Svetový deň rybárstva (oslavuje sa od r. 1985)
1655 - za uhorského kráľa korunovali v Bratislave Leopolda I., synovca Ferdinanda III. Vlády sa ujal až po smrti svojho strýka v r. 1657 ako 17-ročný. Počas jeho panovania vyhnali z centrálnej časti Uhorska Turkov. Leopold I. panoval pomerne dlho, do r. 1705.
1919 - Národné zhromaždenie prijalo zákon o založení univerzity v Bratislave, ktorá bola vládnym nariadením z 11. 11. 1919 pomenovaná po Jánovi Amosovi Komenskom.
1931 - v Klenove sa narodil literárny vedec, editor a bibliograf Peter Liba. V r. 1968-72 vedúci Bibliografického ústavu Matice slovenskej v Martine, v súčasnosti profesor na pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (do r. 1999) rektor. Autor: Vydavateľské dielo Matice slovenskej 1863-1953, spoluautor: Slovník pseudonymov slovenských spisovateľov. V súčasnosti sa venuje teórii literatúry.
1933 - v Rimavskej Sobote sa narodila herečka Viera Topinková. V r. 1952-56 účinkovala v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Od r. 1958 pôsobí v činohre Slovenského národného divadla v Bratislave. Stvárňuje komické postavy: Giannina v Goldoniho vejári, Puk v Sne noci svätojánskej, Florence v Rozkošnom paroháčovi, Kristu Lindtnerovú v hre Ale, ale, pani plukovníková zložité dramatické charaktery: Nastasia v Zločine i treste a postavy zatrpknutých žien: Lizaveta v Mesiaci na dedine.
1941 - v Palúdzke sa narodil prozaik, prekladateľ, publicista a literárny kritik Pavel Vilikovský, jeden z najvýraznejších súčasných slovenských spisovateľov. Absolvoval štúdium slovenčiny a angličtiny na FF UK v Bratislave, pracoval v Slovenských pohľadoch, vo vydavateľstve Tatran, v Romboide, v súčasnosti pracuje v Readerďs Digest. Prekladá z anglickej a americkej literatúry. Debutoval knihou próz: Citová výchova v marci. Ďalšie diela: Prvá veta spánku, Eskalácia citu, Kôň na prvom poschodí, slepec vo Vrábľoch, Večne je zelený, Peší príbeh, Krutý strojvodca a Posledný kôň Pompejí. Autorsky prispel do spoločných knižných projektov: Slovenský Casanova a Okrídlená klietka.
1944 - v meste Clearwater v USA zomrel politik, diplomat Milan Hodža. Študoval právo na univerzite v Budapešti a Kluži, filozofiu vo Viedni. Začínal ako novinár, od roku 1921 bol profesorom novovekých dejín na Univerzite Komenského v Bratislave. Patril k najmladším poslancom Uhorského snemu, stal sa ním ako 27-ročný. V r. 1918-38 bol vedúcou osobnosťou slovenského agrárneho hnutia. Presadzoval program demokratizácie uhorského politického života a dôsledne bojoval proti narastajúcej maďarizácii. Bol obávaný rečník a britký polemik. Pred vojnou úzko spolupracoval s následníkom trónu Františkom Ferdinandom na príprave transformácie monarchie. Počas Československej republiky v r. 1918-1938 zastával viaceré ministerské funkcie a jeho kariéra kulminovala v r. 1935-1938, keď sa ako prvý Slovák v dejinách stal ministerským predsedom. Vláda bola 22. septembra 1938 nútená odstúpiť. Vo Francúzsku založil Slovenskú národnú radu. Po páde Francúzska odchádza do Londýna a odtiaľ pre nezhody s prezidentom Edvardom Benešom do USA. V emigrácii sa zasadzoval za obnovenie československej štátnosti a rozvinul víziu spolupráce stredoeurópskych krajín, ktorá v mnohom predznamenávala európske integračné procesy. Svoj plán opísal v knihe Federácia v strednej Európe. Budúcnosť slovenského národa videl vo výchove vzdelanej, konkurencieschopnej elity. Ako minister školstva inicioval vznik viacerých vzdelávacích a výskumných inštitúcií. Napísal mnoho významných literárnych diel. Je autorom sedemzväzkového cyklu Články, reči, štúdie a dvoch kníh Československý rozkol (1920) a v angličtine Federation in Central Europe (Londýn, 1942). Je nositeľom najvyšších štátnych vyznamenaní Francúzska, Poľska, Juhoslávie a Rumunska. Pochovaný bol na Českom cintoríne v Chicagu, v júni 2002 previezli jeho pozostatky na Národný cintorín v Martine. Narodil sa 1. februára 1878 v Sučanoch.
1945 - v Prahe zomrel český právnik a politik Emil Hácha. Po mníchovskej dohode bol zvolený 30. 11. 1938 za prezidenta ČSR, v r. 1939-45 bol prezidentom protektorátu Čechy a Morava. Vo svojej funkcii sa neubránil spolupráci s Nemcami. 12. 5. 1945 ho zatkli, zomrel vo väzenskej nemocnici na Pankráci. Narodil sa 12. júla 1872.
1948 - spojili sa KSČ a Čs. sociálna demokracia, pre ktorú fúzia znamenala v skutočnosti zánik.
1950 - v Prahe popravili českú političku, právničku Miladu Horákovú. Po vyštudovaní práva na Karlovej univerzite v Prahe v r. 1926 pracovala na sociálnom odbore pražského magistrátu. V r. 1929 vstúpila do Československej strany národnesocialistickej, zapojila sa do protifašistického odboja. V r. 1944-45 väznená v koncentračnom tábore. Od r. 1946 poslankyňa parlamentu. Po februári 1948 odišla z politického života. V r. 1949 bola v súvislosti s komunistickými represiami zatknutá a obvinená z velezrady a špionáže. V zinscenovanom procese odsúdená na trest smrti a popravená. Rozsudok vyvolal rozhorčené protesty demokratickej verejnosti celého sveta, v r. 1968 bol zrušený, v r. 1990 bola Horáková súdne rehabilitovaná. Narodila sa 25. decembra 1901 v Prahe.
1950 - spolu s Miladou Horákovou popravili estetika, historika a kritika Záviša Kalandru, bývalého štábneho strážmajstra SNB Jan Bouchala a podnikateľa Oldřicha Pecla.
1968 - v Literárních listech a niekoľkých ďalších českých novinách zverejnili manifest 2000 slov, ktorý štylizoval prozaik Ludvík Vaculík. Manifest požadoval záruky pre dovtedajší demokratizačný proces, začatý Pražskou jarou, jeho pokračovanie a prehĺbenie.
1970 - v Bratislave zomrela spisovateľka Hela Krčméryová, Teta Hela. Pracovala v bratislavskom rozhlase, kde mala pravidelnú reláciu Teta Hela rozpráva, autorka kníh: Rozprávky Tety Hely, Puknuté husle. Bola manželkou básnika Štefana Krčméryho. Narodila sa 9. marca 1902 v Príbovciach.
1980 - v Bratislave zomrela rozhlasová režisérka Elena Bauerová. V r. 1955 - 65 viedla Detskú rozhlasovú dramatickú družinu. Narodila sa 9. novembra 1920 v Banskej Štiavnici.
1990 - bola menovaná vláda ČSFR - "vláda národnej obete" na čele s Mariánom Čalfom a vláda SR na čele s Vladimírom Mečiarom.
1990 - na ustanovujúcej schôdzi Federálneho zhromaždenia ČSFR bol zvolený za predsedu Alexander Dubček.
1991 - dva dni potom, čo Chorvátsko a Slovinsko vystúpili zo zväzku federatívnej Juhoslávie, Srbsko neúspešne zaútočilo na oba štáty, aby ich prinútilo k návratu. Bol to začiatok dlhoročnej bratovražednej vojny medzi susednými krajinami.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
