Korzár logo Korzár Košice
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Jozef Milkovič žije na ulici viac ako desať rokov, no verí si a má svoj spôsob ako prežiť

Či bude plakať alebo nadávať, nová noha mu aj tak nenarastieV našom meste žije asi 700 bezdomovcov. Niektorí prišli o strechu nad hlavou preto, že

Či bude plakať alebo nadávať, nová noha mu aj tak nenarastie

V našom meste žije asi 700 bezdomovcov. Niektorí prišli o strechu nad hlavou preto, že ich ktosi šikovnejší dobehol, iní vlastnou vinou. K pomerne známym tváram Košíc patrí 56-ročný Jozef Milkovič. Po meste sa pohybuje v invalidnom vozíku. Na mieste určenom na vozíku pre nohy, opiera iba jednu končatinu. Druhá mu od kolena chýba. Čo sa stalo, že sa stal invalidom? A aká bola jeho doterajšia púť?

Na ulici žije takmer 13 rokov. Zväčša spával pod holým nebom, istý čas v starej kotolni pri Rybe, kde sú tenisové dvorce. Asi 10 rokov mu robil spoločnosť Zdenko, človek s podobným osudom ako je ten jeho. "Raz ráno sme sa zobudili a nevedeli sme sa vyhrabať. Zasypal nás sneh. Viete, aký to bol humor? Kričím na Zdena, aby mi nesedel na hlave. A on nato, že čo si vymýšľam. On mi na hlave nesedí, to sneh...

Skryť Vypnúť reklamu

Zdenko podľa J. Milkoviča čudne skončil. "Ja si myslím, že to bola vražda. Niekto totiž zavrel a zaťažil príklop. Zdenko, hoci sa z kanálu dymilo, nevedel sa dostať von. Určite mu niekto závidel, že má dobré bývanie v kanáli..."

Od čašníctva na ulicu

Predtým, ako sa J. Milkovič dostal medzi bezdomovcov, viedol bežný život obyčajného človeka. Až na niekoľko zvláštnych "zastavení." Okrem iného sa päťkrát dostal do basy. Spolu si odkrútil 98 mesiacov "áreštu". Na vonkajší svet sa pozeral spoza zamrežovaných okien väzníc v Ružomberku, Sučanoch, Kráľovanoch, Ilave i v Leopoldove. Všetko sa to začalo vo vlaku.

"Som vyučený kuchár, čašník a cukrár a jazdil som v lôžkových a jedálenských vozňoch. Hlavne na trase Košice - Praha - Košice. Viete, ako to pri takýchto profesiách chodí. Človek si chce niečo zarobiť aj pre seba. Miešal som pivo desiatku s dvanástkou, kávu som nosil z domu. Na jednej ceste som zarobil tisícku, mesačne to urobilo i 10-tisíc do môjho vrecka, čo bol na minulé časy slušný peniaz." Trasu do Prahy mal rád i preto, lebo vo vlaku často stretol pekné dievčatá. Nebol vraj obrovský sukničkár, len veľký. Napriek tomu sa mu doteraz podarilo ostať slobodným.

Skryť Vypnúť reklamu

Inšpektori niekdajšej "šoiky" mu však na jeho čašnícke ťahy postupne prišli, a vrchnosť ho z roboty vyhodila. Nie však celkom, iba z jedálenských vozňov. Stal sa závozníkom na "žuku". Aj tam sa však dostal do rozporu s paragrafmi, zlodejina ho proste prenasledovala. Prišiel teda aj o závoznícku prácu.

Istý čas ho k sebe zobrala bývať sestra, ktorá mala garsónku na Študentskej ulici. Po čase ho požiadala, aby jej našiel nové bývanie. Ona mu potom na oplátku údajne nechá svoj byt. J. Milkovič jej náhradné bývanie aj našiel, rodinný domček v jednej obci neďaleko Moldavy. Kým sa on vrátil na Študentskú, byt bol už obsadený. Rómskou rodinou asi s ôsmimi deťmi. "Prišlo mi ich ľúto. Ja rodinu nemám, kým ich bolo veľa. Hoci mi núkali tri tisícky, nič som nezobral. Nechal som ich, aby tam bývali. Dúfal som, že ja sa nejako pretlčiem."

