na trase dlhej päť kilometrov museli pod dohľadom rozhodcov prejsť osem rôznych stanovíšť. Na každom ich čakala iná situácia a figuranti, ktorí simulovali zranenia. Ukázalo sa, že boli celkom vynaliezaví amatérski herci, lebo občas dokázali aj výborne pripravených dobrovoľných zdravotníkov popliesť tak, že si niektoré ich zranenia ani nevšimli. Medzinárodne obsadené tímy rozhodcov im potom strhli body a posudzovali to tak, že družstvu pacient zomrel.
Lenže bez skúsených maskérok by sa to figurantom nepodarilo. Potvrdila to aj Svidníčanka Mária Hošková, inak učiteľka výtvarnej výchovy. Prekvapila vari aj skúsené maskérky, keď vierohodne vymodelovala otvorené rezné poranenie na bruchu, z ktorého trčali črevá. Aj my, rovnako ako zdravotníci a diváci sme na malú chvíľu uverili, že brucho je naozaj otvorené. Zastihli sme ju na stanovišti, kde prebiehala cigánska svadba. Po bitke ostali na zemi ležať dvaja ranení. Jedno sme už spomenuli a v druhom prípade išlo o pneumotorax po vpichnutí noža do hrudníka. Maskérka použila špongiu a kypriaci prášok, aby imitovala vzduchové bubliny vychádzajúce z pľúc. "Na súťažiach sa také simulácie zvyčajne nerobia. Vymodelovať črevá je veľmi náročné. Nikdy sa to nedá zopakovať rovnako. Dlho som nad tým doma rozmýšľala a doslova trénovala, kým som bola s výsledkom spokojná. Používam výlučne zdravotne nezávadné suroviny, ako je múka, z ktorej s pridaním vody do prezervatívu modelujem črevo, z červeného potravinárskeho farbiva varím krv a podobne. Všetky suroviny ešte dezinfikujem kyselinou citrónovou," podelila sa s nami o "alchymistické" praktiky, ku ktorým sa však musí pridať aj zručnosť.
Na inom stanovišti zase maskérky Eva Polesná a Milka Hládeková z Dolného Kubína simulovali zapichnuté sklo z fľaše v dlani, popáleniny na ruke, podrezané žily, ale aj vierohodné bezvedomie. Zaujímalo nás, aké pomôcky použili. "Na krv požívame potravinárske farbivo, na imitáciu pľuzgierov po popáleninách gél a lak na vlasy. Pri reznej rane by mala byť krv zo žily hustejšia preto sme k farbivu pridali hladkú múku, ale pri aranžovaní ju ešte prispôsobujeme farbe pokožky, namiesto skla zapichnutého v dlani použijeme priehľadný plast," povedala nám Eva Polesná a aj počas rozhovoru pozorne sledovala dianie na stanovišti. Jej kolegyňa zatiaľ kontrolovala osemčlennú skupinu figurantov pripravených pre ďalšie súťažné družstvo. Keďže aj maskovanie chce čas, vždy museli pripraviť dve skupiny, aby nezdržiavali súťažiacich.
Istú dávku "kumštu" museli prejaviť aj maskérky na stanovišti, na ktorom vybuchol granát a na zemi ostali ležať štyria ranení. Jeden z mužov zúfalo volal o pomoc a na zemi ležala časť ruky. Našťastie umelá dlaň. Muž mal kýpeť vyrobený z plastelíny, na nej priložený obväz napustený želatínou a natretý imitáciou krvi. Ruka vyzerala vskutku ako amputovaná s mokvajúcou ranou. Mladú dievčinu zasiahla kovová črepina do oka. Bola síce k oku prilepená a zamaskovaná, ale ako nám prezradila figurantka Alžbeta Suchaničová zo Stropkova, nie je to veľký špás. "Už cítim, že ma oko začína páliť. Mám tam tú črepinu prilepenú takmer celý deň a cítim v oku tik. Veru to nie je nič príjemné," povedala nám a hoci sa nesťažovala, dala nám najavo, že aj figuranti popri súťažiacich prežili náročný deň. Inej dobrovoľníčke pri výbuchu praskol ušný bubienok a posledný muž mal poranené brucho.
Podobne to vyzeralo aj na ostatných stanovištiach, no úlohy maskérok boli možno menej náročné. Pri autonehode, resuscitácii, či pri bazéne stačili len typické divadelné farby, inde museli viac ako maskovanie, zohrať úlohu herecké výkony dobrovoľníkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
