agentúry Rotary klub absolvoval výmenný študijný pobyt za veľkou mlákou. Takmer ročný pobyt absolvoval Peťo v miliónovom meste Culiacan ležiacom zhruba 70 kilometrov od slávneho Acapulca.
"Keď som pristál na letisku, čakala ma tam celá rodina spoločne s prezidentom Rotary klubu. Privítali ma so zástavami a sombrerami na hlavách," zalovil v pamäti. Dôvod jeho odchodu bol prozaický naučiť sa plynulo po španielsky. "Prvé tri mesiace som študoval španielčinu v centre pre výučbu jazykov, urobil som skúšku a dostal certifikát. Asi po štyroch mesiacoch som začal rozprávať plynule, dnes už bez problémov zvládnem konverzáciu. V štúdiu chcem pokračovať na vysokej škole v Prešove alebo Banskej Bystrici," naznačil perspektívu do blízkej budúcnosti.
Okrem štúdia taktiež veľa cestoval, navštívil i jedno z najväčších miest na zemeguli Mexico City s 22-miliónmi obyvateľov. "Pochodil som toho veľa, mávali sme i konferencie so študentmi z celého sveta či návštevy rôznych múzeí. S tamojšou rodinou sme chodili na výlety najmä na pláž." Zaľúbil si však vyspelé veľkomesto Culiacan, kde strávil najviac času. Táto oblasť leží blízko mora a prevláda v nej typické prímorské počasie s teplotnými extrémami. "Počas môjho pobytu tam pršalo len dvakrát. V lete sú tam tropické horúčavy, okolo 45 stupňov," vraví čokoládovo opálený študent. I keď leto klope na dvere a do Vianoc je ešte ďaleko, je iste zaujímavé dozvedieť sa, ako strávil minuloročné sviatky roka. "Pred Vianocami napísali v novinách, že budú chladnejšie, okolo 25 stupňov. Tak som sa schuti zasmial. Boli to moje prvé Vianoce bez snehu a rodiny. Mali sme však postavený stromček, na večeru sme jedli morku."
Mexičania sú povestní svojim štipľavým chilli. Dozvedeli sme sa, že tradičným jedlom je tacos placka plnená syrom, šunkou, mäsom a chilli. Na poslednú ingredienciu si musel rýchlo zvyknúť i on. "Pred mojim prvým mexickým obedom som sa opýtal, prečo máme na stole päťlitrový džbán vody. Po ochutnaní jedla som hneď pochopil prečo, skoro som odpadol, pekelne to štípalo," hovorí Peťo. Úplne iná národná kuchyňa, mentalita a celkové zmýšľanie ľudí. Keď sa povie Mexiko, nejeden z nás si predstaví suché púšte, vždy zelené kaktusy či gigantické sombrerá. Aká je teda realita? "Všetko tam je, ale prevažne na rančoch a vidieku. Mesto Culiacan bolo trebárs vyspelejšie ako Bratislava. Ľudia sú priateľskí, ochotní a nápomocní. Na druhej strane ako všade na svete, tak i v Mexiku nájdeme kriminalitu." Príjemnejšie je zasa porovnanie príslušníčok nežnejšieho pohlavia. "Hovorí sa síce, že naše dievčatá sú najkrajšie na svete, ale aj v Mexiku sa nájdu na plážach pekné kúsky. Slovenky aj Mexičanky majú niečo do seba," vraví s úsmevom.
Nezabudnuteľné zážitky či nadobudnuté skúsenosti vrelo odporúča každému, hoci návrat na rodnú hrudu bol radostný. "Netušil som, že desať mesiacov je taká dlhá doba. Bolo mi smutno, no písal som si s rodinou prostredníctvom internetu, aj sme si volali. Keď som na spiatočnej ceste pristál na viedenskom Schwechate, tak boli aj slzy. Som rád, že som doma, no Mexiko mi už začína chýbať," dodal na záver s úsmevom.
Autor: Rado KLEIN
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
