Slovenský spevák Robo Opatovský našiel proti zlosti zo showbiznisu účinnú protilátku. Pustí si dobrý jazz

"Mám taký pocit, že som dospel. Túžim po rodine, manželke, deťoch"Úspešne sa zbavil nálepky spievajúceho modela. Keď pred niekoľkými rokmi vydal

"Mám taký pocit, že som dospel. Túžim po rodine, manželke, deťoch"

Úspešne sa zbavil nálepky spievajúceho modela. Keď pred niekoľkými rokmi vydal prvé cédečko, medzi jeho fanúšikmi prevládali mladé ´žabky´, ktorým bolo takmer jedno, ako a čo ten ´fešák´ na javisku spieva. Robovi Opatovskému sa nedá uprieť, že od albumu k albumu hudobne dozrieva. V Košiciach je častým hosťom na rôznych akciách a koncertoch a pri jednej z jeho posledných návštev nášho mesta sa rozrozprával najmä o svojom poslednom albume ale aj o svojej láske a plánoch do budúcnosti.

Posledný album "V tom zvláštnom sne" dával dohromady vyše dvoch rokov. "Nestojím o to - v rýchlom slede vydávať cédečka. Som rád, že sa okolo mňa vykryštalizovala kapela, s ktorou sme odohrali aj turné koncertov po Slovensku. Aj preto som posledný album nevydal len ako sólista ale ako R. Opatovský & Band. Mám stálych členov skupiny, s ktorými som nahrával tento album formou live nahrávok. Zavreli sme sa do kultúrneho domu v Pezinku a tam sme si hrali pesničky. Až potom sme v štúdiu dávali do hromady aranžmány. Bol to jeden veľký žúr," prezradil Robo s úsmevom. Vraj mal pocit, že už dostatočne muzikantsky dospel na to, aby sa pustil aj do live nahrávania. "Mám okolo seba tím ľudí, s ktorými si rozumiem a s ktorými sa mi dobré hrá. A máme medzi sebou dobré vzťahy, sme kamaráti, rodina..."

Práca je zábavou

Najlepšie je, keď je práca aj zábavou a Robovi sa to našťastie darí napĺňať. "Aj sme natáčali počas nahrávania albumu na kameru, čo všetko sa tam dialo, ale to by sme nemohli publikovať. Nahrávanie nepovažujem za prácu - je to zábava a ja sa teším vždy, keď zo seba môžem dať vonku svoje pocity - ako textár alebo ako niekto, kto robí muziku."

Spočiatku si Robo na svojich albumoch písal texty takmer výhradne sám. Neskôr sa rozhodol spolupracovať s renomovanými textármi a celkom určite urobil dobre. "Na poslednom albume sú však aj dva moje vlastné texty. Nepredpokladám však, že to budú nejak veľmi hrávané skladby, ktoré by rotovali v rádiách... Sú to také moje abstraktné nálady... Som však veľmi rád, že na tomto albume sú texty od Zora Laurinca, spolupracoval som aj s Vladom Krausom, Paľom Hammelom a sú tam tri texty od Stana Štepku. To si veľmi vážim."

R. Opatovský sa k textom od šéfa legendárneho Radošinského naivného divadla dostal prostredníctvom jeho syna Juraja, s ktorým sa priatelí. "Poslal som S. Štepkovi pár mojich pesničiek a jemu sa páčili! Potom mi poslal disketu s 50 textami a ja som si mohol vybrať. Bol som nadšený, siahol som po viacerých, aj po vianočnej skladbe. Keď som jeho texty zhudobnil, vypočul si ich a bol spokojný. To ma veľmi potešilo." V éteri rádií ste možno započuli singel z nového albumu R. Opatovského Záverečná, v ktorej zhudobnil práve text od S. Štepku.

Na prvých albumoch sa však Robo spoliehal výlučne na svoje textárske umenie a nie vždy to bolo to pravé orechové... "Spočiatku som si písal sám aj preto, že som iba začínal a nemal som kontakty na nikoho, kto by mi mohol napísať dobré texty. Až teraz sa okolo mňa vytvoril tím ľudí, ktorí ma poznajú a často mám pocit, že ich texty sú presne o tom, čo by som chcel povedať ja... Dnes mám to šťastie, že spolupracujem s ľuďmi, prostredníctvom ktorých sa rád vyjadrujem. Ale predsa len som na poslednom albume zhudobnil aj dva svoje vlastné texty..."

Žánrové výlety

Robo sám seba označil za hudobného chameleóna, ktorý sa nebráni výletom do akýchkoľvek žánrov. "Nerozdeľujem muziku na takú a hentakú - iba na dobrú a zlú. Rád skúšam aj iné žánre, nerád však iba interpretujem. Mám pocit, že pri skladbe sa do nej musím vložiť buď ako textár alebo ako autor hudby. Vždy som sa bránil tomu, aby som dopadol tak, že budem spievať to, čo mi celé napíše niekto iný a povie mi, ako to mám zaspievať. Toto si myslím, že bude problém, s ktorým sa budú musieť popasovať finalisti súťaže Slovensko hľadá SuperStar. Nemajú žiadne autorské zázemie a majú príliš málo času na to, aby urobili album. Budú proste musieť nahrať to, čo im niekto pred nich predloží na tácke. Pre muzikanta je naškodu, keď sa nepodieľa ani na hudbe ani na textoch..."

Inak však Robo súťaž SuperStar nezatracuje, uznáva, že spomedzi finalistov vzišli mnohí dobrí speváci. "Nebránil by som sa ani tomu, ak by ma niekto oslovil a požiadal o spoluprácu. Nejaké skladby mám v ´šuflíku´, dali by sa vybrať a použiť."

V lete by si rád oddýchol, no čakajú ho festivalové koncerty. Posledný album vydal len nedávno, a tak sa treba postarať, aby sa skladby z neho dostatočne vryli do pamäti fanúšikov. "Rád koncertujem pre veľa ľudí na veľkých koncertoch, no užijem si aj koncert v komorných priestoroch nejakého klubu alebo podobne. Teraz počas jari som však spolu s chalanmi a so Zuzkou z Uragánu absolvoval ich turné po slovenských mestách ako hudobný hosť. Bolo to skvelé a veľmi zábavné. Skamarátili sme sa a navrhoval som Martinovi a Andymu, aby sme sa vybrali na turné Robo Opatovský & Krímeš," smeje sa muzikant. "Trochu sa na mňa nalepilo to ich vipkovanie a musím povedať, že celé to turné bolo veľmi zábavné. Aj ma naučili nejaké vtipy, ale tie sú publikovateľné až po desiatej hodine večer..."

Aj napriek tomu, že cédečko V tom zvláštnom sne vydal Robo len nedávno, už nosí v hlave materiály na ďalšie hudobné projekty. "Už mi v hlave znejú skladby na swingový album, ktorý by som chcel vydať. Na to však treba najprv pozháňať peniažky, čo je oveľa ťažšia robota ako napísať pesničky... Ak sa mi to podarí, určite to bude stáť za to, lebo hosťovanie na albume mi prisľúbil Josef Laufer, Milan Lasica, Rišo Müller, Janka Kirschner... Celý album by bol swingový a ja takúto muziku považujem za fascinujúcu. Takže posledných pár mesiacov iné ako swing ani nepočúvam. Je to moja obľúbená muzika. Ale na druhej strane - neodmietam nijakú inú hudbu. Aj preto som sa snažil, aby môj posledný album bol veľmi pestrý a aby v ňom bolo cítiť náznaky mnohých žánrov."

Chce si založiť rodinu

Aj napriek tomu, že sa Robovi na muzikantskom poli celkom darí, neraz má pocit, že hudby už má vyše hlavy. "Môj život je však spätý s hudbou a neviem si predstaviť, čo iné by som mohol robiť a určite by som nevedel existovať bez nej. Občas sa však veľmi poteším, ak okolo seba počujem iba ticho... Vtedy si rád prečítam dobrú knihu a veľa času v poslednej dobe trávim s priateľkou v prírode. Chcel by som už mať rodinu, psa, deti. Teraz mám také obdobie, keď na tým veľmi intenzívne rozmýšľam. Už mám predsa 33 rokov a chcem mať rodinu a pokoj. Mám proste taký pocit, že som dospel a uvedomujem si, že zmyslom môjho života nemôže byť iba hudba, ale že chcem, aby ním bola rodina, manželka, deti. Chcem sa o ne starať a odovzdávať im svoje skúsenosti..."

Na tom, aby si založil rodinu, ´svedomito pracuje´. Jeho súčasná priateľka študuje v Prahe. "Už iba čakám, kedy doštuduje a potom sa mi hádam podarí prehovoriť ju na to... Dúfam, že to nebude ťažké. Ženu totiž vždy treba prehovárať..." Meno R. Opatovského bulvár raz spájal s exmilenkou Vila Rozborila - modelkou Silviou Horváthovou, neskôr zas, kým pracoval v Japonsku, netajil sa vzťahom s poľskou tanečnicou. Dnes však vraj už našiel tú pravú. "Hneď keď som ju spoznal, vedel som, že je to ona... Niekedy to proste funguje. Naozaj zamilovaný som iba po druhý krát v živote. Prvý krát to bolo, keď som mal 23 a teraz po desiatich rokoch sa mi to opäť podarilo a ja dúfam, že tentoraz to dobre dopadne. Som príšerne zamilovaný! Je to také silné! Moja priateľka sa chystá na krátku dobu do zahraničia a ja sa už teraz strachujem, aby sa jej nič neprihodilo a aby bola v pohode..."

Takmer rok stávil pred istým časom Robo v Japonsku, no tak sa zdá, že cestovanie ho už neláka a naozaj sa chce usadiť. "Ja som si už toho dosť precestoval. Netvrdím, že teraz chcem ostať sedieť doma. To nie, rád sa určite ešte vyberiem na kratšie cesty, no už by som sa pracovne napríklad do Japonska nevrátil. Videl som veľa zaujímavého, spoznal nových ľudí a ich kultúry. Teraz chcem byť na Slovensku a nahrať spomínaný swingový album a veľa koncertovať."

Na Japonsko však spomína veľmi rád. "Chýba mi napríklad japonská hudba. Tam som počúval miestne rádiá a tie si tu veru nemám ako naladiť... A chýba mi japonská srdečnosť a milota. Teraz nedávno tam bolo zemetrasenie a to presne v miestach, kde som pôsobil. Bol som veľmi nervózny, nevedel som sa dovolať priateľom a bál som sa, či sa im nič nestalo. Našťastie mi poslali správy, že sú v poriadku. Som veľmi rád, že aj napriek tomu, že Japonsko je na opačnom konci sveta, darí sa nám udržiavať aspoň nejaké kontakty. Japonci sú totiž kamarátmi na celý život. Je síce pravda, že vzťahy s nimi musí človek nadväzovať opatrne a postupne, ale keď si niekoho obľúbia, neváhali by položiť za neho život. Priateľstvo je pre nich posvätné."

Som kozmopolita

Svoju budúcnosť už dnes spája Robo najmä so Slovenskom, aj keď pripúšťa, že by sa nebránil odchodu napríklad do Prahy. "Som kozmopolitný človek a myslím, že by som si vedel predstaviť svoju existenciu kdekoľvek. Tu som doma a chcel by som sa tu usadiť, no dokázal by som žiť zrejme hocikde. Najbližší rok sa však určite nikam nechystám. Viem si ale sám seba celkom dobre predstaviť, že ako starý muž sedím v Ríme alebo v Benátkach na námestí v záhradnej reštaurácií, popíjam dobrú kávu, pozorujem okoloidúcich ľudí a popritom si pohmkávam známu melódiu..."

K spokojnosti nesmie Robovi chýbať pokoj a dosť času na prácu a aj na súkromie. "Nepotrebujem luxus, stačí mi, keď veci okolo mňa normálne fungujú. Irituje ma ľudská hlúposť a obmedzenosť. Príšerné je, keď sa okolo vás motajú hlúpi ľudia a vy s tým nemôžete nič urobiť. A najhoršie je, ak hlúpi ľudia tvrdošijne presadzujú svoj názor, ktorý je nesprávny..." Vďaka svojej existencii v slovenskom showbizinise sa musel neraz Robo potýkať s ľuďmi, ktorým by sa za iných okolností vyhol veľkým oblúkom. "Neraz som si povedal, že ma to už všetko otravuje a že mám toho plné zuby. Našťastie som však našiel proti zlosti zo showbiznisu účinnú protilátku. Pustím si dobrý jazz a zas je všetko v poriadku," dodal Robo na záver.

Dátum narodenia: 25. december 1971

Znamenie: Kozorožec

Miesto narodenia: Trnava

Ukončené vzdelanie: konzervatórium, odbor klasická gitara

Rodinný stav: slobodný

Relax: hudba

Diskografia:

1997 Robert Opatovský

1998 Nebol som zlý

2000 Pravá tvár

2003 Príle energie

2005 V tom zvláštnom sne