odľahlom mieste jazera. V súdnom archíve sme ale tentoraz vybrali jeden kuriózny spôsob. Čitateľom s "ľahším žalúdkom" však pred čítaním článku odporúčame, aby si dali niečo na posilnenie, alebo text radšej preskočili...
Fero dopil ďalší poldecák borovičky, zalial ho krígľom piva a do rukáva si utrel penu z fúzov. Zhlboka sa nadýchol a krčmou zaznel jeho povestný grg. "To by ste chlapi neverili, ako sa tá moja žena bojí Cézara. Stačí, keď ho trochu nahuckám a už sa z dvora prace do chalupy..."
Rudo, mohutný drevorubač, ktorý ešte ako-tak dokázal vnímať Ferove reči, spustil: "A ty sa čuduješ? Takého besného psa som ešte nevidel! Od toho by sa aj ten baskervilský mohol všeličomu naučiť.
V tomto duchu sa diskusia uberala ešte dobré dve hodiny. Fero sa pochválil, koľko mu už Cézar podonášal cudzích sliepok, čo zablúdili na ich dvor i prečo ho ešte ako jediného v dedine nik nevykradol. Po desiatom poldecáku a piatom pive ešte uľavil svojim črevám a pobral sa domov. Hoci bolo šero, už zďaleka videl ženu postávať pred domom. Bol od nej ešte dobrých 20 metrov, keď spustila: "Už mám teba i toho psiska plné zuby. Tá beštia ma zase nechce pustiť do dvora. Stojím tu takmer hodinu a čakám, kedy sa ti uráči domov."
Fero, cítiac na sebe spoza plota pohľad zvedavej susedy, zasypal ženu spŕškou nadávok "Ak sa ti voľačo nepáči, zmizni. Zbaľ si veci a hybaj do mesta. A teraz marš do kuchyne a urob mi voľačo jesť!" Po tomto výstupe Fero podišiel k Cézarovi a poškrabkal ho za uchom. Pozrel si roztrhnutý pás kože a skonštatoval, že pes má obrovskú silu. Narýchlo vyrobil z drôtu provizórny obojok a navliekol ho vlčiakovi okolo krku. Zajtra skočí do mesta a kúpi mu retiazkový. S týmto konštatovaním vošiel do chalupy a psa pustil z hlavy.
"Tak, kde je tá večera!?" zrúkol na ženu, keď mu ani po desiatich minútach nič nepriniesla.
Tá nelenila a odvrkla. "Buď rád, keď voľačo dostaneš, ty ožran! Keby ma to psisko nedržalo v šachu, už dávno mohlo byť všetko hotové. Ale to ti tu hovorím, do týždňa nech je preč. Ten dom je môj a ty v ňom rozkazovať nebudeš! A ak ma ešte niekedy udrieš, udám ťa policajtom, že chodíš tajne do lesa strieľať srncov. Dobre viem, kam zahrabávaš kosti..."
To už Ferom lomcoval amok. Vyskočil spoza stola a z celej sily sa rozohnal na ženu. Trafil ju do brady tak mocne, že odletela dobré tri metre dozadu. Fero nepočul, že keď jej hlava zadnou časťou narazila o roh kozuba, ozvalo sa tiché puknutie. Vychrlil ešte pár oplzlých nadávok a sadol si za stôl. Až po chvíli si uvedomil, že mu žena už akosi dlho neodpovedá a leží na dlážke v čudnej polohe. Trochu ňou zatriasol, potom oblial pohárom vody a pridal pár faciek. Keď sa ju snažil zodvihnúť a rukou jej podoprel hlavu, tlmene zahrešil. Mal ju celú od krvi. Rýchlo priložil ucho na jej hruď, chvíľu načúval a po chvíli všetko pochopil. Jeho žena už bola ´na pravde Božej´...
Vdovec Fero si sadol za stôl, obrátil do seba pár poldecákov a v duchu sa začal zaoberať otázkou, čo s telom. Veď verziu, hoci by bola aká pravdivá, že ženina smrť bola nešťastná náhoda, by mu nik neuveril. Zvlášť po tom výstupe, čo mali na dvore pred susedou. Zakopať ju teda v lese, či hodiť do vody? Nie. Niekto by ho mohol uvidieť, prípadne by našli telo a bolo by po slobode. Iba ak... Nad nápadom sa najprv zhrozil, no čím viac nad ním uvažoval, tým viac sa mu pozdával. Ešte sa pred realizáciou posilnil niekoľkými dúškami pálenky a pustil sa do roboty. Stuhnuté telo odvliekol do kôlne, kde ho veľkou sekerou rozrúbal na kusy. Do rána a ešte i nasledujúcu noc varil zvyšky tela vo veľkom kotli a prelieval do vaničky. Trvalo dva týždne, kým Cézar všetko požral. Najväčšie kosti, ktoré pes nedokázal rozhrýzť, nahádzal Fero do mecha a zahrabal v záhrade. Keďže počas tých dní pil ako dúha, nevšimol si, že pár kusov chýba. Táto nepozornosť sa mu potom stala osudnou.
Prvá rozbehla pátranie po materi dcéra Kristína. Nechcela uveriť otcovi, ktorý všade roztruboval, že Klára sa v jeden večer zbalila a odišla. Veľmi mu nevoňalo, keď sa do jeho slameného vdovstva obul i syn a jeho prostredníctvom aj polícia. Tá síce prehľadala dom i okolie, no nič neobjavila. Až keď suseda vyrukovala s mierne zveličenou verziou o hádke medzi Ferom a Klárou, ktorú od druhého dňa nik nevidel, presťahoval sa vdovec do vyšetrovacej väzby. Suverénne zapieral tri dni, ale pravda napokon vyšla najavo. Postaral sa o to Cézar, keď vyhrabal dve kosti, ktoré si v čase hojnosti ukryl v zemi na horšie časy. Keďže sa oňho v čase pánovho zabasnutia nik nestaral, prišli mu akurát vhod. Ohlodané kosti sa nepozdávali vyšetrovateľom a keď ich podrobili analýze, pochopili. Prehľadali ešte celý pozemok meter po metri a našli i tie zvyšné. Z tých najhrubších sa dala poskladať takmer celá kostra...
Fero sa po predložení dôkazov ku všetkém priznal a tak mala súdna dohra prípadu rýchly priebeh. Keďže manipulácia s mŕtvolou v tom čase trestná nebola, vyfasoval za ublíženie na zdraví šesť rokov.
robo
Autor: Utajenú smrť odhalil pes
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
