Za stodvadsiatku v dedine zaplatil iba päťsto korún
Medzi dospievajúcimi chlapcami, ktorých zaujímajú motory po kapotou, je úplnou samozrejmosťou, ak si sadnú za volant ešte skôr, ako získajú vodičské oprávnenie. Redaktor televízie NAŠA Jozef Kačmáry nie je v tomto smere výnimkou. Priznal sa nám, že prvé auto, ktorým bola rodičovská Škoda 120, šoféroval už ako šestnásťročný.
"Samozrejme, bral som ju bez vedomia rodičov. Spolu s kamarátom sme chodili na sídlisku po takých uličkách, kde sme predpokladali, že nestretneme policajtov. Raz sa mi podarilo auto trochu poškrabať, potom som ho leštil pastou. Otec na to aj tak prišiel..." Po dovŕšení 18. roku veku získal J. Kačmáry vodičský preukaz. Absolvoval dvojtýždňový rýchlokurz za tretinovú cenu ako je to dnes. Tajné jazdy však pokračovali. "Otec raz odišiel na služobnú cestu a auto nechal zaparkované pred firmou. S vrátnikom som sa dohodol, že bude strážit miesto, aby som potom auto zaparkoval na to pôvodné. Všetko sa podarilo, akurát vrátnik všetko otcovi vyrozprával a ja som mal ´prúser´."
Autá učarovali J. Kačmárymu natoľko, že sú jeho pracovnou náplňou i v zamestaní. Dva roky spolupracoval v Rádiu Regina na výrobe motoristickej relácie Semafor, rok prispieval do relácie Pozor zákruta a v televízii NAŠA od minulého roku pripravuje reláciu Motoklub.
Vážne dopravné nehody sa J. Kačmárymu vyhýbajú. Hoci má najazdených okolo 100 tisíc kilometrov, na plechoch vyrobil iba drobné odreniny. To pri téme - pokuty - sa rozhovoril viac. "Iba raz som pykal za jazdu v jednosmerke, zvyšok boli pokuty za rýchlosť," priznal a vysypal príhodu, ktorá s týmto priestupkom súvisela. "Boli sme točiť západ slnka a veľmi sme sa ponáhľali. Šiel som na mercedese cez nejakú dedinu pri Moldave stodvadsiatkou a ako naschvál - policajti ma zamerali. Keď som im vysvetlil, prečo sa ponáhľam, vyviazol som ešte celkom dobre..." Veru, kto by sa nazdával, že mu za dvojnásobné prekročenie "maximálky" vzali okrem vodičáku aj auto, mýli sa. Dostal iba 500-korunovú pokutu. "Ročne však zaplatím okolo šesť tisíc. Tohto roku to zatiaľ bolo dvakrát po dve tisícky."
Čo sa týka opráv, tak drobné, ako je výmena kolesa pri defekte či vypálené žiarovky, zvláda J. Kačmáry ´ľavou zadnou´. Zložitejšie opravy rád prenechá kamarátom, prípade zájde do servisu. Dnešné autá sú už samá elektronika, tak nech sa s ňou trápia odborníci.
J. Kačmáry sa považuje za dynamického vodiča, ktorý v prípade potreby stihne "komunikovať" aj s ostatnými kolegami za volantom. Keď treba, zakričí, prípadne i čosi ukáže... Voči chodcom je však ohľaduplný. "Keď vidím, že ich pred priechodom čaká viac, prípadne je hustá premávka, zastanem a pustím ich. Neznášam však takých chodcov, čo si drzo a bozohľadne vynucujú prednosť.
Kedže J. Kačmáry vyskúšal v rámci svojej profesie množstvo značiek, zaujímalo nás, ktorú by si vybral pre seba. "Ako rodinné auto by to bol Renault Senic. Samozrejme, musel by mať všetky bezpečnostné prvky: šesť airbagov, ABS, elektronické systémy..." Na reprezentáciu by si vybral model BMW radu 6 kabriolet. Už si v ňom zajazdil a ak by mal "zbytočné" tri milióny, určite by mu stálo v garáži...
Róbert BEJDA
Autor: Sami proti sebe?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
