianočné, novoročné, predletové, poletové predsavzatia nemám. Ani si nespomínam, žeby som si niekedy nejaké dala. Beriem život taký, aký je.
Riadite sa v ňom viac citmi ako rozumom?
- Ako kedy. Niekedy až príliš veľa rozmýšľam. A to nie je dobré. Stačilo by si vytýčiť nejaký cieľ a ísť si za ním. A nie spochybňovať už urobené rozhodnutia. No inak som viac senzitívny ako emocionálny typ - vnímam city iných ľudí, sama však nie som veľmi emotívna. Nepotrebujem nejako zvlášť prejavovať krajné emócie ako sú napr. hnev...
No na javisku sa však takýmto emóciam nevyhnete.
- Zrejme je to u mňa tak, že keď to na javisku zo seba dostanem, stačí mi to, dostatočne ma to vybije.
A kde sa potom dobíjate?
- Doma pri dobrej knihe, pri hudbe, v súkromí. Mám rada kľud a pohodu, hoci niekedy si zas rada výjdem aj do ulíc, medzi ľudí, kde cítim ako ten život pulzuje. Rada si z času na čas zájdem aj na diskotéku vybiť si energiu. Vtedy si viem vychutnať atmosféru tej zábavy.
Čo vás vie vytočiť?
- Vlastná nemohúcnosť a neschopnosť.
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Na prácu v divadle, na nové predstavenia i všetky dobré veci, ktoré mi život prinesie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
