bol postavený, mu ho mnohí mohli závidieť. Viaže sa k nemu legenda, že ho žobrák postavil z vyžobraných peňazí. Ešte aj po niekoľkých storočiach prezrádza, že doň musel vlastník vraziť nemálo korún. Chudobný navonok, ale v skutočnosti veľmi bohatý. Z milodarov.

Ľudia boli zrejme štedrejší, zavše sa im uľútostilo ľudí s natrčenými dlaňami a dukátmi nešetrili. Dobročinnosť patrila k imidžu šľachty. Chudáci im boli vďační, čosi pojedli a ako sa zdá, z almužny sa dalo aj riadne ušetriť, čo sa dnešnému smrteľníkovi len veľmi ťažko darí.

Novodobí žobráci asi pravdepodobne nie sú ani takí hladní. Skôr sú smädní. A to, že ich nie je málo sa ľahko presvedčí každý, kto sa prejde ulicami. Doslova vás prepadávajú pred obchodmi, stretnete ich pri každom obchoďáku, potravinách, v parku, kde sa len pohnete. A vedia byť strašne otravní. S prosbou, dajte mi päť korún, sú vám stále v pätách i keď nehybne sedia na chodníku. Na dôkaz svojej nemohúcnosti niektorí ani nekomunikujú. Majú pre vás odkaz na kartóne. Stále pýtajú, niektorí dávajú, iní ich odbíjajú.

Skúste niektorému ponúknuť rožok, či polievku vo vrecúšku, aby hladom nezhynuli. Tak to by ste urazili ich žobrácku česť a ešte vás aj vysmejú. Platí sa keš. A nemusí to byť v minciach. Najlepšie by bolo nechať im kreditku. Veď nebuďte skúpi. Buďte ľudskí. Možno vás potom pozvú aj na večerný či nočný piknik na parkovisku pred hypermarket, ponúknu dúškom sladkého vína i pošpásujú. Vtedy už svoj osud nevidia až tak čierno. Vždy závisí od toho, aký bol deň a ako sypalo. Sú to dobre investované cudzie peniaze. A možno sú aj hladní, ale veselí a určite nie smädní. Ráno musia ísť opäť po žobrote a hrať divadlo o biede. Stavať domy už neletí, stačí vzdušné zámky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári