fungovaní a krachu spoločnosti UNIFA INVEST. Konateľku tejto nebankovej inštitúcie včera senát uznal vinnou z trestného činu podvodu a neoprávneného obchodovania s devízovými hodnotami. Verdikt nie je právoplatný. Hoci obžalovaná si vzala čas na rozmyslenie, prokurátor sa odvolal (trest sa mu zdal mierny), a tak prípad určite poputuje na Najvyšší súd SR.
Trestné stíhanie Jany S. sa začalo hneď, ako UNIFA INVEST skrachovala. Fungovala iba krátko, od septembra 1994 do februára 1995. Za ten čas do nej 429 klientov v Košiciach a v pobočke v Banskej Bystrici vložilo v rôznej mene vyše 34 miliónov korún. Konkrétne šlo o vyše 24 819 800 Sk, 398 580 mariek, 55 950 dolárov, 4580 švajčiarských frankov, 4 580 libier a 10-tisíc šilingov.
Zámienkou, ktorá slúžila na prilákanie vkladateľov, boli 60-percentné ročné výnosy, zaručené investovaním peňazí do výstavby nehnuteľností v Nemecku. Neskoršie vyšetrovanie však odhalilo, že nemecká firma je fiktívna a peniaze smerovali do vtedajšej Juhoslávie. Postarali sa o to Chorváti Vesna Pavkovičová a Kresimir Stepanič, ktorí UNIFU INVEST v lete 1994 za pomoci niekoľkých Košičanov založili. Povráva sa, že peniaze slúžili na financovanie nákupu zbraní počas občianskej vojny.
Nakoľko obaja cudzinci aj vďaka našim úradom trestnému stíhaniu unikli, obvinená bola iba slovenská konateľka firmy Jana S. Vo väzbe si s malou prestávkou odsedela takmer 17 mesiacov, počas ktorých údajne schudla 15 kg. "Väzbu by som nepriala ani svojim nepriateľom," povedala nám po prepustení. "Neboli sme ľudia, ale kusy, a podľa toho sa k nám aj správali. Možno si niekto myslí, že väzba je presedený alebo preležaný voľný čas. Nikoho nezaujíma, že ide o pobyt v uzavretej miestnosti 3 krát 6 metrov s jedným zamrežovaným oknom, švábmi, neprispôsobivými ľuďmi a pod prísnym režimom..." Okrem väzby Jana S. zažila i útok manželky jedného z poškodených, ktorá bola potom právoplatne odsúdená za ublíženie na zdraví.
Hoci sa prvé pojednávanie uskutočnilo ešte v marci 1997, málokto vtedy predpokladal, že súdne dokazovanie potrvá vyše osem rokov. Spôsobila to najmä opakovaná práceneschopnosť obžalovanej, jej sťažnosti a námietky zaujatosti (jednu vzniesol i svedok - poškodený), kvôli ktorým musel celý spis pravidelne putovať na Najvyšší súd SR do Bratislavy. Zdržanie zavinili aj úmrtia členov senátu a iné zmeny v jeho zložení. Samozrejme, v takýchto prípadoch sa muselo, a bolo to trikrát, začať celé dokazovanie odznova. Ani svedkovia neboli v dochádzke dôslední. Boli dni, keď z desiatich predvolaných prišli iba dvaja-traja. Tí potom, celkom nepochopiteľne, obviňovali zo zdĺhavého riešenia prípadu súd.
Obžalovaná Jana S. na začiatku dokazovania vypovedať odmietla a rozhovorila sa až takmer v samom závere. Podrobne opísala okolnosti, za akých došlo k založeniu firmy, aké bolo jej postavenie v nej a spôsob, akým fungovala. Vyjadrila sa aj k výpovediam niektorých svedkov. Podľa jej názoru nezotrvali na pôvodných výpovediach z prípravného konania, ale v priebehu pojednávania, najmä po zmene senátu, dopĺňali výpovede o nové skutočnosti. Tie mali čerpať na základe informácií z médií a z priebehu pojednávania, ktorého sa po vypočutí zúčastňovali ako verejnosť, resp. ako členovia združenia, ktoré si vytvorili poškodení. Jednoznačne poprela, že konala s úmyslom podviesť klientov.
Po desiatkách pojednávaní prišli v utorok na rad záverečné reči. Prokurátor v tej svojej uviedol, že dokazovanie potvrdilo vinu obžalovanej. Vedela vraj, ako sa nakladá s peniazmi, a klientov zavádzala tvrdeniami o stavbách v Nemecku, ktoré pritom nikdy nevidela. Obhajca bol iného názoru. "Dokazovanie neprinieslo žiaden priamy dôkaz o podvodnom úmysle v konaní Jany S. a počet nepriamych dôkazov je nedostatočný pre jednoznačné posúdenie viny," povedal. Vo výpovediach viacerých svedkov vraj boli rozpory, mnohí svedčili účelovo a niektorí si obžalovanú plietli s inou zamestnankyňou firmy. Jediné, čo nechal na zváženie súdu, bolo obvinenie z neoprávneného obchodovania s devízami. "Stala som sa obeťou podvodníkov a príliš som dôverovala ľuďom okolo seba," povedala v záverečnej reči Jana S.
Mimochodom, nakoľko sa časť peňazí podarilo zachrániť, po odrátaní výdavkov, spojených s konkurzným konaním, bolo poškodeným vyplatených 3 115 390 Sk. Samozrejme, alikvótne čiastky podľa výšky ich vkladov. Keďže si svoj nárok uplatnilo iba 241 poškodených, takmer dve stovky ďalších vyšli naprázdno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
