Skúste naučiť Maďara, že Richard nie je ´Rihárd´ a Štochl zas ´Štól´
Keďže tamojší futbalový mančaft istý čas kope už iba druhú ligu, šesťdesiattisícový Dunaújváros je momentálne hádzanárske mesto. Prím hrajú baby, veď majú päť ligových titulov, rovnaký počet národných pohárov, raz vyhrali Pohár víťazov pohárov, ba aj Pohár európskych majstrov. Chlapi by tiež radi čosi do klubovej vitríny pridali, lebo už niekoľko rokov aj oni patria k maďarskej špičke, ale Veszprém a Szeged sú stále o krôčik vpredu.
"Mám za sebou štyri sezóny v tomto klube a večne sme tretí," začína to už brankára Richarda Štochla trochu škrieť, že má doma, na Slovensku, už priveľa bronzu. "Ale je to tým, že máme veľmi mladé mužstvo. Od nás hráči stále odchádzajú, zatiaľ čo konkurenti získavajú posily, aj teraz nám Szeged ukradol Srba Krivokapiča. Najlepší mančaft sme mali asi vtedy, keď som tu bol prvý rok," patrí michalovský rodák, ktorý časť kariéry stál aj v bráne 1. MHK Košice, k najstarším hráčom tímu. V decembri padne tridsiatka. "Ešte dvaja chlapci v kádri sú starší, potom idem už ja..."
Našťastie, Rišo tým vôbec nemyslel hádzanársky dôchodok. Veď sa vraví, že hádzanársky gólman má svoje roky až po tridsiatke. "V maďarskej lige chytá veľa dobrých brankárov, ale Rišo, aj s Maťom Pramukom (hrá za Nyíregyházu - pozn. red.), patria určite medzi najlepších," môže porovnávať konkurenciu medzi žrďami v kvalitnej súťaži ďalší z odchovancov košickej hádzanárskej školy, dvadsaťjedenročný krídelník Marián Kleis. V červeno-bielych farbách Dunaferru si odkrútil prvú sezónu a určite patril medzi príjemné prekvapenia maďarskej ligy, keď v 27 zápasoch nasúkal do súperových brán 98 gólov, prestrieľal sa medzi dvadsať najlepších strelcov a tamojšie médiá ho párkrát pichli aj do zostavy kola, čím sa každý nováčik pochváliť nemôže.
"Mať takú moc, ešte by som tu pár Košičanov pritiahol," má Richard Štochl na účinkovanie v našom klube dobré spomienky a hneď mu bolo lepšie, keď si mohol s niekým pokecať v materčine. "Viem povedať po maďarsky čo potrebujem, veľa rozumiem, ale s tým rozprávaním si asi nepomôžem, najmä ten prízvuk sa už sotva naučím," bol rád, že pred rokom dostal suseda zo Slovenska.
"Sú to také pekné bytovky, kompletne zariadené byty, s televízorom i všetkým, čo k bývaniu človeku treba. K Rišovi to mám asi dvesto metrov," spokojný je aj Marián Kleis s podmienkami, ktoré na svojej prvej legionárskej štácii našiel. "Každý z cudzincov má byt sám, ale klub a jeho sponzori vychádzajú v ústrety aj vlastným odchovancom, mladým hráčom, ktorí by sa inak k bytu nedostali. Tí bývajú väčšinou po dvoch," vraví Rišo, že vedenie klubu sa dokáže postarať o hráčov po všetkých stránkach.
Aj keď im tam nič nechýba, vždy keď sa naskytne príležitosť prehnať Rišovho "Tuarega", sadnú do auta a vyrazia na cestu domov. "Máme to síce trochu ďalej ako Pali Jano s Maťom Pramukom z Nyíregyházy, ale tých štyristo kilometrov raz za čas je v pohode. Väčšinou ideme po domácich zápasoch, lebo tie hrávame v piatok," zacnie sa obom občas po domove. Rišovi za priateľkou, ktorú tam nechával kvôli štúdiu a Majovi za... "Rodinou a kamarátmi, lebo frajerku zatiaľ nemám..."
No vraj sú hádzanárky z vášho Dunaferru celkom súce baby, nič sa tam nečrtá? "Čoby, sú pekné, naozaj, treba sa medzi nimi trošku poobzerať, ale smolu máme v tom, že keď hráme doma, ony vždy vonku, a naopak, takže na ich zápas sa dostaneme zriedka. Ale šanca je na diskotéke. Občas si tam vyrazíme s niektorým zo spoluhráčov," bije Majo bandu najmä s rovesníkmi, ako je Srb Vujin, či Maďar Császár. "To sú takí dobrí tanečníci, vždy je s nimi zábava." No partiu nepokazí ani Rišo, aj keď medzi tými mladými sa už môže trošku cítiť ako starší pánko. "Takže s Majom sa spolu radšej sem-tam zájdeme najesť, alebo skočíme na pivko. Hoc nie je najlacnejšie, jedno-dve si môžeme dovoliť, každý je predsa profesionál a vie čo môže a čo nie, že musí prísť na tréning pripravený na sto percent."
Za to vraj ani nemusia byť vypísané pokuty, ešte sa nestalo, aby mal niektorý z hráčov problém s alkoholom. "Ale inak sa platí za všetko, čo je vypísané na papieri. Všetko je tam odstupňované. Pokuty sú napríklad za neskoré príchody, aj za to, keď vám zazvoní telefón počas videa, alebo taktickej porady," priznáva aj Rišo, že za tie štyri sezóny o nejaký ten forint tiež prišiel, keď zabudol, čo v písme svätom stojí. "Najmä pre to meškanie, to je moja slabá stránka."
"Ja si telefón už stále vypínam," poučil Maja starší spoluhráč, že zoznam na nástenke nevisí len pre srandu králikov. "Ale nejaká pokutička za telefón aj tak už bola. Aj za meškanie. Dosť prísne sa berie aj rečnenie. Počas zápasu môžete nadávať koľko len chcete, ale keď dostanete kartu, alebo vás rozhodca vylúči za rečnenie, hneď máte pokutu."
Ale všetko ide do spoločnej kasy. "A ostane to vlastne nám. Investujeme sami do seba. Tie peniaze sa využijú napríklad na spoločné posedenie po sezóne," tvrdí Rišo, že nemusí byť hráčom ľúto, že by forinty dole Dunajom len tak podaromky odplávali.
Netreba dodávať, že maďarská liga bude pre Slováka finančne vždy zaujímavá. "Nedá sa porovnať s našou," neváhal preto Richard Štochl, keď mu Dunaferr ponúkol zmluvu na ďalšiu, už piatu sezónu. "Aj keď, čo sa týka finančného zabezpečenia, tie dva tímy, Veszprém a Szeged, sú aj v tomto pred nami. Ale nie je to len o peniazoch, je to najmä o úrovni súťaže. Maďarská liga je určite kvalitnejšia ako slovenská alebo česká. Aj keď ju ťažko porovnávať s nemeckou či španielskou, ktoré považujem za najlepšie na svete, prvé tri mančafty z maďarskej ligy, rátam medzi ne aj náš, by sa tam asi nestratili," trúfol by si čoskoro tridsiatnik ("Až v decembri!" - rýchlo pripomenul) zmeniť ešte klímu, aj keď Dunaferru by sa jeho služby stále zišli (keď pred dvoma rokmi odišila maďarská brankárska jednotka Szatmári) a nemieni s ním tak skoro rozviazať pracovnú zmluvu.
Aj keď si hlásateľ v miestnej, takmer dvojtisícovej hale (nepatrí síce medzi najväčšie, kde sa hrá hádzaná, ale zväčša býva plná), stále ešte nezvykol, že Richard nie je Rihárd a Štochl nie je Štól. "Ale skúste Maďara naučiť hovoriť ´ch´, oni ho naozaj nevedia vysloviť," je pre spoluhráčov radšej iba Rišo, odvtedy, čo sa zišli na prvom tréningu. "Aj sa ma pýtali ako ma majú volať, ale ja som si z domu vlastne žiadnu prezývku nepriniesol."
Aj Majo je pre nich Marián, v najhoršom prípade Marion, ako ho premenovali na jednej z internetových stránok mapujúcich maďarskú hádzanú. Ten by chcel pobudnúť v Dunaújvárosi ešte aspoň dva roky, kým si trúfne na ešte lepšiu ligu. Zatiaľ niet na čo sťažovať sa. Kým ´červení´ pravidelne bojujú o špicu tabuľky a nevodí sa im najhoršie ani v medzinárodných pohároch. "Kde by som mal možnosť zahrať si hádzanú pred toľkými ľuďmi, ako s Dunaferrom, keď sme v Pohári EHF nastúpili proti Gummersbachu? Do Köln arény prišlo osemnásťtisícpäťsto divákov, bol to veľký zážitok. Len škoda, že to bol zatiaľ posledný pohárový zápas, lebo tam sme prehrali o deväť a doma vyhrali len o päť gólov," čaká Mariána Kleisa počas kariéry, ktorú vlastne iba začína, určite takých súbojov viac.
Zatiaľ mu robí väčší problém prehrýzť sa maďarčinou ako strieľať góly. "Niečo sa na mňa za ten rok už nalepilo, aj keď by toho mohlo byť aj viac," úprimne priznáva, že z neho polyglot nikdy asi nebude. "No so spoluhráčmi sa dohovorím aj po nemecky," zíde sa mu vo svete medzevský pôvod. "A čo chce odo mňa tréner (Dunaferr vedie Imre Vilmos - pozn. red.), to mi preloží Riško. Takže nemám vlastne väčšie problémy. Aj v reštaurácii si už trúfnem objednať nejaké jedlo, bez toho, aby som to potom ľutoval," obaja si nevedia vynachváliť maďarskú stravu. "Tá je super. Cestoviny, guláš, aj pizza, vlastne som sa ešte nestretol s ničím, čo by mi nechutilo," dokáže si pritom Majo hmotnosť ustrážiť, aby sa mu na krídle ľahko lietalo. "Tie kilá si viem ukontrolovať a ešte som nemusel zhadzovať kvôli jedlu."
Trochu ľutuje, že sa preňho nezvýšil dres národného mužstva v dvojzápase s Rakúskom o postup na európsky šampionát, ale tým dostal na hádzanú vari ešte väčšiu chuť. "Každého by to mrzelo, ale viem, že o reprezentačný dres musím bojovať, aby som s mužstvom mohol do Švajčiarska cestovať. Urobím preto všetko," môže sa mu splniť sen oveľa skôr ako generácii hráčov, ktorá sa dočkala až na sklonku svojej kariéry.
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
