klientov a najmä straníckych pokladníkov. Veru, zle je; ak sa Chirac s Blairom nedohodnú na kompromise k rozpočtu EÚ 2007-2013, prognóza životnej úrovne pre túto významnú časť spoločnosti stojí na vode. Ohrozený je päť- až desaťpercentný "vývar" zo 40 až 50 miliárd Sk z eurofondov, ktoré sa zdali byť už hotovou vecou. Ročne. Predstavme si tie rodinné tragédie, ak dohoda nebude a všetci tí, ktorí sa netajili, že "budú spať s eurofondami" (Badžgoň), vyjdú na psí tridsiatok? Koľkí sa už zadĺžili, vzali hypotéky na vily, jachty a cesty okolo sveta, súc presvedčení, že dážď miliárd z Bruselu bude pršať a pršať a pršať? A teraz takáto zrada. Musíme sa zjednotiť v boji za európsku ústavu a integráciu, aby nezodpovednosť a národné egoizmy neohrozovali sociálnu kohéziu.
Predovšetkým sa treba spojiť proti chiméram Tony Blaira, ktorý blokuje dohodu o rozpočte pod zámienkou žiadosti o prehodnotenie agrodotácií. Premiér Dzurinda by mal byť v NR SR jednomyseľne zaviazaný, aby sa plnou váhou imidžu a prestíže Slovenska postavil na stranu Francúzska a nedopustil zníženie podpory farmárov z dnešnej úrovne 45 percent celého rozpočtu EÚ ani o jedno euro. Ide o celkom principiálnu vec. Keby sa ustúpilo, mohli by sme sa dožiť nielen lacnejších potravín, čo okrem spotrebiteľov nemôže vyhovovať naozaj nikomu, ale aj toho, že počet chytených korupčníkov v rezorte ministra Simona by prudko klesol. To je neprijateľné. László Gál z Trnavy a László Borovszky z Galanty, ktorí mali prijať dokopy 2 mil. Sk a dnes sú vo vyšetrovacej väzbe, ukazujú cestu k efektívnemu zoštíhleniu štátnej správy. Logika je jednoduchá - čím vyššie dotácie, tým viac byrokracie a tým lepšie výsledky v boji proti korupcii. Hoj, mor ho!
Je len dobre, že ani v týchto ťažkých chvíľach nestrácajú v EÚ zmysel pre realitu a stále pracujú pre verejné blaho. V Európskom parlamente finišuje návrh na zjednotenie platov všetkých europoslancov. Ako je totiž známe, doteraz sa deje veľká krivda; kým napr. talianski zástupcovia ľudu zarobia 11 tisíc eur mesačne, maďarskí a litovskí len asi 800 (slovenskí cca 2200). Kto to kedy videl, za rovnakú prácu rôznu plácu? Nevraviac o tom, že diéty 260 eur na hlavu a rokovací deň v Bruseli sú smiešne nízke a nemôžu zodpovedať štandardu napr. Moniky Beňovej, ktorá nemá takto vytvorené podmienky pre svoju namáhavú a zodpovednú prácu. Je teda spravodlivé a správne, že štáty, to jest ministri financií, už schválili jednotnú europoslaneckú mzdu 7 tisíc eur (cca 270 tisíc Sk). Iste, mnohým z čitateľov Večera sa to môže zdať stále málo a právom sa môžu pýtať, či toto je dostatočné ohodnotenie významu a náročnosti europoslaneckej práce. Pochopiteľne, že nie. Zaslúžili by viac - najlepšie okamžitú valorizáciu. Ale musíme brať zreteľ na možnosti rozpočtu a potreby napríklad - farmárov. Tak či inak, toto je ďalšia ukážka, aké dôležité je zvyšovať národné príspevky do Bruselu. Mimochodom: Z čoho budú čerpať europlaty, ak rozpočet schválený nebude?
Autor: Sami proti sebe?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
