"SuperStar vnímam veľmi negatívne. Je to súťaž na spôsob pornografie"

Klaviristu, skladateľa a dirigenta Petra Breinera si určite všetci veľmi dobre pamätáte z relácie "Večer Milana Markoviča". Je to ten chlapík za klavírom, ktorý na každé nakrúcanie prilietal až z ďalekej Kanady, ktorá sa pred mnohými rokmi stala jeho domovom. Vyrastal na východe Slovenska a mnoho rokov prežil aj v Košiciach, kde študoval na konzervatóriu. Rád sa preto do tohto mesta vracia, rovnako tomu bolo aj pri jeho nedávnom hosťovaní na koncerte Štátnej filharmónie Košice, kedy vznikol aj tento rozhovor.

Do Košíc P. Breiner zavítal na koncert venovaný spomienke na Juraja Szabadoša. "Mám rád spomienky. Myslím si, že je dobré, ak sa človek môže otočiť a nevidí tam iba tmu. Každý chce, podľa mňa, po sebe zanechať nejakú stopu. Bez toho, aby sme sa dívali naspäť, je ťažko kráčať dopredu," nazdáva sa P. Breiner. Do Košíc sa vrátil približne po troch rokoch. Návraty na Slovensko už nevníma nejako špeciálne intenzívne, lebo v poslednej dobe sa do vlasti vracia často. "Niekedy mám dokonca pocit, že som ani neodišiel."

Domovom sa mu však stala Kanada. "Jediné, čo mi za ´veľkou mlákou´ chýba, je pár priateľov. Našťastie sa mi však darí stretávať sa s nimi dosť často aj napriek veľkej vzdialenosti. V Kanade som však doma, tam oddychujem, keď nie som na cestách. A tých je v poslednej dobe veľmi veľa. Mám za sebou tohto roku niekoľko veľmi vyčerpávajúcich období. Nahrával som v Anglicku, tu v Košiciach som sa musel prispôsobiť jazzovému koncertu - takéto často nehrávam. Ale je príjemné skúsiť aj niečo iné, najmä ak má pri tom človek príležitosť stretnúť sa so starými priateľmi. Koncertovanie mi vracia naspäť stratenú energiu. Každé sadnutie za klavír či postavenie sa k dirigentskému pultu je pre mňa emočným ziskom."

SuperStar vníma negatívne

P. Breiner nerobí rozdiely medzi hudobnými žánrami a každá dobrá hudba ho dokáže dobiť energiou. "Mám rád všetko od ľudovej hudby až po vážnu či pop. Čokoľvek, čo je podľa mňa naozaj dobré. Ale medzi to určite nepatrí súťaž SuperStar... Tú vnímam veľmi negatívne. Podľa mňa je táto súťaž niečo na spôsob pornografie, teda predávaniu vlastného tela."

Aj keď P. Breiner tiež vystupoval v televíznej relácii, ktorej šlo o to, aby si získala popularitu, má určené svoje presné hranice, ktoré by nikdy neprekročil. "Večery Milana Markoviča a SuperStar sa nedá porovnávať. Samozrejme, že ja môžem teraz tvrdiť, že to alebo toto by som nikdy neurobil... Ale bude to stopercentné? Ako môžem vedieť, čo bude zajtra? Celkom určite však viem, že všetko, čo sa točí okolo SuperStar je ďaleko za hranicami, ktoré by som ja bol ochotný prekročiť... Ja som ako hudobník u Markoviča hral svoje pesničky, ktoré som si sám napísal a hral som ich spôsobom, ktorý bol pre mňa prijateľný. Nemyslím si, že v tomto prípade šlo o to, či som prekročil alebo neprekročil hranicu vkusu alebo profesnej etiky, nezničil som si umeleckú úroveň. Samozrejme, že toto moje účinovanie bolo z iného súdka ako sú koncerty, ktoré bežne hrávam, ale ja som sa nikdy netajil tým, že sa nechcem zaškatuľkovať a venovať jedinej oblasti."

Pre každého umelca ja veľmi dôležitá popularita, aj keď tvorcovia a interpréti vážnej hudby sú v inej pozícii ako speváci popu. "Popularita je podstatná pre každého, kto robí v tomto biznise. Ja mám tiež záujem na tom, aby ľudia chodili na moje koncerty, kupovali moje cédečka a poznali moju robotu. Nepotrebujem však, aby niekto omdlieval pri pohľade na môj plagát a nečakám, že sa nadšené davy priaznivcov budú vrhať pod kolesá lietadla, keď budem odchádzať preč. Predal som 1,5 milióna CD-nosičov a to by sa mi bez istej dávky popularity nepodarilo."

To, že ho ľudia na Slovensku poznajú ako toho, čo hral s Markovičom, mu však k popularite nepomohlo... "Tunajší ľudia až tak moju prácu nepoznajú. V krajinách, kde sa moje albumy naozaj dobre predávajú, ani len netušia, kto je Markovič... To, že si ľudia kupujú moje albumy, vypýva z toho, čo na tých albumoch je. Sú tituly, ktorých som predal štvrťmilióna kusov v krajinách, kde poriadne nevedia o Slovensku..."

Tisíce malých klinčekov

P. Breiner si veľmi dobre uvedomuje, že ak by ostal na Slovensku a nepokúsil sa presadiť v zahraničí, miliónové počty predaných nosičov s prevažne vážnou hudbou by ostali iba nesplneným snom. "Keď som sa rozhodol odísť zo Slovenska, nedá sa povedať, že by to spôsobil takzvaný posledný klinec do rakvy. U mňa sa roky zbierali tisíce malých klinčekov... Nazbierali sa a jedného dňa som sa rozhodol, že by som mal pokračovať v tom, čo robím, niekde úplne inde. Ak by som ostal, bolo by sa všetko vyvíjalo zrejme inak. Nedá sa však povedať, že to, že som musel opustiť Slovensko, ma naplnilo hnevom alebo zlosťou. Slovensko je abstraktný pojem, ktorý tvoria ľudia a množstvo všeličoho ďalšieho. Slovensko je pre mňa inaginárne ohraničený priestor, z ktorého som mal potrebu oddísť, aby som sa mohol realizovať. Z kultúrnej úrovne tu som mal pocit, že to ani zďaleka nie je to, čo potrebujem k svojmu spokojnému životu."

Za všetky tie roky nemal P. Breiner ani raz pocit, že odchod zo Slovenska bol zlým krokom. "Doteraz každému hovorím, že vôbec neľutujem. Všetko, čo som chcel urobiť, všetky imaginárne body, ktoré som chcel splniť - všetko som dosiahol a to ešte vo väčšej miere ako som očakával. Nikdy som nemal dôvod ľutovať svoj odchod."

Má to šťastie, že nepatrí medzi ľudí, ktorým je zaťažko adaptovať sa v cudzom prostredí. "Ja si svoju robotu nosím so sebou. Hocikde môžem komponovať, cvičiť, hrať... Takže doma som mohol byť kdekoľvek. V tomto som nikdy nemal problém. Kvalita života v Kande sa mi zdala vyššia ako v mnohých iných krajinách a ukázalo sa, že som mal správne tušenie. Nebol preto pre mňa problém privyknúť si na niečo, čo bolo lepšie ako to, na čo som bol zvyknutý..."

Aj keď považuje Kanadu za svoj domov, používa pri tom slovné spojenie momentálny domov. "Nič nie je definitívne. Celkom iste však nerozmýšľam nad tým, že by som sa vrátil na Slovensko. Nevidím na to dôvod! Priateľov, ktorých tu mám, sa mi podarí občas navštíviť a vďaka elektronickej pošte môžeme komunikovať denodenne. A po pracovnej stránke pre mňa na Slovensku nie je priestor. Prečo by som sa teda mal vrátiť?"

V Košiciach má priateľov

Keďže P. Breiner študoval na košickom konzervatóriu, jeho návraty do tohto mesta majú vždy svojskú príchuť. "Strávil som tu štyri roky, ktoré boli veľmi príjemné a dodnes na ne rád spomínam. Zaujímavé je, že aj dnes, keď sa po 30-tich rokoch stretneme so spolužiakmi, tak mám pocit, že ani jeden z nás sa za tie roky nezmenil a stále sme tá banda pubertiakov, ktorá vyvádzala bláznovstvá. Keď prídem do Košíc, vždy si tu užijem príjemné stretnutia so starými kamošmi. Stretneme sa u niektorého z nich a rozprávame sa až do skorého rána. Porozprávame si všetky novinky a poprehrabujeme sa starým spomienkami."

Práve počas štúdií na košickom konzervatóriu sa P. Breiner rozhodoval, čomu sa vlastne chce ďalej venovať. Lákali ho aj bicie, hru na ktorých tiež študoval. "Nevedel som, čo ďalej, riešil som riadnu dilemu. Zaujímalo ma všetko, čo sa týkalo muziky a bicie a perkusie mi ukázali neobjavený zázračný kút hudby... Nikdy som sa nechcel sústrediť len na jednu oblasť, najviac mi vyhovovalo ich kombinovanie. Preto aj teraz si rád zahrám, zadirigujem ale aj komponujem. Baví ma robiť všetko..."

Keď pred mnohými rokmi začínal, ani len netušil, že sa mu podarí preraziť vo svete vážnej hudby a že sa stane žiadaným klaviristom a dirigentom, ktorého diváci radi uvidia na najznámejších svetových koncertných pódiách. "To, že som len chlapec z východu Slovenska - to si najlepšie uvedomím vtedy, keď po vydarenom koncerte zleziem z pódia v Hongkongu či v Londýne a poviem si - veď ja som pred 35 rokmi sníval o tom, že budem dirigovať košickú filharmóniu... To bol vtedy môj najväčší sen a ešte som si myslel, že je to príliš trúfalé... Vtedy som mal 15 rokov a orchester ma fascinoval a predstavoval som si, ako ho dirigujem. Všetky moje veľké sny sa mi splnili."

Najprestížnejším koncertným pódiom, ktoré môže dirigent či klavirista pokoriť, je zrejme pódium kráľovskej filharmóne v Londýne. "Keď som tam bol naposledy, povedal som si - nie je to najhoršie, dostať sa sem... Chytil som paličku a dirigoval. Voľakedy sa mi v takých situáciách aj triasli ruky od trémy, ale dnes už s tým problémy nemám. Je to dané skúsnosťami. Nervozitu však pociťujem, ak sa púšťam do niečoho nového, nepoznaného, alebo ak ide o veľmi prestížnu záležitosť."

Zaprataný pracovný kalendár

Ako dirigent a sólista mal P. Breiner možnosť stretnúť sa na pódiu s mnohými významnými osobnosťami najmä v oblasti vážnej hudby. "Programovo sa však vyhýbam operným spevákom. Mám s nimi podivné skúsenosti a je naozaj iba málo takých, ktorí nemajú ´primadonské´ spôsoby. Na koncertoch, ktoré dirigujem, je výhodné to, že ja sám som sebe sólistom ako klavirista. Dirigujem od klavíra a zahrám si sám aj sóla..."

Na nedostatok práce sa sťažovať nemôže, pracovný kalendár má doslova zaprataný. "Tým, že sa nešpecializujem na jednu oblasť hudobnej činnosti, tak mám projekty, ktoré sa plánujú a realizujú dlhšiu dobu, ale aj také, pri ktorých mi zavolajú a povedia mi - toto a toto chceme, aby si urobil a čo najrýchlejšie. Nechcem byť na stopercent dirigentom koncertov vážnej hudby - nechávam si priestor aj na iné projekty - filmovú muziku alebo ako nedávno, keď som pripravoval hudbu pre olympiádu."

Najviac sa však teší, že po skončení sezóny bude mať viac času na oddych. "Ja som však taký typ, že si dám len dva dni ľahšieho, relaxačného režimu a potom sa pustím znovu do niečoho ďalšieho. Mám veľa projektov, na ktorých treba ešte pracovať. Som prísny najmä na samého seba. Vytvoril som si isté návyky a viem sa zapnúť tak, že ak je to potrebné, môžem pracovať aj 18 hodín denne bez toho, aby som pri tom trpel. Samozrejme, potom to isté očakávam od ľudí, s ktorými spolupracuje, čo nie je vždy možné..."

Ak sa však predsa len rozhodne prejsť na ´relaxačný režim´, najlepšie sa odreaguje pri futbale. "Tam si oddýchem a to aj vtedy, keď sa poriadne po trávniku nabehám. Futbal je šport, pri ktorom sa nesmú používať ruky, takže sa nemusím báť toho, že si polámem prsty. Aspoň zatiaľ som mal šťastie. V opačnom prípade by to pre mňa ako klaviristu a dirigenta bolo dosť nepríjemné...," dodal P. Breiner na záver.

Dátum narodenia: 3. júl 1957

Znamenie: Rak

Miesto narodenia: Humenné

Ukončené vzdelanie: košické konzervatórium, VŠMU v Bratislave

Relax: futbal

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári