Keď v roku 2002 prišiel mladý pravoslávny kňaz Michal Džugan do Strážskeho nebol v ľahkej situácií. Vedomie pospolitosti pravoslávnych veriacich bolo
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
oslabené, keďže im chýbal vlastný chrám a predchádzajúci duchovný do mestečka iba dochádzal. Po troch rokoch sa farárovi podarilo do cirkevnej obce združiť 135 veriacich, vo farskej budove sa pravidelne konajú bohoslužby a na novom pravoslávnom chráme už vidieť múry.
Džugan však patrí ku kňazom, pre ktorého ma viera praktický rozmer a nevyčerpáva sa liturgiami v prostredí chrámov. Preto hovorí o "potrebe chrámov našich duší,". Priestor pre ich budovanie našiel v sociálne sfére. V Strážskom žije rómska komunita, podľa mapovania Úradu vlády, ju tvorí 355 Rómov, okolo osemdesiat žije v rómskej osade pri Laborci. Katastrofálne podmienky osady, ktorá nemá meno, sú symbolom odsunutia na samotný okraj spoločnosti. "V tejto osade nie sú žiadne pravidlá, nájdete tam kriminalitu, fetovanie, promiskuitu...," opisuje Džugan.
Džugan videl v bezprizorných, fetujúcich a potulujúcich sa rómskych deťoch príležitosť, ktorej sa cirkev musí chopiť, ak chce zachovať svoj pôvodný zmysel. "Zistil som, že Rómova v Strážskom sa hlásia ku kresťanstvu, aj keď ho prežívajú inak ako ostatní. V matrike som našiel, že niektorí sú pokrstení v pravoslávnej cirkevnej obci. Chýbala mi spätná pozornosť, ktorú by im venovala cirkev, " vysvetľuje.
Kňaz sa rozhodol pracovať s rómskymi deťmi, veril, že sa dajú sformovať. "Rómovia sa nedokážu zmeniť sami. Je povinnosťou každého kresťana pomáhať ľuďom, zvlášť tým, ktorí sú nielen v sociálnej, ale aj v morálnej núdzi," povie. Jeho úsilie vyústilo v roku 2003 do otvorenia Cirkevného klubu spojeného s knižnicou v priestoroch farskej budovy. Dvakrát do týždňa sa tam stretne desať až tridsať detí. Väčšina z nich sú Rómovia, zariadenie je ale otvorené pre všetkých bez ohľadu na vek a vierovyznanie. Džugan deti na stretnutiach presviedča, že Boh miluje aj ich, nech ich majoritná spoločnosť berie akokoľvek. "Každý je stvorený na podobu a obraz Boha," pripomína základnú pravdu kresťanstva o rovnosti všetkých ľudí. Snaží sa im vštepovať najjednoduchšie medziľudské pravidlá. "Prebieha to jednoduchou hravou formou, inak to nepochopia. Snažím sa, aby zistili, že nie sú na svete sami, že nesmú robiť druhým to, čo nechcú aby robili oni im....," opisuje besedy v klube. Verí, že pravidlá, ktoré si deti osvoja, budú uplatňovať v prostredí svojej komunity. Špecifická katechéza priniesla aj formálne výsledky, podarilo sa pokrstiť sedem detí i dospelých z rómskej osady. Adepti sú viacerí, Džugan však nechce "krstiť len formálne" ale od Rómov vyžaduje, aby "duchovné žili".
V spolupráci so školou sa deti v klube pripravujú na vyučovanie. Treba ich však stále motivovať. Preto tu hrajú počítačové hry, pracujú s internetom, chodia na výlety, zúčastňujú sa športových súťaži, nacvičujú divadlo. Hudobná skupina Gipsy Chaves, ktorá tu pôsobí, pripravuje vlastné CD-éčko.
Džugan pripomína, že založiť cirkevný klub by sa mu nepodarilo bez pomoci ďalších ľudí. Veľa času strávil vysvetľovaním zmyslu svojej aktivity členom Rady cirkevnej obce, aby nakoniec u nich našiel podporu. S deťmi v klube dnes pracuje najmä jeho manželka Dana a dve pracovníčky -Terézia Tkáčová a Daniela Hronská. Pomocnú ruku podala aj tamojšia samospráva.
Kňaz priznáva, že mnohokrát sa v Rómoch sklamal. "Vodu berú z Laborca. Navrhol som, aby si ju pre novonarodené deti prišli nabrať ku mne na faru. Nechcelo sa im však prejsť peši niekoľko kilometrov," uvádza jeden príklad. Žiadna takáto skúsenosť mu však nezabráni, aby sa každú stredu a piatok stretol s rómskymi deťmi, rozprával im o Bohu a o tom, že musia myslieť na svojich blízkych.