Spolu s Gejzom Timčákom sa zamýšľanie nad slobodnou ľudskou vôľou
Funguje človek podľa vopred určeného programu alebo si riadi svoj život sám?
Medzi ľuďmi, ktorí sa "bavia" o filozofických, náboženských alebo ezoterických témach, často sa spomenie slobodná vôľa. Málokto o nej pochybuje a možno sa nad tým ani nezamýšľa. A predsa! Gejza Timčák, prezident Slovenskej Asociácie Jogy, mal nedávno na túto tému prednášku.
V hlave G. Timčáka dozrievala vyše roka. Keď raz pri prechádzke prírodou zbadal dva biele kamene v skalou chránenej zemskej jaskyňke, ako si tak sedia vedľa seba v krásnej rovnováhe, práve osvetlené lúčmi slnka ako oslava tejto estetickej chvíle, chvíľu postál a zamyslel sa nad touto synchronicitou. Pre neho to bolo zreteľné "tu a teraz": obraz vysvietený slnkom, najvhodnejší čas na potešenie z prostého zážitku, ktorý vytvorila príroda. A pri týchto kameňoch uvažoval o tichej reči momentov nášho života a nad tajuplnosťou toho, čo nazývame slobodnou vôľou...
Rodíme sa pod tichým vplyvom planetárnych informácií, v istom okamihu, ktorý akoby predurčoval naše vlastnosti. Všetci dostávame do vienka nejaký-ten osud, nejakú predurčenosť. Nebodaj si to vyberáme my sami ešte bez tela v nehmotnom svete, keď ako duša čakáme na ďalšie vtelenie?
"Väčšina starých duchovných tradícií hovorí, že duša pred väzbou na telo pozná svoju minulosť a nesie v sebe isté skúseností zo všetkých svojich inkarnácií. Vie, čo je pre ňu dobré, aby sa v ďalšom živote čo najviac rozvinula. Keď stojí pred rozhodnutím kto aký hostiteľ jej to umožní, ukážu jej niekoľko ciest, akýsi pohľad do budúcnosti, vhľad, čo všetko sa môže prihodiť v rôznych vteleniach v jej pozemskom bytí. Každá cesta je iná. Ale tam sa duša rozhoduje inak, ako by to robila na Zemi. Tu by sme povedali, že si určite vyberie miesto, kde sa bude mať dobre. Lenže duša tam hore dobre vie, že musí prejsť aj cez úskalia, ak potrebuje zvládnuť, naučiť sa alebo korigovať to, čo sa jej nepodarilo predtým. Tu sa prejavuje slobodná vôľa v relatívne neskreslenom prejave", uvažuje G. Timčák hneď v úvode.
Karma alebo slobodná vôľa?
A keď sme už na Zemi, môžeme hovoriť aj o koncepte karmy. Samotný pojem karma znamená skutok, aktivita. Je však celkom jasné, že sú v tom aj následky našich predošlých konaní a skutkov. Ak uznávame princíp kauzality, potom vieme, že príčina vyvoláva následok. Bude náš život opakovaním predošlých zážitkov? Jestvuje nejaká predurčenosť? Alebo sú naše rozhodnutia a následné činy ovplyvnené vsunutými informačnými prúdmi či myšlienkami bytostí z paralelných svetov? A opäť sme pri slobodnej vôli.
"Nedávno som čítal štúdiu v ´The astrology life´," hovorí G. Timčák. "Vychádza z veľmi rozsiahlej vzorky ľudí bolo ich vyše sedemsto tisíc a ešte neskôr dvanásť tisíc. Zaznamenáva aspekty akoby istej predurčenosti vo vzťahu k polohe Slnka na zverokruhu v čase narodenia. Ukázalo sa, že v naše životné postoje a rozhodnutia sú akoby späté s polohou obežníc. Je to niečo ako energetický vzorec, ktorý vyvoláva isté reakcie. Štatisticky sa napríklad vyhodnocovalo, či ľudia narodení pri istej polohe Slnka v jednotlivých znakoch zverokruhu budú chcieť študovať. Vychádzalo sa z toho, že tento faktor na to nemá vplyv. Osoby so Slnkom vo Váhach, Rakovi, Strelcovi a Býkovi vykazovali oveľa vyššiu pravdepodobnosť študovanosti, ako sa dalo štatisticky očakávať."
Ak by to mala byť pravda, potom slobodná vôľa človeka je neúplná, a to by znamenalo kolaps spoločnosti, ktorá je založená na zodpovednosti za svoje konanie. Každý by sa odvolával na "hviezdy". Okrem toho ľudí by to degradovalo na robota, ktorý reaguje na podnety vopred daného programu, aj keď inteliglentne. Kľúč však spočíva v tom, že život nám síce pripravuje "polotovary" situácií tak, ako ich predurčuje karma, ale je na nás ako na tieto situácie reagujeme. Ak sa vieme správne rozhodnúť v pravý čas a bez zištného upnutia sa na výsledok, máme nádej na oslobodenie sa od ťárch, ktoré nosíme v sebe a ktoré sa nám neustále materializujú do života.
Naozaj nie je jedno, ako v rôznych životných situáciách reagujeme. Využívame ich nato, aby sme lepšie poznali ich význam pre náš humánny vývoj? Alebo sa rozhodujeme "slobodne", ale často nesprávne? Potom to môže znamenať zdržanie, isté zabrzdenie nášho vývoja až na dlhé veky. Slobodná vôľa sa prejavuje aj v ľudskej múdrosti, tvorí s ňou jeden celok.
Ježiš vedel o veľkosti svojho utrpenia
V kresťanstve sa kladie veľký dôraz na slobodnú vôľu. Ale prijíma sa aj myšlienka, že človek občas koná pod "nutkaním", či impulzmi "zhora" alebo "zdola". Impulzy zdola sú väčšinou charakterizované ako konfliktné alebo deštruktívne. A naopak - impulzy zhora sú charakterizované ako konštruktívne a harmonizujúce.
A čo Ježiš s jeho poslaním tu na Zemi? Aj keď o jeho živote vieme pomerne málo, predsa môžeme predpokladať, že svoje poslanie v onom turbulentnom čase zažíval v obmedzeniach tela. Poznal svoje poslanie aj údel a vedel o utrpení, ktoré ho čaká. Neušiel pred ním do exilu, prijal ho, nechal sa zajať, biť, ponižovať a týrať.
Vedel o veľkosti utrpenia, ktoré je pred ním a ľudsky mal pred ním rešpekt. Cítil, ako sa má rozhodnúť. Podriadil sa vôli Absolutna pokojne môžeme povedať Bohu.- a utrpením prešiel. "Áno, je to prototyp správneho rozhodnutia: rád by som unikol tomu, čo ma čaká, ale pre dobro ľudí to musím prežiť", zamýšľa sa G. Timčák.
Život je pre väčšinu ľudí ťažký a zložitý a žiť ho len tak, že sa necháme povievať hore-dole informačnými prúdmi a impulzmi okolo nás, bez snahy o pochopenie ich významu pre náš život a bez snahy o správne riešenia, nie je veru najlepší prístup. Nikto nemôže povedať, že už všetko o svojom živote, jeho význame či cieli vie. Život je neustále objavovanie a rozhodovanie sa a zodpovednosť za to, čo urobíme.
Keď stojíme pred vážnym rozhodnutím a premýšľame o viacerých alternatívach, pýtajme sa svojho vnútra: je to múdre rozhodnutie? Konám správne, ak to urobím? Ak poznáme spôsoby ako konzultovať svoje vnútro a cez neho aj nadosobné informácie, správna odpoveď dozrie a objaví sa.
Ján intenzívne pracoval na tom, aby zo svojich takmer sto kíl "zhodil" aspoň dvadsať
Mentálne prenikal do tukových vrstiev svojho tela
Vetou chudnutie sa začína v hlave nepovieme nič, čo by sa už nespočetnekrát nezopakovalo. Prinášame skúsenosť človeka, ktorý týmto postupom dosiahol pekný a trvalý úspech. Volá sa Ján a rád sa s čitateľom Večera podelil.
Vo chvíľke ticha som naprogramoval svoju myseľ. Použil som vetu: Všetko čo robím, pomáha meniť môj metabolizmus. Túto vetu som si často opakoval, dokonca aj pri chôdzi a zároveň som si predstavoval, čo budem jesť a kedy. Dodržiaval som princípy delenej stravy a nikdy som nepil nič, čo bolo sladené. Tiež som programoval, ktoré potraviny vylúčim z jedálneho lístka, aj keď som ich mal veľmi rád. Neskôr som si programoval predstavu krásnej, pokojnej prírody, až sa moja myseľ dostala do zvláštneho stavu. Zámerne som sa videl zdravý a chudý v takej podobe, ako by to bola realita. Chodil som do posilňovne k vôli kondícii (nezanedbávam to ani teraz) a už tam som mentálne prenikal do tukových vrstiev môjho tela. Vyvolával som si predstavu drobunkých ľudí, ako mi odsávajú tuk. Keď som mal vlčí hlad a musel som sa normálne najesť, po jedle som vypil pohár vody s polovičkou vytlačeného citróna. Tento nápoj si dávam doteraz, vždy ráno, asi tak pol hodiny pred raňajkami. Moje raňajky to je kaša s ovsených vločiek, pšena alebo pohánky. Uvarené vo vode, nie v mlieku. Kaše dobre nahrádzajú chlieb, ktorý si dožičím iba výnimočne. Vlčiemu hladu som predchádzal aj tak, že som si sadol s vystretým chrbtom a stišoval som sa vo svojom vnútri až na úroveň spánku. Mrkvová alebo jablčná šťava z odstreďovača sa stala trvalou súčasťou môjho jedálnička. Viem, že schudnúť sa dá iba vtedy, keď sa človeku zmení metabolizmus a k tomu som si týmito opatreniami úspešne pomol.
Niekedy je ťažké rozpoznať čo je správne a čo nie
Boh obdaril človeka slobodnou vôľou. Toto vedie človeka k tomu, že koná - cieľavedome sa rozhoduje pre stav vecí, ktorý mu za daných podmienok vyhovuje viac, než stav vecí, ktorý mu vyhovuje menej. Existencia slobodnej vôle ďalej predpokladá i to, že človek sa môže rozhodovať morálne i nemorálne, hriešne i správne, môže poslúchať božie slovo, alebo sa od neho odkloniť bez ohľadu na to, čo ho za to čaká. Ak však človeku niekto prikáže, aby sa správal morálne a prinúti ho k tomu, nie je to už viac morálne správanie sa človeka. Človek, ktorému niečo prikážeme, sa nespráva morálne, pretože už nemal na výber medzi morálnym a nemorálnym správaním sa. Nemohol rozpoznať čo je správne a čo správne už nie je. Preto prikazovanie, či zamedzovanie niečoho niekomu pri realizácii jeho slobodnej vôle nemôže byť morálnym, či správnym snažením sa.
(Matúš Pošvanc, Nadácia F.A. Hayeka, krátené)
* Pripravme si čaj podľa Indiánov z kmeňa Kallawaya
Lapacho zlepšuje imunitu, aj detoxikuje
V Brazílii tomuto stromu ľudia hovoria mravenčie drevo v odumretom kmeni sa radi usídľujú mravce. Lapačo je veľmi tvrdé drevo a Inkovia ho využívali na výrobu lukov.
Z kôry tohto krásneho stromu, ktorý rastie v Južnej a Strednej Amerike sa spracúva surovina vhodná na čaj. Okrem iného obsahuje vápnik, selén a železo a má vplyv na tvorbu bielych aj červených krviniek. Ľahký čajový odvar zlepšuje obranyschopnosť tela až o 48 %, lebo je silným antioxidantom. Hovorí sa o ňom, že nielen posilňuje srdce a cievy, ale brzdí aj rast rakovinových buniek. Obsahuje chinon, ktorý sa podobá vitamínu K a dokáže ovplyvniť zrážanlivosť krvi. Celkove zlepšuje metabolizmus, činnosť kostnej drene, sleziny a slinivky brušnej. Niektoré ďalšie účinky lapača ešte stále zostávajú utajené.
Príprava slabšieho čaju na stimuláciu imunitného systému: Na liter a pol vriacej vody pridáme jednu čajovú lyžičku kôry lapača a tri minúty necháme povrieť. Scedíme, nalejeme ho do termosky a po častiach popíjame do 17.00 hodiny, aby nám jeho stimulačný účinok nenarušil spánok.
Silnejší čaj na detoxikáciu: Postupujeme rovnako, ale varíme ho 5 minút a macerujeme 15 až 20 minút.
Po troch týždňoch pravidelného užívania si treba urobiť týždňovú prestávku a až potom pokračovať. Čaj sa nemá piť počas tehotenstva
* Čo hovoria princípy Fen-šuej o mieste, kde sa ukladáme na nočný spánok
Spálňa je oázou pokoja
Ak máme dostatočne veľký byt a špeciálne vyhradený priestor pre spálňu, treba poznať pár zásad, ako si ju zariadiť. Svojim usporiadaním by mala pripomínať oázu pokoja, kde človek zabudne na všetky svoje povinnosti. Počítač pri posteli, fax, či nebodaj telefón sú veľmi nevhodným riešením.
Kým v kuchyni si môžeme dovoliť žlté a oranžové tóny farieb, ktoré podporujú trávenie, v spálni sa najlepšie budú vynímať farby, ktoré upokojujú: svetlozelená, blankytovo modrá, smotanová, okrová. Ak si v podobných odtieňoch zadovážime aj posteľnú bielizeň, uvoľnenie a spokojnosť sa znásobí.
Posteľ by mala byť umiestnená tak, že hlava smeruje na sever, nohy na juh. Tak sa uchová prirodzený tok energií. Dôležitý je aj tvar postele. Staré čínske prílovie hovorí: "Tvar postele dáva tvar celému manželstvu."
Ak ste práve ukončili vzťah, posteľnú bielizeň, ktorú ste používali, vyhoďte alebo inak sa jej zbavte! Ak túžite po novom vzťahu, vaša posteľ by mala byť prístupná z oboch strán. Zrkadlo nesmie byť zavesené oproti posteli! Feng- šuej nie je naklonené dreveným stĺpom a trámom, ktoré sú dnes veľmi obľúbené. Vraj je to ako Damoklov meč, ktorý visí nad hlavou. Starí majstri odporúčajú znížiť strop a trámy zamaskovať.
Stranu pripravila: Lea Gallová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
