nálezom trojice krásnych dubákov (na snímke), najväčší vraj vážil takmer pol kilogramu.

Ako nám prezradil, sám je nielen dvojnásobný Ján (menom aj pôvodom z Liptovského Jána), ale tradičné meno dal aj svojmu staršiemu synovi. "Nuž, toto po mne zdedil, ale hubársku vášeň nie. A nielen on - ani manželka Betka a druhý syn Jaro so mnou na huby nechodia - akosi sa mi nedarí ich nakaziť," smeje sa. Namiesto rodinných výletov spojených s "hubačkou" si preto každý rok "nadávkuje" pekných pár kilometrov prechádzok v spoločnosti priateľov na rovnakej vlnovej dĺžke. "Mojim obľúbeným miestom sú Vyšné Remety, kde mám svoje tajné zákutia, kde vždy niečo nájdem. Vlani som tam na jeden šup nazbieral aj 280 kusov - okrem dubákov aj červenáky a iné jedlé. Cez sezónu je to aj okolo 1500 kusov," hovorí.

Najväčší exemplár - 700- gramový dubák však našiel v rodnom kraji - Liptove. Kvôli svojej záľube je ochotný byť v sezóne už o šiestej v lese a hľadať úlovky pomaly do pravého poludnia. "Keď rastú, vždy nájdem, hoci iní nie. Tak to bolo aj s týmito," ukazuje na prvé tohtoročné dubáky. Prezradil, že ich úplne náhodne našiel pri výpustovom kanále do Zemplínskej šíravy: "Bol som tam s kamarátom, on nenašiel nič, ja týchto troch krásavcov. A keďže tie prvé huby sa nikdy nemajú sušiť, ale zjesť, urobili sme z nich praženicu aj polievku. A veru, ušlo sa aj susedom."

Autor: lyv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári