ktorom by hlavná hrdinka bola ako ona. Sedemnásťročná študentka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského totiž pôsobí v skupine historického šermu kde, ako inak, lietajú meče, halapartne, vonia pušný prach. Začínala v Artecone, dnes funguje v Streleckom spolku. Trénuje rok, sem-tam vraj utŕži aj nejaké modriny, ale vzdať sa svojej záľuby nemieni. Zatiaľ ako jediná zástupkyňa nežného pohlavia patrí do takzvaného pluku mušketierov.
A práve týchto vojakov sa týkalo vystúpenie členov historickej a šermiarskej spoločnosti ViaCassa, Streleckého spolku a šermiarskeho združenia Artecon. Na nádvorí Rodošta pri Miklušovej väznici ukázali v sobotu Košičanom, ako to asi mohlo vyzerať v mušketierskom tábore v období 30-ročnej vojny. Zvedaví Košičania, ktorých sa zišlo na nádvorí neúrekom si najprv mohli poprezerať repliky ozajstných muškiet, mečov či iných zbraní, vojenský stan, rytierske brnenie, funkčné delo. Deti si zastrieľali z kuše, luku. Aby o malú chvíľu stíchli a s rodičmi sledovali napínavý i humorne ladený príbeh z tvorivej dielne Milana Madlenáka a Petra Gaža mladšieho. Pointa spočívala v tom, že po viacerých šarvátkach viac či menej znudených mušketierov zasiahli osudovo do ich života tri markytánky (ženy sprevádzajúce v tých časoch vojská). A to až tak, že z nich neostane ani jediný na žive.
"Boli to šedé eminencie tábora a aj keď naoko vyzerali ako rivalky v láske a názoroch, tvorili vlastne ucelený tím, ťahajúci v zákulisí všetkými nitkami. Ako sa vlastne ukázalo najmä v záverečných sekundách predstavenia, boli to riadne potvory," zhodnotil po skončení predstavenia činnosť Dory, Zory a Mary M. Madlenák.
Tri devy totiž prichystali na záverečnú mušketiersku párty jedlo ochutené rôznymi špeciálnymi bylinkami, muchotrávkami či mačacím mäsom. Ani zocelené žalúdky mušketierov si s tým nedali rady a chlapi postupne padali na trávu mŕtvi. Markytánky potom pozbierali všetko čo malo akú takú cenu a zmizli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári