Teherán má množstvo klubov, ale iba dve futbalové farby - červenú a modrú
Možno sa to zdá trošku pritiahnuté za vlasy, ale v silne nábožensky založenom Iráne sú uctievané korán a futbal asi rovnako. Lopta tam vychádza spolu so slnkom a zapadá až vtedy, keď je aj mesiacu na oblohe už trošku dlho. Sotva niekto poráta, koľko je len v jeho pätnásťmiliónovej metropole, Teheráne, futbalových klubov, no zdá sa, že fanúšikovia sú najviac závislí na dvoch farbách - červenej a modrej. Tie totiž vyznávajú dva najpopulárnejšie tímy v krajine - modrý je Esteglal a červený Persepolis. Derby rozpoltí mesto na dve polovice a vždy naplní národný štadión Azadi stodesať tisícami fanúšikov a vášňami až po okraj.
"A to je to, čím ma iránsky futbal láka, aby som sa tam po ročnom pôsobení vrátil. Zahrať si pred šesťdesiat-sedemdesiattisícovou návštevou, aké na iránskej lige nie sú vôbec výnimočné," chystá sa futbalista z košickej futbalovej liahne, Miroslav Kozák, späť do krajiny, kde sa pre Európana hneď za jej bránou mení svet na rozprávku z tisíc a jednej noci.
Pôvod, pre dvadsaťosemročného futbalistu naozaj exotického angažmán, treba hľadať ešte v Dunajskej Strede, kde Miro pôsobil v čase, keď bol klub v rukách iránskych podnikateľov. "Oslovili trénera DAC-u i niekoľkých hráčov, že by mali o nás záujem v iránskom klube, ktorého boli tiež vlastníkmi. Išli sme tam na skúšku aj s Radom Kráľom, ale on si zrejme nepadol s trénerom celkom do oka, tak som sa v druholigovom tíme Oghab Teherán ocitol spolu s brankárom Mirom Hýllom," neváhal košický útočník dlho s vyplňovaním potrebných formulárov a od vlaňajšieho leta bojoval s "orlami" (orol v preklade znamená Oghab) z Teheránu o postup do najvyššej súťaže.
Aj keď nadšenie z menej významného teheránskeho klubu po čase z rôznych príčin vyprchalo a postup medzi elitu sa rozplynul za pahorkami vysokých hôr nad obrovským mestom, Mirovi sa v Teheráne zapáčilo a čaká, že jeden z dvojice spomínaných veľkoklubov zreálni svoju ponuku. "Je to modrý Esteglal. Bol som tam už aj na tréningu, na ktorý prišlo tritisíc ľudí a tréner prejavil o mňa záujem. V podstate to vyzerá na viac ako sedemdesiatpäť percent, že s nimi podpíšem zmluvu, aj keď v Iráne nič nie je isté a veci sa menia zo dňa na deň. Ale už je načase z Košíc opäť odísť," stará sa o svoj kontrakt sám, bez manažéra, iba za pomoci iránskych priateľov, ktorých si tam za rok získal a denne s nimi telefonuje.
Oghab nie je zlý mančaft, aj keď postupové nádeje prehral v kartárskej partii hráčov s vedením klubu. V druhej polovici sľubne sa vyvíjajúcej sezóny začali problémy s vyplácaním miestnych, iránskych hráčov (naši legionári sa nemohli sťažovať), upadla tréningová morálka a vlastne i záujem postúpiť. "Navyše, mali sme také ihrisko, že v závere súťaže na ňom už ani tráva nerástla. Hrávalo tam totiž päť miestnych klubov a tie ho zničili tak, že u nás sa na takom trávniku nehrá ani piata liga," nezvládol dvadsaťtisícový štadión Shirodi nával pred bránami. "No nie čo sa týka návštev, náš klub napríklad veľa fanúšikov nemá, na domáce zápasy ich chodilo asi tisíc, iba raz sme zažili desaťtisícovú návštevu," býva však na iránskej lige v hľadisku dosť dusno. "Oni sa pred zápasom spolu pomodlia, ale počas neho sa hocikedy do seba pustia. Zažil som to asi v troch prípravných stretnutiach, ktoré sa kvôli vášnivým fanúšikom ani nedohrali. Pobijú sa, ale po zápase sa zase bozkávajú. Taká je ich mentalita," napriek tomu iránsky futbal M. Kozáka fascinuje.
"Darmo o tom budem rozprávať, treba to zažiť," bol v hľadisku národného štadióna počas najväčšieho ligového derby i kvalifikácie na majstrovstvá sveta, keď Iránčania hostili slabučký Laos. "Vyhrali tuším osem nula a Ali Daei dal štyri góly. Vtedy prekonal ten historický strelecký rekord. Je to strašne bohatý podnikateľ, vlastní v Teheráne niekoľko obchodov, ale nie je medzi fanúšikmi najpopulárnejší. To skôr Azizi, alebo Ali Karimi, najlepší futbalista Ázie, ktorý nedávno prestúpil do Bayernu Mníchov. Tí sú pre Iránčanov doslova modly."
A väčšinou aj hráči z oboch najpopulárnejších klubov. "Tie sú síce najväčšie, čo sa týka diváckeho zázemia, ale sú tam aj bohatšie kluby, ktoré im konkurujú vďaka tomu, že majú silných sponzorov. Napríklad taký Paykan, za ktorým stojí automobilka Peugeot, alebo Saipa, kde majú licenciu na Citroen. Nesmierne populárne kluby Esteglal a Persepolis nemajú sponzorov v pravom zmysle slova, za oboma stojí štát, dotuje ich a podporuje po všetkých stránkach."
No čuduj sa svete, majstrovský titul "pracháčom" tentoraz senzačne vyfúkol vidiecky Ahwaz. "Vďaka tomu, že v lete sa u nich nedá hrať. Na juhu krajiny, kde mesto leží, panujú obrovské horúčavy, často aj päťdesiat stupňové," a tak tam väčšinu súperov doslova uškvarili. "Takmer nikto si odtiaľ nedokázal priviezť body. Bolo to veľké prekvapenie tohto ligového ročníka," má Miro prehľad aj o dianí v elitnej iránskej súťaži. "Bodaj by nie, keď o futbale počujete, čítate a vidíte ho na každom kroku. Len v Teheráne vraj vychádza dvadsaťdeväť novín so zameraním na futbal. Nerátal som to, povedal mi to jeden kamarát, miestny novinár. Ale dá sa tomu veriť. Ani taký futbalový národ, ako sú Taliani, sa Iránčanom nevyrovná, tam majú iba päť novín, ktoré kŕmia fanúšikov futbalom. Na jednom televíznom kanáli beží futbal dvadsaťštyri hodín denne, všetky veľké európske ligové súťaže, Liga majstrov i domáca liga. V rádiu to isté. Raz som išiel taxíkom a počúval reportáž z talianskej Serie A, zo zápasu AC Milan - Juventus. Vravia tomu, ako u nás - S mikrofónom za futbalom..." patrí futbal k životnému štýlu iránskych mužov. "Ženy? Tie chodia nakupovať a ich zábavou je asi sledovanie televízie," sotva by si Mirova manželka Janka, ktorá tam istý čas pobudla aj s päťročným synom Maximiliánom, zvykla na moslimský spôsob života.
Zábavy, na akú sú Európania zvyknutí, tam prakticky niet. "Diskotéku nepoznajú, alkohol je tiež zakázaný. Pre nich je sviatkom piatok, ako pre nás nedeľa. Volá sa to ´mehmuni´ a stretne sa aj tridsať ľudí, rodinní príslušníci a priatelia, aby si spolu posedeli, najedli sa, porozprávali. No keď tam žijete dlhšie a tých ľudí spoznáte, zbavíte sa všetkých predsudkov, s ktorými ste medzi nich išli. Je to dobrý národ. Iránčania sú veľmi úctiví." Aj keď prílevom prisťahovalcov, najmä z Afganistanu, kriminalita stúpa. "Sú ich tam asi tri milióny a väčšinou sa hovorí o nich. Vraj kradnú, ale ja som nič také nezažil. Asi preto, že je tam veľmi silná polícia. A tresty veľmi tvrdé. Popravy dokonca vysiela televízia priamym prenosom. Aj ja som už jednu videl. Tohto roku vraj popravili už stotridsaťšesť ľudí. Popravuje sa napríklad aj za to, že sa chlap vyspí s vydatou ženou..." museli by v Európe takto skántriť asi polovicu ľudstva... "Platí tam zákon smrť za smrť," číha v rozľahlom Teheráne na inozemca prekvapenie na každom kroku.
"Aj keď si myslíte, že vás už nič nemôže prekvapiť, niet dňa, kedy by ste prekvapenie nezažili. Teherán je mesto veľkého luxusu, aj chudoby. Od juhu na sever, čím idete severnejšie, tým je mesto bohatšie," bývali slovenskí futbalisti v novostavbe kdesi na rozhraní týchto kontrastov. "Aby sme nemali ďaleko na tréningy. Obaja sme dostali trojizbové byty v novom dome, ktorý správcoval akýsi Afgánec, s ktorým sme sa spriatelili. Pomáhal ten barák stavať a potom mu v ňom ponúkli miesto domovníka."
Spočiatku ich na tréningy vozil spoluhráč, neskôr sa naučili na taxík. "Tam je vlastne taxíkom každé auto. Stojíte pri ceste a vždy vám niekto zastaví, či nepotrebujete zviezť. Je to veľmi lacné, pretože lacný je aj benzín. Liter vás vyjde na dve koruny štyridsať, nafta na osemdesiat halierov." No keď si nedáte pozor..."Aj tam to šoféri na cudzincov skúšajú. Taxametre neexistujú, tak je to len na dohode. Keď jazdíte taxíkom dlhšie, viete odhadnúť koľko treba zaplatiť. Väčšinou položíte peniaze na sedadlo."
Na ligové zápasy mimo Teheránu sa inak nedá cestovať, len lietadlom. "A je to dosť zaujímavé. Keďže je tam embargo na dovoz nových strojov, lietajú tam len staré kraksne, väčšinou vyslúžilé ruské typy. Miestni si robili srandu, že denne jedno lietadlo spadne." No stalo sa, že mužstvu sa letenky neušli. "A museli sme sa terigať štrnásť hodín vlakom. V spacom vozni sme sa vyzliekli do trenírok, že tak budeme spať, keď na okno klope policajt, aby sme si obliekli nohavice. Chtiac-nechtiac, museli sme tak urobiť a spať oblečení, aby sme neporušili ich zákony," musia ich rešpektovať aj cudzinci. "Tak ako modlitbu pred každým tréningom, zápasom, dokonca ešte aj v polčase. Už nám z toho niekedy trošku šibalo. Musíme sa s nimi postaviť do kruhu a chcú, aby sme tam s nimi aspoň stáli, hoci z toho odriekania nerozumieme ani slovko a iba počúvame..."
Z perzštiny by však Miro mohol vraj už maturovať. "Nie je ťažká, rozprávať som sa naučil skoro, ale čítať a písať stále neviem. Keď sa tam vrátim, určite sa do toho pustím," chcel by spoznať z Iránu čo najviac. "Lebo je to nádherná krajina, ktorá má všetko, prírodné bohatstvo i bohatú históriu. Veď tam kdesi vlastne vznikala civilizácia," nenaskytne sa našincovi často príležitosť zablúdiť do tých končín.
Bohuš MATIA
Autor: BARCA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
