hocikde. Takých dielní je už málo a ešte zvláštnejšie je to, keď sa ťažkými kladivami oháňajú mladí chlapci. Na tvárach majú napätie. Tvorivé. Stojí pred nimi úloha a pasujú sa s ňou ako najlepšie vedia.
Keď Prešovčana Michala Kačmára požiadali zástupcovia mesta Sabinov, aby im navrhol a vyrobil cenu mesta pri príležitosti 750.výročia od prvej písomnej zmienky, ani na chvíľu nezaváhal a ponuku prijal. Mala byť výnimočná, veď ňou chceli obdarovať čestných Sabinovčanov, medzi nimi aj Jozefa Kronera za oscarový film Obchod na korze, ktorý sa nakrúcal v Sabinove. Práve pred niekoľkými dňami toto ocenenie, in memoriam, odovzdal primátor Sabinova Peter Molčan jeho dcére Zuzane Kronerovej. Ocenenia boli vlastne dve. Cena mesta predstavovala legendárnu Sabinu, ktorá víta návštevníkov a podáva im pomocnú ruku. V cene primátora je Sabina na mramorovom podstavci už len v siluete so symbolikou. Ponúka pointu, podľa ktorej má Sabina mesto v srdci.
Nuž ale, odbočili sme. Vráťme sa na začiatok. Ku kovadline. K dielu, ktoré sa ešte len rodilo a bolo výzvou pre Michala Kačmára, ktorého rodina má korene v Sabinove. Momentálne študuje na katedre výtvarnej výchovy na Technickej univerzite v Košiciach a v istej fáze tvorby mu pomáhali jeho spolužiaci Ján Turza z Bratislavy a Peter Petráš zo Šale. Všetci sú absolventmi Školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici v odbore umelecké kováčstvo. Zo školy však nešli na úrad práce ako mnohí iní. Hľadali uplatnenie. "Zhruba rok pracujem v dielni kováča Jána Gondáča v Bratislave. Robil som s ním na nerezovej plastike a to bolo o niečom inom. Zaujal ma ten materiál a veľa som sa naučil. Láka ma vyskúšať aj iné kombinácie s kovom, ale zistil som, že ešte veľa neviem, preto som sa rozhodol študovať na Vysokej škole výtvarných umení a vybral som si dizajn," rozhovoril sa o sebe Ján Turza. Mimochodom, má už za sebou dve maturity. Najprv vyštudoval elektrotechnickú priemyslovku až potom ho zlákalo kováčstvo.
Petra Petráša zase láka kombinácia kovu so sklom. Cíti to ako výzvu. Ako vraví, kováčstvo je drina, ale keď niekoho chytí za srdce, nevzdáva sa ľahko. Zdalo by sa, že kov a sklo sa neznesú. Tvrdý a krehký materiál síce môže byť zaujímavý, ale aj použiteľný? "Láka ma ten kontrast. Už som to skúšal, hoci nie bohvieako úspešne, ale raz to príde. Zdá sa, že kov je tvrdý, lenže ak človek vie ako na to, dá sa tvarovať tak ľahko ako papier."
Nedalo nám, aby sme sa neopýtali, či sa neobávajú, že si nedokážu technicky zabezpečiť vlastné dielne a tvoriť. Znamená to, že by sa museli zaradiť medzi živnostníkov a teda vyrobiť na náklady aj na seba. S mladíckou odvahou také obavy zmietli zo stola. Vraj si už zisťovali, že existujú granty a rôzne projekty, do ktorých sa môžu zaradiť a získať zdroje. Ostatné je už na ich úsilí a výsledkoch práce. Ani trochu sa nebáli, že by svoje plastiky, či výrobky nevedeli predať. Mimochodom, Prešovčan Michal Kačmár už teraz vyrába všelijaké umelecké plastiky, dekoratívne aj úžitkové predmety. Napríklad obľúbené kozubové súpravy, brány, vnútorné aj oddeľovacie mreže a ako vraví, hoci je to ťažká práca, nájde si čas aj na tvorivé experimenty. "Ja to delím na polovicu. Potrebujem peniaze, tak musím vyrábať aj komerčné predmety. Pri nich získam zručnosť a skúsenosti, ale vždy si ušetrím čas aj na tvorbu," hodnotí svoj uhol pohľadu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