Skryť Vypnúť reklamu

Okradol starú pani

J. Milkovič spočiatku býval so sestrou v rodinnom dome. Pomáhal jej s jeho opravou a robil aj všeličo iné, čo sa dalo. Kým neprišla zlodejina, za ktorú ho zobrali do basy na šesť rokov. "V tom čase som nikde nastálo nerobil, mal som len také príležitostné roboty. Raz sme sa so švagrom pochytili. Vykrikoval mi, že tri roky u nich zadarmo bývam. Zabudol, že kým sú oni v robote, starám sa im o chorého syna, zháňam drevo, porobím, čo treba. To ho nezaujímalo, tvrdil, že keď im nezaplatím, vyhodia ma. Podobne som s drevom pomáhal aj jednej ďalšej pani. Ona mi za to dala 150 korún a celý týždeň mala o všetko postarané."

Po hádke so švagrom si zobral J. Milkovič lieky, v krčme ich zapil pivom, a pripravil sa na ´akciu´ u starej panej, ktorej nosil drevo. "Dobre som vedel, kde úspory drží. Kým som ju požiadal, aby mi dala hrušky, takže vyšla z izby, okradol som ju. Nepozrel som, koľko toho bolo. Až neskôr som zistil, že som potiahol 36 tisíc korún." S peniazmi prišiel ku sestre a švagra sa spýtal, koľko im je dlžný. Nato ako grand vytiahol ženskú ponožku, v ktorej stará pani peniaze držala. Hodil ju na stôl. "Bol som rozhodnutý, že niečo nechám švagrovi a niečo si vezmem, aby som mal na cestu do Nemecka, kde som chcel ujsť. Sestra však začala kričať, že ja som určite okradol starú pani a nech jej idem tie peniaze vrátiť. Dokonca navrhla, že pôjde so mnou a kým ja okradnutú zabavím, ona peniaze vráti na miesto."

Peniaze však nevrátil. Naopak, strčil si ich do vrecka a hodinu po krádeži nastúpil do autobusu. Aspoň tak si pamätá sled ďalších udalostí, ktoré robil pod vplyvom spomínaných liekov zapitých alkoholom. Podarilo sa mu dokonca dostať do Košíc a nastúpiť do vlaku, ktorý išiel do Prahy. "Ten sa aj pohol, no po pár metroch sa zastavil. Zrazu sa pri mne objavili dvaja policajti. Sestra ma prezradila. Povedala, čo som urobil, aj to, v akom vlaku asi sedím. Na šesť rokov sa ma takto sestra zbavila... Keď som sa dostal z väzenia konečne von, ešte som sestry ďalej býval. Hoci ma zradila, ja som jej odpustil. Človek musí inému odpúšťať. Aspoň ja som taký. Ona nie, ona je iná..."

Súrodenecké cesty sa rozišli

Starú pani J. Milkovič okradol pod vplyvom zdrogovania, a vtedy platili také predpisy, že po vyjdení z basy musel absolvovať trojmesačnú protialkoholickú liečbu. Dostal sa do Plešivca, kde sa mu veľmi páčilo. Súčasťou rehabilitácie boli totiž práce v záhrade, okopávanie, hrabanie. "Som veľký milovník prírody, takže pre mňa bol tento pobyt rajom. Aj mi bolo ľúto, keď som musel odísť preč. Kto má rád ženy, hudbu a kvety, ten nemôže byť zlým človekom. Keďže nám práve opravovali kuchyňu, čaj sa podával vonku. Tam som sa zoznámil s jednou dámou, o ktorej som si myslel, že je to žena môjho srdca. Aj sme spolu nejaký čas bývali, no nevyšlo to. Hoci som ju mal rád..."

Spal, kde prišlo

Život sa dokáže všelijako vyvŕbiť. Aspoň pán Jozef to tak vníma. Skončil totiž doslova na ulici. Spal, kde prišlo. V kanáloch, pod mostom, v kríkoch. Kým neprišla chladná noc 30. decembra roku 2000. "Mráz mi vtedy jednu nohu chytil celkom, na druhej pätu a omrzla mi aj ruka. Lekári však humorne tvrdili, že mne nezmrzla ruka, ale hodinky, ktoré som mal na nej. Sanitka ma odviezla do nemocnice, kde sa ma snažili zratovať. Žijem, takže pomohli. No nohu mi od kolena bez môjho súhlasu ´odfikli´. Mal som vraj gangrénu, černala mi noha."

Stále má však J. Milkovič pocit, tzv. Fantomovu nohu, že ho bolí. Aj keď nemá čo. Pre istotu si však každý deň dáva elastický obväz. "Asi pol roka trvalo, kým som sa zmieril s tým, že som prišiel o časť nohy. Stále som bol nervózny, všetko som okolo seba rozhadzoval. Dokonca som týždeň držal hladovku, i keď tá mi neuškodila. V tom čase som mal asi 86 kíl..."

Inak si pobyt v nemocnici J. Milkovič celkom pochvaľuje. Mal tam dobrú stravu, primeranú starostlivosť. Chodil i na rehabilitáciu a dokonca dostal protézu, ktorá vraj stála okolo 50-tisíc korún. "Nech by stála aj milión, mne je nanič. K tomu, aby som mohol došľapovať na umelú nohu, by som sa potreboval pridržiavať barlou. A tú v ruke neudržím, keďže je nehybná. Veď mi tiež zmrzla," neodpustil si pán Jozef kritickú pripomienku. Stačí, aby držal barlu len chvíľku v ruke, už ju chytí krč, ktorý končí, ako keby zlomením ruky. Nič v nej kvôli tomu neudrží.

V nemocnici bol tri mesiace. Odtiaľ sa dostal sanitkou do Inštitútu Krista Veľkňaza k farárovi Mariánovi Kuffovi do Žakoviec. "Tam mi bolo veľmi dobré. Známe je tým, že v ňom žijú ako keby pre spoločnosť stratené existencie, teda ľudia, ktorí podľahli alkoholu, drogám alebo sa nemajú kde zložiť. Som veriaci, mne pobyt v kresťanskom prostredí vyhovoval. Veď aj Ježiš Kristus hovorí: ´Iďte za mnou...´ J. Milkovič prežil v centre viac ako tri roky. Vcelku bol spokojný, no keďže je veľmi silne nábožensky založený a s niektorými momentmi, no hlavne konaním ľudí nesúhlasil, nakoniec zo Žakoviec odišiel preč.

Po odchode sa dostal na operáciu nehybnej ruky. I keď jej reparácia trvá a ešte bude, pán Jozef verí, že raz s ňou bude opäť môcť normálne hýbať. "Potom už ani invalidný vozík nebudem potrebovať, pretože sa zase postavím na obe nohy," nestráca nádej. "Aj sa veľa modlím, aj hľadám východisko, ako sa z toho všetkého dostať. Nie som typom, čo si sadne do kúta a začne lamentovať: ´jaj, ja som už nanič, už len ležím.´ Treba mať pevnú vôľu," vyhlasuje J. Milkovič, ktorý i osobného asistenta poslal preč. Nechce ho, so všetkým si mieni poradiť sám. Človek podľa neho musí bojovať. So všetkým, čo mu život prinesie. Nemožno sa vzdať, len s pevnou vôľou a snahou sa dá niekam dostať. "Snažil som sa preto aj s lekármi spolupracovať. Pýtal som sa, či sa niečo môže urobiť tak alebo onak. Videl som, že mi chceli pomôcť, tak prečo sa zaťať?"

J. Milkovič sa počas stretnutia napohľad tváril, že je tvrdý chlap. Keď sa však dostal k téme ďalšieho kamaráta, zrazu sa v jeho očiach objavili slzy. "Fero bol dobrý človek, no nerozmýšľal. Dostal dôchodok a opil sa s kamarátmi. Pili toto ´šalené´ jablčné víno, a ráno ho našli zmrznutého. Zomrel v zelenej búdke." Sprvu si niektorí z okruhu známych pána Jozefa mysleli, že to on pošiel. "Ja však žijem a ešte dlho budem. Panna Mária a Ježiš ma ochraňujú."

Je to možno neuveriteľné, ale J. Milkovič veľmi rád chodí na huby. Samozrejme, nie s vozíkom. Pred vstupom do lesa zíde z neho dolu, na obe kolená si dá niečo ako chrániče a po zemi sa pohybuje kolenačky. "Košík si pripevním na nehybnú ruku a ide sa. Vždy nejaké huby nájdem. Potom sa vrátim, ´skočím´ do vozíka a idem z lesa preč." Podobne šikovne sa vie dostať i do kúpeľne. Už má na to gríf. Pravda, túto slasť nemá pravidelne. Len keď ho niekto pustí alebo sa nájde kamarát, ktorý mu dovolí riadne sa umyť. Bežne jeho hygienická očista spočíva v tom, že si do fľaše naberie vodu a tak sa poumýva. Ani s oblečením si nerobí problémy, keďže zväčša ho nemá kde prať. Veď aj momentálne býva na tajnom mieste medzi krovím, čo je už špinavé alebo obnosené, to zahodí. "Neverili by ste, koľko

dobrých ľudí v meste žije. Niektorí mi dajú oblečenie sami, od iných si čosi vypýtam. Podobne je to aj s peniazmi. Nežobrem. Ľuďom stačí pohľad na mňa a sami otvoria peňaženky. Stalo sa mi, že jeden človek mi dal to, čo sa mu vraj zvýšilo z päťstokorunáčky. A vysypal mi do dlane 468 korún. Alebo pri mne zastalo auto, otvorilo sa okienko, muž zakričal ´chytaj´ a vzduchom letela stovka."

Pán Jozef hovorí, že to, čo sa mu stalo, sa mu muselo prihodiť. Čiastočne kvôli starej panej, ktorú okradol, aj kvôli ďalším lotrovinám, čo povystrájal. Ani na vzťahy nemal veľmi šťastie. Jednoducho mu to nevychádzalo a nevychádza. Ani tak však nestráca zmysel pre humor, všetko sa snaží brať s nadhľadom. Inak by neprežil.

"Ulica je krutá, no nebojím sa. Viem, že Panna Mária a Ježiš Kristus sprevádzajú moje kroky. A tiež môj otec, ktorý je už síce starý, no občas si na mňa určite spomenie. Aspoň on. Mojich sedem súrodencov o mňa nemá záujem." J. Milkovič tvrdí, že ak ho sestry a bratia nechápu alebo sa za neho hanbia, je to ich chyba. On vie, že žije plnohodnotným životom. I keď od štátu dostáva len 1580-korunový príspevok. "Naučil som sa, že či budem plakať, smiať sa, nadávať alebo kričať, nová noha mi aj tak nenarastie. Beriem teda to, čo je. K tomu sám na sebe skúšam, že hoci na vozíku, viem na ulici žiť. A som šťastný, že ak ráno otvorím oči, viem, že sa pre mňa začal nový deň."

Ani budúcej zimy sa J. Milkovič nebojí. Má vraj svoj spôsob ako prežiť. Tvrdý, ale on si verí.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  2. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  6. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  7. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  8. Bezbariérové vozidlo
  9. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 655
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 630
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 481
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 351
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 12 562
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 568
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 557
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 459
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 339
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 112
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Päť okresných úradov na východe má nových prednostov

Pre celoplošné testovanie k výmene dôjde skôr.

Premiér Igor Matovič počas tlačovej konferencie hnutia OĽaNO k výberu prednostov okresných úradov.

Z tenisového centra v Košiciach škrtli halu, ušetria 15 miliónov

Poslanci odobrili memorandum so zväzom s podmienkami.

Z Národného tenisového centra bude po škrtoch Národné tréningové centrum.

Situácia v škole v Rokycanoch je vybičovaná. Učiteľky nedostávajú výplaty

Obec s otvorením 5. ročníka súhlasila, starosta si ide svoje.

Odvolaná riaditeľka ZŠ Rokycany Iveta Markovičová.

Takmer raz toľko. Zákazku mala Myslava preplatiť o 90 percent

Kontrolór hovorí o predražených prácach. Starostka to odmieta.

Starostka tvrdí, že postupovali podľa smernice. Podľa kontrolórov ju však ešte predtým zrušili.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

CYNICKÁ OBLUDA

V bubline pritakávačov

Začína byť celkom jasné, koho presne Matovič myslí, keď hovorí o múdrosráčoch.

Ilustračné foto.

Trnkovi pomohla druhá polovica vety. Šťastie mal aj v minulosti

Zníženie platu je v porovnaní s navrhovaným trestom symbolické.

Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop