pondelok na verejnom zasadaní zamietol odvolanie prokurátora proti verdiktu ´okresu´ ako neodôvodnené. Senát sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, ktorý na základe rozsiahleho dokazovania a najmä posudkov znalcov dospel k záveru, že skutok, ktorého sa 28-ročný Marek H. dopustil nie je trestným činom.
Pre pripomenutie uvedieme, že k nehode s tragickým koncom došlo 5. februára 2002 v Košiciach na Pereši. Podľa obžaloby prokurátora mal Marek H. jazdiť s vozidlom Ford Super Pick up smerom do Košíc v pravom jazdnom pruhu rýchlosťou 70 - 86 km/h. Na priechode pre chodcov zrazil z ľavej strany prichádzajúceho 48-ročného Milana M.
Chodec utrpel devastačné poranenia orgánov nezlučiteľné so životom. Po náraze prednej masky vozidla pod ťažisko tela, prudko naľahol na prednú kapotu vozidla a utrpel zlomeniny rebier, poranenia srdca, pečene a pravej obličky. Následkom prudkého nekontrolovaného ohnutia a rotácii hlavy oproti trupu došlo k roztrhnutiu spodiny lebky od krčnej chrbtice. Po chvíli nesenia na kapote vozidla bol Milan M. odhodený na pravú krajnicu vozovky. Jeho pozornosť zrejme oslabil alkohol, ktorý konzumoval krátko pred nehodou. Podľa znalcov zo súdneho lekárstva v jeho krvi bolo 1,73 a v moči 2,98 promile alkoholu.
Marek H. čelil obžalobe z ublíženia na zdraví s následkom smrti, ktorého sa mal dopustiť v dôsledku neprimeranej rýchlosti.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pred nehodou jazdil rýchlosťou do 60 km/h. Na to, v ktorom jazdnom pruhu premával, si nevedel spomenúť. "Chodca som zaregistroval až v momente zrážky, ku ktorej došlo za priechodom pre chodcov. Okamžite som začal brzdiť a vozidlo zostalo stáť uprostred cesty. Bola veľmi hustá premávka, aby nezavadzalo, neskôr som ho odstavil na pravú krajnicu," vypovedal Marek H. On, ale aj ďalší dvaja svedkovia potvrdili, že drobné plastové úlomky z havarovaného auta odsúvali prechádzajúce autá, resp. ich odkopávali ľudia smerom k pravej krajnici. Výpoveď obžalovaného potvrdila Silvia K., ktorá v čase nehody sedela na mieste spolujazdca.
Z dokazovania na pojednávaní vyplynulo, že 28-ročný vodič terénneho vozidla jazdil v ľavom, nie pravom jazdnom pruhu, ako ho viní obžaloba. Potvrdila to očitá svedkyňa, ktorá uviedla aj to, že chodec nešiel po ´zebre´, ale krížom cez vozovku.
"Začula som náraz a videla som, ako ten muž letí vzduchom a odhodilo ho šikmo k pravému okraju cesty. Auto pritom prešlo šikmo do pravého jazdného pruhu a zastavilo až za chodcom, ktorý ležal na zemi," opísala priebeh nehody Helena P. Ďalší svedok vzdialený od miesta nehody asi 50 metrov, bol doma, keď začul tupý náraz, utekal von...
"Motorové vozidlo stálo krížom v strede vozovky, väčšou časťou v pravom jazdnom pruhu... Pani P., ktorá tam stála povedala, že k zrážke došlo v ľavom jazdnom pruhu. Upozornili sme na to policajtov, ktorí dokumentovali len pravú stranu cesty, tvárili sa prekvapene," vypovedal František O.
Znalec z odboru dopravy, ktorý sa dostavil na miesto nehody uviedol, že vodič šiel v čase zrážky rýchlosťou 69 až 74 km/h a zrážke by sa nevyhol, ani keby šiel predpísanou šesťdesiatkou. "Prekročenie rýchlosti nemalo vplyv na možnosť vodiča odvrátiť nehodu. Ak by chodec počkal 3 sekundy, auto by prešlo a k zrážke by nedošlo," uviedol znalec. Jeho kolega z Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline zdôraznil, že zo stôp a skutočností uvedených v spise nebolo možné jednoznačne ustáliť, v ktorom jazdnom pruhu obžalovaný riadil vozidlo.
"Vodič mohol jazdiť v ľavom, ale takisto aj v pravom jazdnom pruhu vozovky v smere jazdy. Pravdepodobnejšia sa javí možnosť, že jazdil v ľavom pruhu," uviedol znalec. Technicky prijateľným miestom zrážky bol podľa neho koniec priechodu pre chodcov v pozdĺžnom smere jazdy, no nevylúčil ani možnosť, že ním bolo priestranstvo za priechodom.
Samosudkyňa vypočula aj policajtov, ktorí dokumentovali dopravnú nehodu. Snažila sa zistiť, kto z nich do zápisnice o ohliadke miesta činu o takmer tri mesiace neskôr dopísal dodatok, že šírka pneumatiky na terénnom vozidle je zhodná so zaistenou stopou na vozovke, i keď skutočnosť bola iná. "Dodatok som urobil na pokyn prokurátora… Ja osobne som však pneumatiku na vozidle nemeral," uviedol jeden z policajtov.
V záverečnej reči prokurátor trval na uznaní viny Mareka H. v zmysle obžaloby s tým, že vzniku zrážky s chodcom mohol zabrániť… Opieral sa pritom najmä o zápisnicu o ohliadke a opise miesta nehody. Podľa žalobcu vodič jazdil v pravom jazdnom pruhu a pri uhýbacom manévri, tzv. ´esíčku´ , na priechode zrazil chodca Milana M..
Obhajkyňa Mareka H. poukázala na výpovede svedkov a posudok znalca z cestnej dopravy prítomného na mieste nehody, ktorý vylúčil vznik nehody v pravom jazdnom pruhu. Pravdepodobnejšiou sa javila jazda v ľavom pruhu aj znalcovi zastupujúcemu Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý bol pribratý do konania.. Obhajkyňa namietala aj vykonanie samotnej ohliadky miesta dopravnej nehody, pretože bola realizovaná asi o 20 metrov ďalej, a tiež dokumentáciu stôp… Na základe týchto skutočností žiadala, aby súd jej mandanta spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Stalo sa. Okresný súd Košice II vyriekol oslobodzujúci verdikt. Príbuzných nebohého Milana M. odkázal s ich nárokom na náhradu spôsobenej škody na občiansko-právne konanie. Tak ako prokurátor, aj oni podali odvolanie, ktorým sa domáhali uznania viny obžalovaného. Keďže poškodení majú zákonnú možnosť podať odvolanie len vo vzťahu k spôsobenej škode, súd ho neakceptoval. Na základe odvolania prokurátora senát preskúmal napadnutý rozsudok. Keďže nezistil žiadne pochybenie prvostupňového súdu, potvrdil ho.
Verdikt je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
