krajiny. Triedy zostávajú prázdne, školy evidujú záškolákov.
"Teraz chodia do severských krajín a Anglicka, predtým chodievali do Belgicka a Nemecka," hovorí učiteľka ŠZŠ na Inžinierskej 24 Eva Aulitisová. "S rodinami cestujú do zahraničia, aby sa tam udomácnili na pár mesiacov a potom sa vracajú. Keď odchádzajú, potrebujú peniaze. Všetko, čo majú, predajú. Aj byty. Vrátia sa a nemajú strechu nad hlavou, potom bývajú na uliciach. To sa následne odráža v školskej dochádzke. Do školy nechodia, nemajú si čo obliecť, kde sa umyť," dodala učiteľka.
Samotným žiakom sa však za hranicami páči, je to pre nich dobrodružstvo.
"Päť rokov som bol s rodičmi v Belgicku. Naučil som sa tam jazyk a potom sme sa vrátili," hovorí žiak Štefan Hudy. Ako dodáva, nevie, či ešte s rodičmi niekde pocestuje. "To rozhodnú rodičia. Nebolo tam zle, ale aj tu je dobre."
Aj keď žiaci vo veľkom cestujú, rodičia ich v zahraničí do škôl nehlásia. Naopak, školy na Slovensku majú problém, pretože sa rozmáha záškoláctvo.
"To je enormné. Frekvencia vycestovania je najväčšia v máji a júni. Obyčajne plánujú návrat v jeseni až v zimných mesiacoch. Za posledný mesiac nám odišlo dvadsať žiakov, čo sú v našej škole prakticky dve triedy. My však vedieme žiakov ako záškolákov," hovorí riaditeľ ŠZŠ Karol Fízeľ.
Každý mesiac pedagogickí pracovníci škôl upozorňujú príslušné mestské časti o problémoch so školskou dochádzkou.
"Len za tento školský rok to činí okolo 1800 upozornení, bohužiaľ, efektivita je prakticky nulová. Štát nie je schopný zabezpečiť dochádzku týchto žiakov, hoci sú zo zákona školopovinní."
Problém je aj v prípade žiakov, ktorých rodiny síce nevycestujú, ale keďže bývajú s rodičmi vo výmenníkoch a nemajú kvalitné sociálne zabezpečenie, do školy nechodia. "Je ťažké ich nejako postihovať, pretože si migrujú, ako chcú."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári