na roky 2007-2013 na značne vratkých základoch. Aj napriek tomu si náš eurokomisár Ján Figeľ nemyslí, že časy Európskej únie sú spočítané, hoci pripúšťa, že ak je v "dome" zrazu 25 domácností, ktoré spolu s najnovšie uznaným írskym hovoria dokopy 21 jazykmi, krízam sa určite nikto nevyhne. Zároveň priznal, že súčasná atmosféra v Bruseli je odvtedy náročnejšia a zložitejšia na komunikáciu a vzájomné porozumenie.
"Rozpočet je, samozrejme, kľúčovou otázkou. EÚ po svojom minuloročnom rozšírení potrebuje vnútornú konsolidáciu a dôsledné plnenie Lisabonskej stratégie tak, aby sa zrýchlil ekonomický rast a znížila nezamestnanosť. Ani po neprijatí európskej ústavy nenastáva právne vákuum. EÚ má naďalej platné právo a nenastáva ani kríza jej inštitúcií. Ak už kríza existuje, je to politicko-právna výzva zodpovedať na súčasnú situáciu, ktorá nastala v ratifikačnom procese. Skôr je to veľmi konkrétny test pre schopnosť únie po rozšírení nachádzať odpovede na vážne otázky. Tie ľahšie sú už totiž za nami..."
Podľa J. Figeľa boli problémom pri (ne)ratifikácii ústavnej zmluvy výroky niektorých politikov a euroskeptikov, ktorí ho označili za problém, keď tvrdili, že "stará" EU nie je pripravená na také veľké rozšírenie. Vysvetľovanie vyústilo do toho, že obyvatelia týchto krajín celkom nepochopili, o čo naozaj ide.
"Hovorili im, že prichádzajú chudobní príbuzní, ktorí budú veľa požadovať a málo prinášať... To, čo chýbalo, bola jasná argumentácia, že rozšírenie je politika s pozitívnym a nie nulovým súčtom. Veď napríklad investícia VW na Slovensku znamená zisk pre nemecké firmy a to isté platí aj o iných vážnych investíciách v tejto krajine. My sme ich príchod vítali a vítame, hoci vieme, že zisk berie ktosi iný... Ale zostávajú tu dane, je tu práca a rozvoj a to je to pozitívne a vzájomné. Musíme to vnímať v širších súvislostiach. Na integrácii získavali silnejší aj slabší. Keby to tak nebolo, únia sa už dávno rozpadne. Mnohé krajiny sa spoliehali na to, že zákaz slobody pohybu osôb znamená riešenie ich sociálno-ekonomických problémov ako napríklad nezamestnanosti. Ale to je omyl, každá ekonomika potrebuje zdravé a rýchle reformy. Ak nie, tak sa v nej problémy prehlbujú aj tým, že odchádza kapitál. Aj rakúski alebo nemeckí podnikatelia prechádzajú tam, kde je to výhodné. Čím skôr to pochopia vlády jednotlivých krajín a odstránia tieto umelé bariéry, tým skôr budeme zrelší pre spoločnú Európu. Lenže oni akoby sa tie riešenia báli urobiť a skôr ich odkladajú."
Za úplne absurdné považuje náš eurokomisár vyjadrenia niektorých, najmä talianskych predstaviteľov, otvárať otázku spoločnej európskej meny, ktorá by mala podľa ich slov zaniknúť.
"Taliansko, ktoré malo jednu z najinflačnejších mien v Európe, by sa chcelo vrátiť k tomu, aby jeho obyvatelia zarábali opäť milióny lír? Do nástupu spoločnej európskej meny sa dve tretiny obchodov vo vnútri únie diali prostredníctvom amerického dolára. Nemohli prebiehať cez európske meny, lebo tie boli fluktuujúce, lietali, dali sa výrazne ovplyvňovať nielen G. Sorosom, ale aj každou vážnejšou výchylkou v ekonomike sveta a Európy. Dnes v eurách obchoduje významná časť sveta,a preto je euro potrebné skôr upevňovať a prehlbovať jeho dôveru. Takto môže EÚ ovplyvňovať aj strategické komodity a obchody v rope alebo plyne a bude stále menej citlivá na to, kto ako rozhodne vo Washingtone, Moskve alebo Pekingu. A preto debata o tom, že sa vrátime tam, kde sme už boli, je veľmi nerozumná a odsúdili ju aj samotní talianski politici."
J. Figeľ nedávno vydal knihu svojich spomienok pod názvom Dozrievanie pre Európu. Aj preto nás zaujímalo, či po posledných udalostiach nemá pocit, že EÚ už takpovediac prezrela.
"Tak to dúfam, že nie... (úsmev) Únia nemá byť ani superštátom, ani niečo ako USA, ale má byť dobre zorganizovaným spoločenstvom. A to nie je ľahké, pretože každý má na to iné predstavy. Tých lídrov je 25 a nie jeden a nie všetci sú dostatočne pripravení na to, aby v takom počte riešili všetko. Medzera medzi úniou a národnými politikami je z nedostatku komunikácie a vnútornej prepojenosti, ale aj istej zrelosti, aby sme videli a vedeli to, čo je spoločné, riešiť spoločne a neprenášať vnútorné problémy do Bruselu, kam nepatria. K tomu je potrebné úniu aj poznať a naplno vstupovať do jej vnútorných chodov. Dnes je to už aj naša zodpovednosť, ako vyzerá Európa."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
