Pri likvidácii chatrčí na Fialkovej liezli vystrašené potkany po lyžici bagra

V Košiciach sú lokality, v ktorých sa z času na čas premnožia potkany. Aj v médiách sa to niekedy spravodajsky zachytí. Deratizácia sa však nerobí celoplošne a dôkladne, chýbajú na to financie. Potkan je veľmi múdry a prispôsobivý tvor, ktorý žije v organizovaných spoločenstvách a je schopný vyhýbať sa ľudským nástrahám a prekážkam. Ak ho chce človek vyhubiť, musí premýšľať. Šéf jednej z košických deratizačnej firiem Daniel Leysek sa hubeniu hlodavcov a hmyzu venuje asi 30 rokov.

Ak by sa v meste dlho nerobila deratizácia, potkany zaplavia celé územie. Rýchlosť, akou sa rozmnožujú, je neuveriteľná. Preto sa pri ich hubení musí postupovať systematicky, premyslene.

"Optimálne by bolo dávať im jedovaté nástrahy každý tretí mesiac," vysvetľuje D. Leysek. "Toľko totiž trvá samičke potkana, kým donosí svoje potomstvo. Porodí v priemere od osem do desať mláďat, z ktorých každé je po ďalších troch mesiacoch pohlavne zrelé. A celý cyklus sa opakuje. Niektorá privedie na svet až dvadsať mláďat."

Ak by sme to vzali čisto matematicky, dospejeme k astronomickým číslam. Z jednej samice sa za rok "urodí" 800 - 1000 ďalších potkanov. Tie, samozrejme, tiež rýchlo dospievajú a majú vlastné potomstvo po už spomínaných troch mesiacoch. "Preto je deratizácia najúčinnejšia práve vtedy, keď samica čaká mladé. Kedysi sme kládli jedy pravidelne, každý kvartál. Za socializmu sme dostali prípis národného výboru a šlo sa. Peniaze sa vždy našli. Teraz žijeme v trhových časoch, financií je málo. Hoci, ak to dovedieme do dôsledkov, premnožené hlodavce, obzvlášť potkany, prinášajú veľké škody. Nehovoriac o mimoriadne závažných zdravotných rizikách..."

Prehryzie aj betón

V tých častiach Košíc, kde majú potkany ideálne podmienky, dokážu normálny život úplne znemožniť. Nielen tým, ktorí im hromadením odpadkov a špinou vytvárajú skvelé prostredie na život. Potkan nerobí rozdiely. Zožerie naozaj všetko a svoje teritórium rozširuje veľmi rýchlo. "Je veľa mýtov okolo týchto zvláštnych tvorov. Ľudia si napríklad myslia, že potkan je v jedle vyberavý. Opak je pravdou. Potkan zožerie všetko. Pri rozširovaní chodbičiek je schopný prehrýzť aj betón. Vysvetlenie je prozaické. Ako typický hlodavec si totiž musí obrusovať predné zuby, inak by mu rástli donekonečna. Musí teda stále hrýzť tvrdé veci. Ak lezie chodbičkou a narazí na betónový múr, pustí sa aj do neho. Jedinou šancou pre neho je cesta vpred, nemá čo iné robiť, teda ohrýza."

Keď už sa vytvorí ohnisko nákazy, treba ihneď konať. Havarijnú situáciu musia deratizéri zvládnuť hneď, lebo potkany môžu šíriť veľmi nebezpečné, smrteľné choroby. A keďze je financií málo, neraz sa vykonáva deratizácia až vtedy, keď je zle. "Bolo by múdrejšie hubiť potkany plošne, stačilo by to spraviť asi tak raz za štyri roky, a malo by to aj takpovediac preventívne účinky. Podľa môjho odhadu by sa to dalo stihnúť približne za dva mesiace, a celé Košice by mali načas od potkanov pokoj. Mesto by to stálo možno štyri, päť miliónov. Financie však v rozpočte chýbajú, a tak skôr hasíme požiar, než by sme mu predchádzali." vysvetľuje D. Leysek.

"Ak by mesto pristúpilo k celoplošnej deratizácii, muselo by sa to aj náležite zorganizovať. Existuje množstvo vecí, ktoré by sa museli dodržať, lebo s prudkými jedmi sa neoplatí zahrávať. Začať by bolo najlogickejšie v centre mesta, a postupovalo by sa smerom k okrajovým častiam. Občania by museli byť vopred a všetci informovaní." Potkana príroda vybavila naozaj perfektne. Je to jeden z najdokonalejších "prototypov" škodcov. Do vienka dostal mimoriadnu nedôverčivosť, skvelé zmysly, odolnosť. Navyše potkany žijú v obrovských spoločenstvách a "premýšľajú" kolektívne. "Keď sa im žrádlo nepozdáva, pošlú ho jedného jedinca ochutnať. A čakajú, čo to s ním spraví. Keby rýchlo zdochol, ostatní sa žrádla nedotknú. To je pravda, ktorú ozaj môžem potvrdiť po tridsaťročných skúsenostiach s ich kynožením." približuje jedinečnosť tohto škodcu D. Leysek. "A ľudia si to za mnoho desaťročí vysvetlili nesprávne. Už som vravel - oni zožerú všetko. Keďže však pri im podozrivých návnadách pošlú najprv ochutnávačov, ľudia ich nesprávne považujú za vyberavých. Návnad predsa bolo toľko veľa, boli chutné, a predsa väčšinu z nich nechali tak..."

Na jar a jeseň sa zvykne deratizovať najčastejšie. Z hľadiska zdravotnej rizikovosti je potrebné vyčistiť od hlodavcov kanalizačné siete a rozvody tepla. Odtiaľ, z výkalov, sa teoreticky môže rozšíriť infekcia. No "pohádzať" otrávené návnady iba tak, to je strata času i peňazí. Potkan je prefíkaný živočích, okabátiť ho, ako sme už spomínali, nie je ľahké. A ak si objednáte podozrivo lacných deratizérov, spravidla nič nevyriešia. "V deratizácii musíte mať systém. Ľudia musia vedieť, že sa to ide v ich vchode robiť. V klasickom bloku dávame na jeden vchod dve, tri kilá jedu."

Jed rozkladá pečeň

Vyrážame na okružnú jazdu po Košiciach so zohranou dvojicou, ktorú dnes čaká krušný deň. Peter Krakovský očami narýchlo prezrie zoznam miest, kam dnes s parťákom Ľubom Kepštom budú klásť návnady. Naše autá stoja pred istým ústavom na Opatovskej ceste.

"Budovy, v ktorých žijú ľudia, sú z hľadiska deratizácie iné, než priemyselné areály." objasňuje Ľ. Kepšta. Potkan je všežravec, lenže s návnadami sa deratizér musí pohrať. "Účinná látka, teda samotný jed, je v moderných prípravkoch v nepatrných množstvách. Čím je jedu menej, tým je preparát dokonalejší."

Potkan jed nezacíti. "V moderných prípravkoch je obsah 25 tisícin miligramu na sto gramov. Potkan najprv ochutná a ak mu to chutí, nič sa s ním nedeje, potom začne žrať. V podstate každý jed na potkany spôsobí vnútorné krvácanie, rozloží pečeň. Pamätám si prípad, že návnadu zožral pes. Keď ho priviezli k veterinárovi, už mu nebolo pomoci. Je to prudká otrava."

Špičkové preparáty na hlodavce sa vyrábajú vo veľkých chemických koncernoch, ako je Bayer Leverkusen, či iní chemickí giganti. Vývoj a výskum je všade drahý. "Potkan si prispôsobuje imunitný systém. Výrobcovia musia vymýšľať nové látky, zlepšovať už osvedčené. Jedy tretej generácie predstavujú špičku, sú pomerne drahé. A začínajú účinkovať po piatich, siedmich dňoch."

Kde sú deti, nedávajú tácky

Medzitým dostaneme odkaz od riaditeľa, v ústave fotiť nemôžme. Ľ. Kepšta drží v ruke, na ktorej má špeciálnu rukavicu, umelohmotné priehľadné vrece. Sú v ňom malé polystyrénové tácky. "Tu sú deti, jed sa preto dá do špeciálnych jedových pohárov, nie na tácky. Vyžaduje si to norma EU. Sú to výrazne označené krabice s dierkami. Krabica sa naplní, zatvorí, dá sa na miesto, kam deti nemajú prístup."

P. Krakovský drží v ruke súpis miest, kam ešte dnes majú v pláne ísť. Je niečo po 9. hodine, zaškrtnutých adries je zhruba dvadsať. Tam všade stihli od rána umiestniť návnady.

"Dnes robíme aj istom obchodnom centre. Máme k dispozácii pôdorys budovy, lebo už pri projektovaní sa v moderných stavbách myslí aj na deratizáciu. Miesta, kam sa jedy môžu dať, sú presne a detailne vyznačené. Tieto objekty sú udržiavané v perfektnej čistote.

Opačným "extrémom" sú niektoré rómske osady. V Košiciach predčasom likvidovali chatrče na Fialkovej ulici. "Použili sme 300 kg návnad," spomína P. Krakovský. "V lokalite, kde sú potkany premnožené, im dávame jedy s okamžitým účinkom. V panike žerú jed a hneď dochnú. Na Fialkovej ich boli stovky, behali po ramene a kabíne bagra, ktorý nakladal suť na nákladné autá. Potkan totiž skvele lezie aj pláva."

Verejnosť si často zamieňa potkana s inými škodlivými hlodavcami. Aj u nás ich žije viacero druhov. "Hubíme aj myši domáce. Dospelý potkan je oveľa väčší než myš. A je medzi nimi zásadný rozdiel. Myš vydrží dlho bez vody, stačí jej kvapka rosy z kvetu a nemusí piť. Potkan nie. Ak je dva - tri dní bez vody, uhynie."

Po troch mesiacoch návnady menia

Kedysi sa primitívne nástrahy robili zo sadry, zmiešanej s prímesami, ktoré potkanovi chutili. Keď sa napil, sadra mu v tele stvrdla a zdochol. "Napríklad v takom hypermarkete má potkan obrovský výber potravín. Najprv musíme zistiť čo mu najviac ´šmakuje´. Čokoláda, oriešky, chlieb, hocičo. Mixujeme rôzne návnady a nástrahy, s chuťou vanilky, ryby, či čokolády. Treba tam viackrát ísť, preskúmať situáciu a dať mu tú správnu návnadu. Na čo zaberie. Ak by v takýchto rozľahlých priestoroch šafárili potkany, finačné škody by boli veľké. Prehryzú bez problémov aj hrubý elektrický kábel a spôsobia tak skrat."

Ak sa deratizuje v otvorenom priestranstve, môžu sa dávať návnady jedine do dier. Tie sa musia starostlivo zahrabať, aby sa k jedu nik nedostal. "Na voľné priestranstvo v žiadnom prípade, lebo tam sú deti, psy. Nie je ťažké zistiť, kde je väčšia kolónia potkanov. Zanechávajú výkaly, majú vyjazdené chodníky, je tam citeľný smrad od moču, výkalov," vraví P. Krakovský.

Laická predstava je také, že jedy sú stále, večné. Trebárs arzén, kyanid. No jedy na hlodavce sú pomerne zložité biochemické zlúčeniny, vyvíjané na vedeckej báze. "Ich chemické zloženie sa mení, každá látka má svoju expiračnú dobu. Ak dávame granuly, po troch mesiacoch sa návnady menia. Pozrieme, či sa pri nich potkany vyskytli alebo nie. Aj jedy vyvetrajú a stratia účinnosť. Ako každá iná potravina." V suchom prostredí vydrží jedovatá látka dlhšie, vo vlhkom kratšie.

Potkan má ideálne prostredie v rómskych osadách, lebo tam nájde stravu, vodu, a tak ďalej. Deratizéri majú v týchto lokalitách veľa bizarných zážitkov. "Keď už sú potkany veľmi premnožené, nie je to Rómom jedno. Lebo potkany sú ozaj armáda, ktorú nie je ľahké zastaviť. Zažil som príhodu z jednej osady, kde sme deratizovali. Boli sme v izbe na druhom poschodí, a malý Róm sedel na zemi v strede izby s rohlíkom v ruke. Pribehol k nemu potkan, poobhrýzal si trochu ten rohlík a zmizol do kúta. A znovu a znovu sa to opakovalo."

Môže teda potkan ublížiť aj človeku? "Stali sa vraj prípady, keď poobhrýzali dieťaťu uši, nos, konce prstov, ucho. Pokiaľ sa telo nehýbe, potkan hryzie a žerie. Veď je hlodavec. Kľudne sa to môže stať, verte..." opisuje šokujúce príhody Ľ. Kepšta.

Nasledujúcu hodinu lietame po meste s tandemom deratizérov, aby sme sa nakoniec vrátili do sídla firmy. Jej šéf "dementuje" drobné nepresnosti, ktoré nám v chvate jeho zamestanci uviedli. "Pravdaže, sú aj silné jedy so spoľahlivým účinkom, napríklad prípravok Baraki s účinnou látkou tretej generácie dyfethianolom. Tento sa dodáva na trh zmiešaný s mäsokostnou múčkou alebo cukrom. Ďalším osvedčeným prípravkom na potkana je Kumafer. Je to veľmi účinný prášok, ak sa nasype priamo do nory. Keď z nej potkan vylezie, prášok sa zachytí na ňom. Nebudete veriť, no potkan je čistotné zviera. Začne sa čistiť, zlíže si z labiek prášok a tak sa mu jed dostane do tela..." končí svoj monológ D. Leysek.

Marián BETÍK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári