Korzár logo Korzár Košice
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

V rekreačnom stredisku na Zlatej Idke sa minulý týždeň v sobotu uskutočnil 1. ročník súťaže v ryžovaní zlata.

Nikto zo zlatokopov zatiaľ "nezbohatol", drobné zlatinky majú cenu dve-tri korunyKnihy Jacka Londona o zlatej horúčke na Aljaške boli kedysi

Nikto zo zlatokopov zatiaľ "nezbohatol", drobné zlatinky majú cenu dve-tri koruny

Knihy Jacka Londona o zlatej horúčke na Aljaške boli kedysi základom každej detskej domácej knižnice. Opisovali príbehy vetrom, mrazom i slnkom ošľahaných zlatokopov, ktorí za neľudských podmienok pokúšali šťastie a snažili sa zbohatnúť. Zlatá horúčka na severe USA z konca 19. storočia už pominula, no ryžovanie zlata ako také nezaniklo. Aj na Slovensku sa o to starajú nadšenci z Klubov a Cechov zlatokopov, ktorí si raz za čas dajú rande v prírode a súťažia v zručnosti, starej niekoľko storočí. Minulý víkend sa stretli na Zlatej Idke.

Skryť Vypnúť reklamu

Akcia, ktorú zorganizovala obec Zlatá Idka a Klub zlatokopov pri Východoslovenskom múzeu (VSM) v Košiciach, prilákala takmer 35 zlatokopov. Jednotlivci i celé rodiny, ktoré podľahli tejto vášni, prišli na východ z rôznych kútov Slovenska. Cieľ bol jasný. Vyryžovať zo štrku čo najviac zlata a rozšíriť tak svoju zbierku o ďalšie zlatinky tohto vzácneho žltého kovu.

Súťažné zlatinky pochádzali až z Kalifornie

"Minulý rok sa na tzv. nultom ročníku súťažilo v drevených ryžovacích boxoch (bazénoch), dnes je to v prírodnom prostredí priamo na potoku v claimoch. Teraz ide o prvý ročník akcie, ktorá, dúfam, bude mať dlhú a úspešnú tradíciu," povedal nám jeden z jej organizátorov Stanislav Levendovský z VSM. "Súťaží sa v kategóriách: deti, juniori, ženy amatérky a muži amatéri, muži profesionáli a ženy profesionálky a trojčlenné družstvá. Zúčastniť sa môže každý, teda aj ten, kto ešte v živote nedržal ryžovaciu misku v ruke. Naučiť sa to nie je ťažké, stačí si to vyskúšať a prísť na tú správnu techniku."

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sme sa mali možnosť neskôr presvedčiť, ryžovanie zlata skutočne nie je také zložité, ako sa na prvý pohľad zdá. Stačí trocha zručnosti, šikovnosti, trpezlivosti a dobrý zrak. Lebo práve ten je potrebný na nájdenie drobných kúskov zlata na dne misky. Kto sa však nazdáva, že ide o niekoľkogramové "nugety", známe z filmov o "divokom západe", ten sa mýli. Na súťažiach sa hľadajú tzv. zlatinky. Sú to malé kúsky veľkosti od pol do jedného milimetra, ktoré samé osebe nevážia takmer nič. Aby vytvorili jeden gram, treba ich mať vyše 200. "Na túto súťaž sme použili zlatinky až z Kalifornie. Spolu ich boli asi štyri gramy. Jedna zlatinka má cenu približne dve - tri koruny," prezradil S. Levendovský.

Postup bol v každej kategórii rovnaký. Súťažiaci dostal vedro štrku, v ktorom boli vložené zlatinky. V každej kategórii je iný počet, ale medzi súťažiacimi v nej bol rovnaký. Samozrejme, koľko ich bolo, vedel iba rozhodca S. Levendovský. Na povel sa súťažiaci postavili do tzv. claimov (miesto ryžovania), kde stáli po kolená vo studenej vode potoka. Po výstrele zo štartovacej pištole sa pustili do ryžovania. "Úlohou je v čo najkratšom čase oddeliť zlatinky od štrku a vložiť ich do pripravenej ampulky," vysvetlil nám S. Levendovský. "Technika je jednoduchá. Krúživými pohybmi misky vo vode, pričom jej okraje sú stále nad hladinou, odplavovať ľahšie minerály zo štrku. V strede misky, na jej dne, ostávajú okrem ťažkých minerálov aj najťažšie - teda zlatinky. Profesionáli zvládnu jedno vedro za tri-štyri minúty, niekedy aj skôr."

Skryť Vypnúť reklamu

Po vybratí všetkých zlatiniek z misky, súťažiaci uzavrie ampulku s vodou a zodvihne ruku. To je signál pre rozhodcu, aby zastavil jeho čas. Ten však často nie je pre končené umiestnenie súťažiaceho rozhodujúci. "Počet zlatiniek v ampulke rozhodca skontroluje a za každú stratenú sa k výslednému času priráta päť minút. Ak teda niekto spolu so štrkom odplavil napríklad päť zlatiniek, jeho čas narastie o 25 minút." Pri konečnom vyhodnotení sme zistili, že v každej kategórii sa iba jednému - dvom súťažiacim podarilo "vyryžovať" všetky zlatinky. Mimochodom, tie všetkým súťažiacim zlatokopom ostávajú z každej súťaže. Vzhľadom na to, že v niektorých kategóriách bolo veľa účastníkov a tí museli prejsť vyraďovacími kolami, prípadne sa ešte zúčastnili súťaže družstiev, mohli si tí najlepší obohatiť svoju zbierku zlatiniek aj o cca 25 kusov.

Súťažili aj Košičania

Prví súťažiaci prichádzali do Zlatej Idky už v piatok popoludní. Rozložili si stany neďaleko potoka a pri večernej vatre spomínali na predošlé súťaže, prípadne preberali taktiku na druhý deň. Ponocovať sa neoplatilo. V sobotu od rána už boli na programe semifinálové kolá a kto chcel postúpiť, musel mať všetky zmysly oddýchnuté.

Semifinálové kolo v kategórii deti a juniori bolo zároveň finálovým. Víťazkou medzi deťmi sa stala iba 8-ročná Košičanka Bianca Balcová, ktorá za 12 minút našla všetkých päť zlatiniek. Medzi juniormi bol najlepší Daniel Adamec, zo Žiaru nad Hronom, ktorý všetkých päť zlatiniek vyryžoval za necelé štyri minúty.

Medzi ženami - amatérkami obstála vo finále najlepšie študentka Gymnázia na Šrobárovej ulici Radka Boceková. Za niečo vyše 10 minút jej z ôsmich zlatiniek neušla ani jedna. "Ryžovaniu zlata sa venujem už šiesty rok," prezradila nám. "Vlani na nultom ročníku som tu bola druhá a druhá som skončila aj v Zlatej Bani. Na Majstrovstvách sveta po prvýkrát organizovaných na Slovensku v Revištskom Podzámčí pri Žarnovici som sa vlani umiestnila vo finále na ôsmom mieste." Dodala, že spolu s novými zlatinkami ich bude mať v domácej zbierke okolo 35.

Vo finále mužov - amatérov bol najrýchlejší Peter Semrád z Košíc. Práve v jeho prípade sa potvrdilo, že rýchlosť nemusí byť zárukou víťazstva. "Nie som spokojný. Stratil som veľa zlatiniek," povedal nám po súťaži. Z ôsmich našiel štyri a v konečnom poradí obsadil pekné druhé miesto. Okrem jednotlivcov súťažil aj v trojčlenných družstvách, kde družstvo "Kone vrané" (tvorené členmi Klubu zlatokopov pri VSM v Košiciach) skončilo na treťom mieste. Víťazom kategórie muži - amatéri sa stal Peter Olejník z Poľova, ktorý za vyše šesť minút našiel sedem z ôsmich zlatiniek. Hoci je spoluzakladateľom Klubu zlatokopov pri VSM, ryžovaniu sa až tak nevenuje. Viac ho baví zbieranie minerálov.

Ani medzi ženami - profesionálkami neznamenal najrýchlejší čas konečné víťazstvo. Mariana Kuzlová zo Spišskej Novej Vsi vyšla z clajmu tretia, no dve rýchlejšie súťažiace klesli v konečnom zúčtovaní kvôli chýbajúcim zlatinkám až za ňu. Ona pritom našla všetkých 10. "Na súťaže som chodila už od roku 1999, ale iba som sa priúčala. Ryžoval môj manžel i syn. (Ten v Zlatej Idke skončil druhý medzi juniormi, manžel šiesty medzi profesionálmi.) "Ja súťažím až od roku 2002. Vlani na nultom ročníku som tu bola prvá, v Banskej Bystrici tretia." Všetky spoločne vyryžované zltinky si doma dávajú do jednej ampulky.

Doteraz nazbieral už 500 zlatiniek

Skutočné boje o každú sekundu a každý kúsok zlata vypukli až vo finále medzi mužmi - profesionálmi. Časomerač, v tomto prípade to bola žena, pravidelne hlásil každú pribúdajúci minútu a diváci zas hlučne povzbudzovali toho svojho favorita. S neuveriteľnou rýchlosťou i obratnosťou súťažiaci premývali obsah svojich misiek a z ich techniky bolo vidieť, že to nerobia po prvý raz. Štrk si nenasypali naraz, ale na dva či trikát. Zakaždým po jeho premytí jemne vyzbierali zo dna taniera žlté "zrniečka". Nikto z nich nedvedel, koľko ich má byť. Iba dúfal, že zachytil všetky.

Ako prvý zahlásil "hotovo" Pavol Diládi z Trebišova. Na premytie celého vedra mu stačilo niečo vyše štyroch minút a v ampulke sa mu blyšťalo 11 zlatiniek. Boli však všetky? Rad radom končili i ostatní súťažiaci a rozhodca zaznamenal ich čas i počet zlatiniek v ampulke. Niektorí našli deväť, iní šesť či päť a jeden dokonca ani jednu. Celkový počet bol však 11 a tak najrýchlejší bol napokon aj najlepší.

"Bolo to niekedy v roku 2002, keď mi kamarát povedal, že pri Prešove je zaujímavá akcia," spomínal na svoje zlatokopecké začiatky P. Diládi. "Zaujalo ma to a odvtedy sa snažím chodiť na každú podobnú akciu, čo je nablízku. Bol som aj vlani na majstrovstvách sveta v Revištskom Podzámčí, ale nemal som deň. Niekdy človek ani nevie, kedy urobí chybu a zlato je fuč. Sú dve taktiky. Buď ísť na rýchlosť, alebo ryžovať pomaly a dôklade. Dnes som stavil na rýchlosť a vyšlo to."

P. Diládi má vraj doma asi pol ampulky zlatiniek, ktoré vyryžoval na predošlých súťažiach. Odhadol, že ich je okolo 500. Na to, aby si ich pretavil napríklad do retiazky, ani nepomyslel. Okrem toho, že je to pamiatka, s ktoru sa radi hrajú jeho deti, by to bolo na retiazku málo. To by vraj musel ryžovať aspoň 150 rokov. "Niekto si možno myslí, že na ryžovaní sa dá zbohatnúť. Ale to je omyl. Ryžovanie nie je o zárobku. Je to o príjemnej atmosfére, pobyte v prírode a stretnutí s priateľmi..."

Na druhom mieste, s rovnakým počtom zlatiniek, ale s časom horším o vyše minútu, skončil Ján Džugan. Na piatom mieste s deviatimi zlatinkami sa umiestnil najstarší súťažiaci, 61-ročný Viliam Kollár zo Žiaru nad Hronom. Ryžovaniu zlata sa venuje od roku 1997. Aj on už má za sebou niekoľko úspechov, ale aj sklamaní. "V prvom kole som vyletel vlani v Čechách i vo Švajčiarsku, nedarilo sa mi ani v Poľsku. Medzi veteránmi som stratil iba jednu zlatinku a už som vyletel. Mal som ísť pomalšie a dôkladnejšie. I dnes mi ušli dve zlatinky..." Naprázdno však zo Zlatej Idky sympatický dôchodca v klobúku neodišiel. Okrem ďalších zlatiniek do jeho zbierky získal aj diplom za prvé miesto v súťaži trojčlenných družstiev.

Ďalšia akcia už o mesiac

Po celkovom ukončení súťaže sa v claimoch začala "pravá zlatokopecká horúčka". Niektorí zlatokopi, ale aj diváci, sa pokúšali nájsť zlatinky, ktoré tu počas dňa postarácali pri ryžovaní. Aj vďaka nim sa stal jeden z prítokov potoka Ida doslova zlatonosným.

Do claimu sa vrátil aj víťaz kategórie muži - profesionáli P. Diládi. Ako je u zlatokopov zvykom, toho najlepšieho hodia do vody. Neunikol tomu ani Trebišovčan, hoci treba dodať, že sa kúpeľu ani veľmi nebránil. Kým sa poltucet mocných chlapov mordoval s jeho prenesením k potoku, on si pospevoval a po hodení do studenej vody sa mu z nej vôbec nechcelo...

Mimochodom, ak chcete atmosféru súťaže v ryžovaní zlata zažiť osobne, Klub zlatokopov pri VSM organizuje ďalšiu podobnú akciu v Zlatej Bani neďaleko Prešova 5. až 7. augusta. Kto na to má, môže pokúšať šťastie aj v zahraničí. Stačí mu dostatočná suma peňazí na cestu, ubytovanie a tzv. štartovné. O týždeň sú na programe majstrovstvá Francúzska v Ĺalbenc, 25. až 31. júla majstrovstvá Európy v Španielsku v Navelgas a koncom augusta majstrovstvá Českej a Slovenskej republiky v Zlatých Horách v Jeseníkoch na Morave. Vyvrcholením tohtoročnej sezóny sú 17. až 25. septembra majstrovstvá sveta v Pilgrimś v Juhoafrickej republike.

Ak si myslíte, že by ste drobné zrnká dokázali z piesku dostať aj vy, nič vám nebráni, zohnať si na to vhodnú ryžovaciu misku (čínsky klobúk) a pustiť sa do ryžovania. Ako sme už v úvode spomenuli, nezbohatnete, ale zážitok je to príjemný.

Zlato - kráľ medzi kovmi

Zlato je známe už od 4. tisícročia pred n. l. a odvetdy zohrávalo v dejinách ľudstva významnú úlohu. Tento kov bol spojený s predstavou moci, bohatstva a slávy. Pre zlato sa viedli vojny, zabíjali sa ľudia, ospevuje sa v piesňach, je hlavnou témou mnohých rozprávok a bájok.

Medzi kovmi je zlato je kráľom. V prírode sa vyskytuje zväčša rýdzo, v náplavoch riek, usadených horninách a v premenených zlepencoch. Je dobrým vodičom elektriny a tepla, nehrdzavie, je odolné voči kyselinám, zásadám, rozpúšťa sa iba v lúčavke kráľovskej. Zlato je ťažké, má hustotu 19,3 g/cm3 a nízku tvrdosť 2,5 - 3. Je dokonale kujné a ťažné. Z jedného gramu zlata sa dá vytiahnuť drôt s dĺžkou až 160 m. Obsahuje niekedy prímesy striebra, meď, platinu. Zlato vytvára kríčky, drôtiky, niekedy je masívne alebo vo forme plieškov, nátekov, v tvare nepravidelných hrudiek, nugetov, zrniečok, šupiniek, valúnov.

Vďaka svojim vynikajúcim antikoróznym vlastnostiam, zlatožltej farbe sa zlato využívalo v klenotníctve, neskôr v mincovníctve. V prvom rade dnes zlato predstavuje základ menového fondu, používa sa na výrobu šperkov, do drahokovových zliatin, v chemickom priemysle, elektrotechnike do súčiastok rôznych prístrojov, v sklárskom priemysle v zubnom lekárstve a inde. Čisté zlato je pomerne mäkké, preto sa najčastejšie používa vo forme zliatin s meďou alebo striebrom.

Zlatokopi a prospektori, ktorí vyhľadávali tento drahocenný kov často podľahli sile zlata, jeho lesku a vidine bezstarostného života. Zlato slúžilo ako platidlo pri výmennom obchode a tak postupne ovládalo zmysly ľudí. Alchymisti sa preto pokúšali vyrábať zlato aj z iných látok, ale bezúspešne.

Ťažba zlata na Slovensku

Slovensko má v ťažbe zlata bohatú históriu. Prvé objavy zlata a počiatky jeho dobývania pochádzajú z predslovanských dôb (už za keltských čias, ešte pred naším letopočtom), kedy boli prvé pokusy s ryžovaním zlata z náplavov Dunaja. Z 11. storočia máme doložené slovanské názvy niektorých obcí napr. Zlatníky. Prospektori postupne prenikali aj do neprístupných horských oblastí Slovenska, kde v 11. - 13. storočí boli objavené naše najznámejšie zlaté ložiská v Kremnici, v okolí Banskej Štiavnice, v Nízkych Tatrách, Spišsko-gemerskom rudohorí a na východnom Slovensku.

Ryžovalo sa na hlavných riekach Dunaj, Váh, Hron, Ipeľ, Hornád, Hnilec, ale aj na iných prítokoch. Kremnica bola najvýznamnejším a najdôležitejším strediskom ťažby zlata na Slovensku a najväčší rozkvet dosiahla v 14. storočí, kedy sa razili známe kremnické zlaté dukáty. Odhaduje sa, že na Slovensku sa vyťažilo 40 - 100 t zlata.

História banníctva na Zlatej Idke

Počiatky baníctva v Zlatej Idke sú doložené listinou kráľa Ľudovíta I. z roku 1349, ktorou udelil obci banské privilégiá. Ale pravdepodobne už oveľa skôr tu bola prospektorská činnosť zameraná hlavne na ryžovanie. Pôvodne sa tu zlato získavalo ryžovaním z potoka Ida a ryžoviská boli rozložené takmer po celej dĺžke riečiska od Zlatej Idky až po osadu Mexiko. Dôkazom toho je aj množstvo ryžovníckych kopčekov - sejpov po oboch stranách potoka. Zlato sa nachádzalo v pripovrchových častiach žíl a zvetrávaním sa dostávalo do potokov, kde sa z náplavov ryžovalo.

V oblasti Zlatej Idky asi 3 km SZ bolo evidovaných 24 kremeň-sulfidických žíl a žilníkov, z ktorých sa získavali ako úžitkové kovy zlato, striebro a antimón. Tiahnu sa ďalej na JV až 1 km na SV od osady Rieka. Najznámejšie sú Matej, Štefan, František, Urban, Félix, Bartolomej, Trojica, Alexander, Jozef, Alžbeta, Jeremiáš, Albert, Fridrich, Anton, Ján Tekla a iné. Intenzívnu banícku činnosť dokazuje aj 52 štôlní a šachty priamo v Zlatej Idke a v blízkom okolí. Celkovo sa počas rokov 1807 - 1914 vyrobilo asi 120 000 kg striebra a 335 kg zlata.

Súťaže v ryžovaní zlata

Súťaže v ryžovaní zlata sa usporadúvajú vždy na miestach, kde sú ložiská zlata, alebo sa zlato ťaží, prípadne vyskytuje. Prvé majstrovstvá sveta v ryžovaní zlata boli v USA v Dawson City na rieke Yukon a v Európe boli v roku 1977 vo Fínsku.

Prvá súťaž ešte v bývalom Československu bola v roku 1979 na rieke Otava, potom o dva roky neskôr v Jasení (1981). Súťaže sa striedali každé dva roky, raz v Čechách a raz na Slovensku.

Zlaté horúčky

Vo svete po objavení zlata vypukli zlaté horúčky, kde zlatokopi ryžovali zlato s vidinou zbohatnutia a lepšej budúcnosti. Zlaté horúčky boli vo roku 1849 v Kalifornii po objavení obrovských ryžovísk v údolí Sacramenta, kde sa zúčastnilo takmer 100 000 ľudí. Žiaľ, priniesla nielen bohatstvo ale aj tragédie.

V roku 1851 v Austrálii - Viktórii sa objavili najväčšie ložiská zlata (Kalgorie - ťažba je tu dodnes a záp. Austrália je významným producentom zlata aj v súčasnosti).

Rok 1870 - Juhoafrická republika - Witwatersland pri Johanesburgu, kde je najväčšia baňa na zlato na svete s hlbinnou ťažbou.

Rok 1896 - Klondike - Yukon na Aljaške, kde zlatá horúčka trvala štyri roky.

V 20. storočí to boli zlaté horúčky v Brazílii - Serra Pellada (70. roky), Ecuadore, Bolívii, Číne i v Rusku.

Najväčší valún zlata - "Velcome Stranger" o hmotnosti 85 kg bol nájdený v roku 1869 v štáte Viktória v Austrálii. Celkový doteraz vyťažený objem zlata vo svete sa odhaduje na 136 000 ton.

Róbert BEJDA

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Zelená Bratislava
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 418
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 859
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 398
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 614
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 045
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 399
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 452
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 314
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 228
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 989
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Z tenisového centra v Košiciach škrtli halu, ušetria 15 miliónov

Poslanci odobrili memorandum so zväzom s podmienkami.

Z Národného tenisového centra bude po škrtoch Národné tréningové centrum.

Situácia v škole v Rokycanoch je vybičovaná. Učiteľky nedostávajú výplaty

Obec s otvorením 5. ročníka súhlasila, starosta si ide svoje.

Odvolaná riaditeľka ZŠ Rokycany Iveta Markovičová.

Takmer raz toľko. Zákazku mala Myslava preplatiť o 90 percent

Kontrolór hovorí o predražených prácach. Starostka to odmieta.

Starostka tvrdí, že postupovali podľa smernice. Podľa kontrolórov ju však ešte predtým zrušili.
Obyvatelia bytovky na Ulici SNP 33 spísali petíciu. Žiadajú vysťahovať neprispôsobivých.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dobré ráno

Dobré ráno: Prvé dni po pôrode ovplyvnia celý život, aj tak delíme matky od detí

V roku 2018 sa na Slovensku narodilo predčasne štyritisíc detí.

Podcast Dobré Ráno.
Ilustračné foto.
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Ako by Trnku potrestali u Emira Kusturicu

Sebaočistu prokuratúra ani len nepredstiera.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop