Vždy je strašne vystresovaná, keď sa na seba pozerá v televízii
Slovenskej speváčke Jane Kirschner sa úspešne podarilo zbaviť sa nálepky spievajúca Miss a na svojom konte má niekoľko Slávikov ale aj ocenení Aurel. Nám sa podarilo porozprávať sa s touto príjemnou ´babou´ počas recepcie, ktorá sa konala na záver festivalu Zlatý žobrák. Ak si chcete vychutnať jej spev, nemali by ste dnes večer chýbať v rekreačnom stredisku Eva, kde sa predstaví na festivale Orange Summer Domaša 2005.
Keďže sme sa s Janou stretli na festivale lokálnych televízií, boli sme zvedaví, či patrí slovenská "slávica" medzi televíznych "maniakov". "Práve naopak. Vzhľadom na to, čo dnes televízie vysielajú, sa stránim tomu, aby som ich pozerala. Nie som však úplny odporca televízií, tiež mám svoje obľúbené programy, ktoré si rada pozriem. Ja som sa však už televízie napozerala dosť - ako dieťa som ju zbožňovala a presedela som pred obrazovkou celé dni. Dnes si radšej pustím dobré dévedečko - záznam z koncertu alebo zájdem do kina."
Janu by ste do kina zaručene nalákali na hudobný film ale i na sci-fi, či bláznivú komédiu. "Niekedy mám proste chuť užiť si tazkvanú poklesnutú zábavu - kúpim si veľké balenie pukancov a smejem sa na ľahkej komédii. Nie som filmový fajnšmeker, ktorý chodí do kina iba na ´vážne´ filmy."
Nemôže sa na seba pozerať
Nejeden umelec si nenechá ujsť príležitosť pozrieť si samého seba v televízii. Nahráva si priame prenosy, ktoré si potom púsťa. "Toto mne nehrozí. Ja sa na seba nemôžem pozerať... Počula som, že mnoho hercov svoje filmové premiéry pozeráva so zaťatými zubami. Ja som tiež ten prípad. Som k sebe strašne kritická a som vystresovaná, ak sa mám na seba pozerať. Moji známi mali spočiatku tendencie ma nahrávať, ak som bola v nejakom televíznom programe a potom mi to chceli púšťať. Ja som však pri tom vždy hystericky vyvádzala, takže už od toho upustili..."
Jana sa systematicky vyhýba tomu, aby bola v blízkosti televízora, keď vie, že by sa mohla na niektorom programe objaviť. "Ak iba tak prepínam a zrazu sa zbadám na obrazovke, tak rýchlo prepnem inam... Asi ešte nie som celkom uzrejmená s tým, že by som mala byť na obrazovke a s tým, ako tam vyzerám..." Ako každá žena, aj Jana je občas nespokojná so svojím výzorom. "Vždy sa niečo nájde... Každú chvíľu je to inak. Niekedy sa cítim dobre, no za päť minút si pripadám úbohá a utekám sa domov schovať... Niekedy mám pocit, že si nemám čo obliecť, aj keď mám skriňu plnú šiat, inokedy sa cítim dobre v prvom tričku, ktoré ráno vezmem do rúk. Ženy majú so sebou veľa roboty... Inak som so svojim zovňajškom spokojná. Občas..."
Nie je však spokojná so svojou nedochvíľnosťou. Vraj všade mešká a nedokáže si zorganizovať čas. "Často dokončujem veci, až keď mi horí termín odovzdávky. To som už občas doslova v plameňoch. Často je to doslova na hrane a mám šťastie, že ľudia, s ktorými spolupracujem, sú veľmi tolerantní..."
V časovom strese sa však vraj Jane pracuje najlepšie. "Vždy si naplánujem, že to a toto postíham do vtedy a toto a hento odovzdám neskôr. Vždy mi však ešte do toho niečo vôjde, poviem si, že mám ešte dosť času, nechce sa mi a zrazu prídem na to, že nič nestíham... Je síce pravda, že vtedy sa mi dobre pracuje, len sa obávam toho, aby to raz nedopadlo zle. Zatiaľ ma však časový stres vždy vyprovokoval k dobrým a možno i nadšandardným výkonom."
Text piesne Žienka domáca vznikal napríklad už rovno v štúdiu a Jana si ho upravovala počas spievania. "Veľa mojich pesničiek vznikalo takto - za pochodu. Vlastne album V cudzom meste je celý takýto..." Naposledy vydala J. Kirschner album Veci čo sa dejú v roku 2003. Aj keď dva roky je idelána doba na vytvorenie nového albumu, Jana sa nikam neponáhaľa. "Momentálne sa na to necítim. Mám pripravený materiál - slovenské i angličké pesničky, no najmä sa snažím pracovať na moje prvej platni určenej pre európsky trh... Popri tom si len pomaly zbieram veci na slovenský album. Médiá sú zaneprázdnené všelijakými reality show a nemyslím, že je vhodná doba teraz vydať album. Na druhej strane - je tu ideálna doba pre tvorbu. Netlačí ma žiadny termín, mám čas rozmyslieť si, ktorým smerom chcem, aby sa uberala moja tvorba, môžem si dovoliť žánrové úlety. Som rada, že všetok ten mediálny ´humbuk´ sa presunul inde a ja si môžem v úplnom pokoji robiť svoju muziku."
Teší ju, že má v tomto období viac pokoja, nechystá sa počas leta ani "vymetať" festivaly. "Hráme iba do 20. júla. Potom by som chcela ísť na Ibizu, ktorú som si veľmi obľúbila. Mám tam veľa kamarátov, teším sa, že si dobre oddýchnem. Začala som sa učiť po španielsky, takže si možno zdokonalím aj tento jazyk. No a od septembra by som mala byť opäť v Londýne a nahrávať."
Opäť s Petrom Hapkom
Aj keď nepracuje na novom albume pre slovenský trh, neznamená to, že by mala Jana viac času na seba, na oddych, na priateľov, na rodinu. "S rodičmi som sa dlho nevidela, pravidelne si však telefonujeme. Chodím však na angličtinu, začala som cvičiť, stále hrávam s kapelou. Nedávno som nahrávala opäť s Petrom Hapkom. Na jeho album, ktorý pripravuje s Michalom Horáčkom, som naspievala dva šanzóny a ešte sa teším na duet s Jaromírom Nohavicom... Ďalej sme pripravili dévedečko z koncertu, nahrávala som bluesove skladby s Erichom Bobošom Procházkom... Takže ja veľa pracuje, aj keď to možno nie je až tak vidieť. Každá takáto spolupráca mi však prináša cenné skúsenosti, je to pre mňa veľká škola."
J. Kirschner mala celkovo doteraz šťastie na spoluprácu s významnými muzikantmi. Okrem P. Hapku spolupracovala i s Mekym Žbirkom a mnohými ďalšími. "Je to veľmi milé, lebo zatiaľ to vždy boli starší páni, ktorí ma berú ako svoju dcéru. S Petrom Hapkom máme medzi sebou veľmi dobrý vzťah, čo sa mi spočiatku zdalo nepochopiteľné - veď je medzi nami taký vekový rozdiel... Ale on je veľmi vtipný, je to proste bohém a naozaj ma berie ako dcéru... Som veľmi vďačná, že môžem spolupracovať s ním a s M. Horáčkom. Oni totiž majú svojich obľúbených spevákov - Riša Müllera, Hanu Hegerovú, Luciu Bílu a pár ďalších a nezvyknú hľadať nových ľudí. Mňa objavili asi pred štyroma rokmi a od vtedy sa pretrhlo vrece s pesničkami od nich dvoch a stále chcú, aby som s nimi spolupracovala, čo ma samozrejme veľmi teší. Veď - všetko, čo P. Hapka napíše, je nesmrteľné..."
Jana je showbiznisu veľmi vďačná za všety tieto skvelé príležitosti, ktoré je prináša. "Toto mám na svojej robote najradšej - možnosti spolupracovať s naozaj skvelými hudobníkmi. Ale som vďačná za každú príležitosť nahrávať - s akýmkoľvek hudobníkom a s akoukoľvek kapelou. Každá práca v nahrávacom štúdiu je pre mňa veľká škola. Je to niečo, čo sa doma nad knihami nikdy nenaučíte... Až keď človek začne pracovať vonku, tak zistí, že tam je to úplne iné a že ak chce preraziť v Európe, nestačia mu na to skúsenosti, ktoré získa doma. Treba preto robiť všetko možné, vyskúšať spoluprácu s mnohými kapelami, okúsiť čo najviac žánrov... Rozhľadenosť ľudí, ktorí robia s muzikou v zahraničí, je obrovská - hudobná, teoretická, muzikálna, filozofická... Tam sú ľudia, ktorí sa venujú iba hudbe a mne by trvalo celý život dobehnúť ich v ich skúsnostiach. Preto je veľmi namáhavé nahrávať v Londýne, ale celkom iste mi to stojí za to..."
Od bulváru má pokoj
Existencia na poli showbiznisu neprináša však len skvelé príležitosti, ale aj mnohé negatíva. "Ja som však momentálne veľmi spokojná s tým, ako to u nás funguje. Bulvár je zamestnaný hviezdami a pseudohviezdami, ktoré produkujú rôzne reality show a ja mám pokoj. Robím si svoje koncertíky, ľudia sa z nich tešia a ja som spokojná. Som v pohode, stále mám čo jesť... Som teda v takom štádiu, že som naozaj veľmi spokojná. Ale viem ja, čo bude zajtra? Dúfam, však, že takáto pohoda mi istú dobu vydrží. A zatiaľ môžem si robiť hudbu, ktorú chcem ja."
Vie si však predstaviť situáciu, ktorá by so sebou priniesla opak a musela by produkovať muziku, s ktoru by nebola tak celkom stotožnená? "Neviem si ani len predstaviť, čo by som vtedy urobila. Lebo je pravda, že showbiznis môže so sebou priniesť čokoľvek... Ja som pre nahrávanie v Londýne pripravila 40 pesničiek, z ktorých môj tamojší producent vybral 18, ktoré by mohli ísť na európsku platňu. Nie je tam žiadna prevzatá skladba. Sama si ich píšem a sama si i robím texty, čo vôbec nie je jednoduché, lebo ich píšem v angličtine..."
Nikto, našťastie, Janu netlačí do toho, aby robila muziku, ktorú by nechcela. "Ak by sa tak stalo, nejak by som to vyriešila. Vo všetkom sa dá nájsť kompromis. Na druhej srane - ja som veľmi tvrdohlavá, a tak neviem, neviem, ako by to dopadlo. Možno by som však v istom prípade súhlasila aj s tým, že by som spievala skladby, ktoré by mi napísal niekto iný... Musela by som však byť s hudbou a textami aspoň sčasti stotožnená. Ak by to však bolo niečo, čo by sa mi nepáčilo - to by nešlo."
A to ani za cenu toho, že by z nej práve takáto skladba mohla urobiť európsku hviezdu. "Som totiž veľmi tvrdohlavá. Za posledné dva roky som dostala asi päť ponúk na účinkovanie vo filme. Všetko to boli české filmy a zo dva boli s naozaj dobrými režisérmi a so skvelým hereckým obsadením. Ale prečo by som mala také ponuky prijať? Možno by mi to prinieslo viac peňazí a väčšiu slávu. Ale na druhej strane by to možno dopadlo zle..."
Mnoho ľudí by si povedalo, že do toho pôjdu, Jana však nie je herečka a ani sa ňou necítim. Nebudem predsa robiť niečo, čo je v rozpore s jej cítením. "Keby mi teda v Londýne povedali - budeš hviezda, zarobíš obrovské peniaze, ale budeš robiť dance - floor, povedala by som - ďakujem, neprosím. Aspoň teraz som o tom presvedčná. Kto vie, čo by však bolo, ak by k tomu naozaj došlo... Myslím si však, že by mi to nestálo za to. Človek podľa mňa musí poznať vlastnú hodnotu. Predávať by sme sa mohli všetci a akokoľvek. Mohla by som byť v každej druhej reklame... Ide však o to, aby sa človek nemusel hanbiť sám pred sebou...," dodala J. Kirschner na záver.
Dátum narodenia: 29. december 1978
Znamenie: Kozorožec
Miesto narodenia: Martin
Rodinný stav: slobodná
Relax: hudba
Diskografia:
1997 Jana Kirschner
1999 V cudzom meste
2002 Pelikán
2003 Veci čo sa dejú
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári