Choroba je vždy o tom, že telo sa snaží vyrovnať s nejakou záťažou

Medicína je len jedna, ale prístupy sú rôzne

MUDr. Máriu Butkovičovú poznám už dávno, aj keď o tom ešte donedávna nevedela. Počúvala som jej prednášky z audiálneho záznamu a vždy som mala pocit, že je prítomná, hoci som ju samozrejme nemohla vidieť. Opäť ma upútala (tentoraz už osobne) v Regeneračnom centre, kde sa prišla podeliť so svojimi dlhoročnými skúsenosťami detskej lekárky. Vo svojej súkromnej ambulancii v Prešove radí pacientom, ako by mal človek žiť, aby bol v súlade sám so sebou. Tento holistický prístup neodmieta homeopatiká, Bachovu kvetovú terapiu, prípravky Energy, ani tachyonovu energiu. V rozhovore prinášame aspoň časť z jej bohatých skúseností.

Čo je to choroba z vášho pohľadu?

Je to snaha organizmu vysporiadať sa s príčinami, ktoré ho vychyľujú z rovnováhy v snahe uchovať život. Choroba nám dáva najavo, že niečo nie je v poriadku, niečo treba pochopiť, zmeniť vo mojom živote, aby sa telo a myseľ dostali do rovnováhy. Skúsme nerozmýšľať v diagnózach: cukrovka, celiakia, artéroskleróza... To už je vyhrotený stav, dôsledok dlhodobej poruchy. Ak sa pozrieme na svoj organizmus ako na systém buniek s genetikým jadrom, je v nich zakódovaná informácia, čo majú urobiť.

A sme pri základnej stavebnej hmote pri potravinách. Zaplavení reklamou ani nevieme, čo si máme vybrať...

Poďme na to pragmaticky. Všetko, čo príde do nášho organizmu, sa musí rozložiť na čiastočky, dokonale sa vstrebať a zabudovať do našich buniek. Ak je niečoho veľa, telo by ich malo prirodzenými cestami vylúčiť. Celý proces asimilácie potravy a jej využitie má na starostli slezina, ktorá sa v čínskej medicíne považuje za jeden z najdôležitejších orgánov. Je to generálny riaditeľ celého metabolizmu. Priraďuje sa k nej sladká chuť. Málo sladkej slezinu podporuje, veľa ju ničí. Deti, ktoré jedia veľa sladkostí, si ničia slezinu a väčšinou majú oslabenú imunitu. To, čo sa momentálne nespotrebuje sa ukladá v pečeni a ak je cukru priveľa, mení sa na tuk. A už teraz sa dá predpokladať, že tento človek bude mať cukrovku 2. typu, vyrába si ju totiž sám prílišným vyčerpávaním inzulínu, ktorý produkuje slinivka brušná. Také dieťa je aj podráždené, nervózne, výkyvy hladiny cukru v krvi majú odraz aj na vývine mozgových buniek a môže dôjsť k nerovnomernému vývoju.

O čokoláde sa hovorí, že je zdravá. Čo si o tom myslíte?

Zdravá? Povedzme si, čo obsahuje. Pokrmový tuk, kakaový bôb, cukor a mlieko. Čo z toho je zdravé? Mlieko? Pozrime sa na deti, ktoré konzumujú príliš veľa mlieka, povedzme pol litra denne, aj viac. Obyčajne sú zahlienené, mávajú chrípky a angíny, stále plný nos, ktorým sa nedá dýchať. Mlieko je hlienotvorná potravina a patrí deťom, kým nedovŕšia rok, chorým ľuďom v období rekonvalescencie a starým ľuďom. Obsahuje priveľa bielkovín, ktoré si telo nevie uložiť do zásoby. Ak ich je veľa, buď tvorí hlien, alebo sa vylučuje kožou to je suchý exém, suchá koža, aj šupiny vo vlasoch.

Samozrejme, najlepšie je dojčiť, ale dieťa do roka dokáže spracovať okrem materského mlieka aj sušené mlieko, tiež kravské ale to by sa malo riediť, je v ňom príliš veľa tuku a bielkovín. Môže ešte obilninové kaše - dnes už menej zaužívané, napríklad z pšena alebo pohánky, tiež kukuričnú krupicu, nielen klasickú detskú, čo je nahrubo zomletá biela múka. K tomu ešte ovocie a zeleninu, iné ani nepotrebuje.

A čo tuky, tých konzumujeme tiež viac ako treba...

V určitom množstve ich potrebujeme, napríklad pomáhajú rozpúšťať niektoré vitamíny, dodávajú nám energiu, obaľujú nám nervové vlákna a majú aj ďalšie funkcie. Prospešné sú pre nás nenasýtené tuky, čo sú predovšetkým za studena lisované oleje, len sa nemajú používať na tepelnú úpravu, inak strácajú hodnotu. Ak sa tuk nasycuje, emulguje, stáva sa z neho tuhá hmota, ktorú organizmus nevie poriadne využiť. Sem patria všetky stužené tuky, vrátane tých, ktoré sa bežne natierajú na chlieb a propagujú sa ako bezcholesterové. Je to fáma. Robil sa výskum a všetci dlhodobo sledovaní pacienti s artériosklerózou, ktorí jedli len

emulgované tuky, mali všetky parametre horšie, ako ľudia z druhej skupiny, ktorí tomu nevenovali pozornosť.

- Vážne? Tak čo teda, radšej maslo?

Áno, tenkú vrstvu. Dokonca husacia, kačacia, alebo aj bravčová masť v malej miere neublíži. A vyvážiť to zeleninou. Opýtajme sa: rástlo to alebo žilo to? Alebo je to továrenský výrobok? Netreba podliehať ilúzii často prezentovanej v reklame. Čím viac technológie pri výrobe, tým väčšie znehodnotenie. Deti by mali jesť predovšetkým veľa zeleniny, nie hranolky s kečupom. Pritom si väčšina ľudí myslí, že ak zelenina, tak hlavne paprika a paradajky. Lenže mrkva, kaleráb, zeler alebo červená repa sú hodnotnejšie.

Podporujú vaše skúsenosti názor, že väčšinu chorôb, ktorými človek trpí, si vypestoval sám?

Samozrejme. Extrémne prejedanie sa nevhodnými potravinami, stresy, negatívne emócie. Začnime od dieťaťa, často mávajú nádchy, potom prídu angíny, zvýšené teploty. Opakovane užívajú antibiotiká a končia v alergologických ambulanciach. Stáva sa, že im vyberú aj mandle. V mnohých krajinách, hlavne kde sú rodinní lekári, sa už krčné mandle nevyberajú, lebo vedia, aké to môže narobiť škody. Stav sa spočiatku zlepší, ale neskôr môže dôjsť ku skolióze a po rokoch začnú bolieť kĺby. Ak sa nedostaneme priamo k príčine, len budeme tlmiť vonkajšie príznaky, pracujeme proti vlastnej obrane organizmu.

Ako je to s alergiami? Dnes už na ne trpí pomaly každý druhý človek.

Alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na nejaké bielkoviny. Príčina spočíva v tom, že organizmus je zanesený cudzorodými látkami, čo môžu byť zyšky mikrooganizmov, telo zle trávi tuky alebo bielkoviny, nevie vylúčiť ťažké kovy, jednoducho vylučovací systém v organizme je niekde zablokovaný. Keď sa telo nedokáže čistiť cez pečeň a obličky, čistí sa náhradnými cestami, a to sú dýchacie cesty alebo koža vzniká exém. Už sa s tým rodia aj deti, lebo je alergický terén u matky, toxíny sa dostávajú do krvného obehu dieťaťa a v genetickom materiáli buniek je informácia k väčšej náchylnosi na alergiu, hoci tá sa nededí. Ak sa zmení životný štýl rodičov, dieťa ju nezíska.

V Medzinárodnom meditačnom centre v indickej Pune

Oshove vízie sa napĺňajú aj desať rokov po opustení jeho tela

S menom Osho sa stretlo veľmi veľa ľudí, hlavne prostredníctvom jeho kníh. Už menej jeho priaznivcov vie, že v indickej Pune je vybudované Medzinárodné meditačné centrum známe pod menom Oshov ášram. Je to pomerne rozľahlý priestor, v ktorom sa dá rôznymi aktivitami stráviť celý deň. Niektoré budovy majú tvar pyramídy podľa Oshovej vízie, teraz sa stavajú ďalšie meditačné haly. Všetky budovy sú natreté čiernou farbou. V ášrame je veľa zelene, o ktorú sa denne starajú ľudia v rámci pracovnej meditácie. Komu nevychádzajú peniaze, môže podľa dohody pracovať v kuchyni, jedálni, v záhrade, príležitostí je veľa. Vypláca sa poukážkami, ktoré platia iba v areáli.

Ponúka sa tu niekoľko druhov meditácií od včasného rána až po neskorý večer. Už o šiestej začína dynamická meditácia. Mnohí ľudia využijú ponuku sledovať na videu niektorú z Oshových prednášok, keďže majster už pred viac ako desiatimi rokmi opustil pozemský svet. V rôznych časových odstupoch sa dá zapojiť do vírivej meditácie alebo nejakej inej, kde je veľa pohybu alebo spevu. Okolo štvrtej popoludní začína Kundalíni meditácia.

Večer sa stretávajú ľudia z celého ášramu, hovoria mu "stretnutie bielych rób". Bielych preto, lebo všetci sú odetí do bielych šiat. Je to oslava spojená s uzavretím dňa. Prichádza tam minimálne okolo dvoch tisícok účastníkov, ale v sezóne sa ich tam zíde aj desať tisíc. Neskôr večer je tu opäť možnosť rôznych stretnutí, koncertov a meditácií. Dvakrát týždenne je diskotéka, alkohol sa nepodáva.

Všetci tam nosia tmavofialové šaty, čo je farba hlbokej transformácie. Hneď pri príchode si ich treba zadovážiť, aby sa ľudia medzi sebou nerušili v meditačnej praxi. Treba tiež mať biele šaty, bez nich sa nedá ísť na "stretnutie bielych rób". Dobre je mať aj teplejší pléd, lebo včasné rána a večery môžu byť chladné. Jeden by mal byť fialový a druhý biely. Pri vstupe do ášramu je povinný test na AIDS, ktorý urobia priamo tam Zaznamenáva sa do preukazu, ktorý dostáva každý účastník a jeho platnosť končí odchodom z ášramu.

Oshov ášram ponúka 30 až 40 druhov kurzov v rôznej dĺžke. Od masáží, práci s tancom a pohybom, rôzne tréningy v zameraní, ktoré rešpektujú učenie Osha. Kto chce, môže tvoriť, napríklad maľovať, sochárčiť, alebo pracovať s hlinou. Dielne sú otvorené celý deň. Kto ovláda nejaký hudobný nástroj, môže sa zapojiť do orchestra alebo sa predviesť sám.

Pri športových aktivitách nejde o víťazstvo, nemá súťaživý charakter. Je to o udržaní pozornosti, byť pri hre prítomný duchom. V dvoch veľkých záhradách sa dá príjemne odpočívať a ak človek nechce byť nikým rušený, zapichne do zeme vedľa seba terčík s výstrahou "In silence" "Som vo vnútornom tichu" a každý to rešpektuje.

Ticho je vymedzenie niečoho nepočuteľného, čo však môžeme vnímať a precítiť

Meditácia je najbohatšie ticho spojené s poznaním

Ticho je vo svojej podstate vymedzenie niečoho nepočuteľného, čo však môžeme precítiť. Existujú rôzne druhy ticha. Prežiarené ticho pokojného odpočinku, keď všetko vôkol pomaly plynie po kvalitnej práci. Ticho čistého, pekného priestoru, z ktorého dýcha umenie. Môžu ho vyžarovať obrazy v galérii, ale aj umne usporiadaný byt. S nehybným tichom sa stretneme na miestach, kde sa počas dlhých období nič nezmenilo. Tento zážitok nám môže priniesť návšteva múzea alebo archívu. Ticho kostolov či kaplniek, ale aj cintorínov sa mení na posvätné, ktoré volá po ohľaduplnosti a úcte. Ak vstúpime do lesa, ktorého sa ešte neveľmi dotkla civilizácia, ticho sa spája so švitorením, vetrom, aj šumom lístia. Toto prezvučnené, lahodné ticho nás môže občerstviť rovnako, ako dúšok vody pri smädných ústach.

Ticho úzkosti a beznádeje nás môže opantať v izbe ťažko chorého. Počujeme sa, ako hovoríme slová útechy, ale vieme, že to sú iba milosrdné klamstvá, ktoré majú odplašiť smútok. Ticho spánku sa spája s pravidelným rytmom dychu. Ticho osamelých ľudí rado ustúpi zvukom piesne, ale ešte radšej hlasom, ktoré sa prihovoria k človeku.

Ticho lásky, ktoré obklopuje milujúcich sa ľudí, to úžasné ticho naplnené vrúcnym citom si treba dobre uchovať v pamäti, aby sa dalo pripomenúť aj v čase, keď sa zo života vytratí. A meditácia či pohrúženie sa do seba, ono vnútorné ticho, keď aj myšlienky kamsi uletia a celý vonkajší svet je akoby inde, to je to najbohatšie ticho spojené s poznaním.

Archetypálny horoskop pre ľudí narodených od 22. júna do 22. júla

Pod pancierom Raka nájdeme vnímavého človeka

Slnko sa 22. júna vyšplhalo ku svojmu vrcholu, je to letný slnovrat najdlhší deň a najkratšia noc v roku. Blíženecký vánok odvial okvetné lístky a okolo "jadra" sa začínajú tvoriť zárodky budúcich plodov. Ochranný pancier raka a či kraba je charakteristickým symbolom tohto archetypu. Živočích, ktorý v noci opúšťa svoje vodné úkryty, aby sa oddával vnímaniu mesačného svitu, svoju zraniteľnosť pred predátormi musí skrývať pod tuhou škrupinou.To isté robí aj človek, ak sa na jeho vlastnostiach podpísal račí archetyp. Javí sa ako opatrný a zdržanlivý, ale za tým je skrytá zraniteľná snivá citlivosť, až precitlivelosť, vnímavosť s bohatou obrazotvornosťou, dobre skryté tajomstvá. So symbolom panciera sa okrem túžby byť ochraňovaný spája aj túžba ochraňovať iných, hlavne potomkov. Ženy môžu mať silný materinský cit, ktorý prechádza až do prehnanej starostlivosti.

Medzi znaky Raka v ľudskej duši patrí aj romantičnosť, intuitívnosť, zmysel pre rodinu, opatrovateľstvo, oddanosť, zamilovanosť, pohodlnosť, pasivita, prispôsobivosť, hanblivosť, neporiadnosť, častá zmena nálad, sentimentalita, citová labilita, samoľúbosť, ustaranosť, poverčivosť, dobrá pamäť, ktorá súvisí so vzťahom k minulosti ľahko tu nájdeme paralelu - veď rak sa pohybuje smerom dozadu. Račí pancier korešponduje s hrudným košom, prsiami a žalúdkom, ktorý tu má podobu prameňov, podzemných vôd a tiež plodovej vody.

Stranu pripravila: Lea Gallová

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári