Kriminalista strieľal v erotickom salóne
Prípadov, ktorých aktérmi sú veľké ´ryby´ podsvetia, je v kriminálnych kronikách viac než dosť. Pred vyše deviatimi rokmi však do archívov pribudla rarita. V Košiciach na Slovenskej ulici po sebe nestrieľali muži so širokými ramenami a nakrátko ostrihanými vlasmi. Záujem médií vzbudil kriminalista, ktorý v penzióne Evelyn, známom centre erotických služieb, vytasil služobnú zbraň na vtedajšieho druhého muža košického podsvetia Karola Kolárika. A práve po tomto prípade sme siahli tento týždeň.
V osudnú aprílovú noc spočiatku nik z návštevníkov penziónu nepredpokladal, čo sa nad ránom zomelie. V bare popíjalo niekoľko mužov svoje obľúbené drinky a pár dievčat čakalo na posledných kunčaftov... "Ja som prišiel do Evelynu okolo polnoci v spoločnosti štyroch priateľov," opísal udalosti, predchádzajúce incidentu, K. Kolárik. Predstavovať kvarteto jeho spoločníkov je pre ďalší priebeh deja zbytočné. Ani jeden v ňom totiž nezohral žiadnu úlohu. "Vnútri som si všimol sedieť muža, ktorý mi nedávno povedal, že je na mňa vydaný zatykač a vyzýval ma, aby som opustil Košice," pokračoval Kolárik. "No ja som si zistil, že to nie je pravda. Preto som sa toho muža opýtal, ako sa volá a čo robí. Nepredstavil sa, no ukázal mi odznak kriminálnej služby. Nechal som ho tak, no asi po dvoch hodinách som ho zavolal von. Zaujímalo ma, prečo sa mi vyhrážal zatykačom, keď to nie je pravda. Tiež som mu pohrozil, že to oznámim jeho šéfovi." Vtedy sa vraj Marián M. zľakol a začal ho prosiť, aby nič neoznamoval, lebo bude mať v zamestnaní problémy. Kolárik však trval na tom, že to oznámi a vrátil sa do domu.
Asi o pol hodiny nastal pri vchode do penziónu krik. K. Kolárik vstal z barovej stoličky a šiel sa pozrieť, čo sa deje. "Vtedy som zbadal toho policajta, ako v rukách drží pištoľ a kričí, aby si všetci ľahli na zem. Opýtal som sa ho, čo vystrája, no on vystrelil niekam do steny. Urobil som jeden krok k nemu a vtedy znovu vystrelil. Zasiahol ma do pravého lýtka a ja som spadol." Všetci očití svedkovia stuhli. Opitý kriminalista práve postrelil jedného z najvplyvnejších ľudí podsvetia. Ten si zachoval chladnú myseľ a rozhodol sa útočníka neprovokovať. Veď stačil jeden chybný pohyb a guľka mu mohla prevŕtať čelo. Radšej si s nohou poleží týždeň v nemocnici, ako dva dni v márnici a potom celú večnosť v truhle...
Marián M. akoby nemal dosť. Ešte raz vystrelil, no našťastie, nikoho nezasiahol. Chvíľu však trvalo, kým si uvedomil vážnosť situácie, do ktorej sa dostal. Po niekoľkých minútach mierenia na vystrašených ľudí odhodil zbraň, ľahol si s rukami za hlavou a vyzval ostatných, aby zavolali políciu. Zakrátko pred Evelynom parkovalo vyše pol tucta áut s majákmi, medzi nimi i záchranka, ktorá odviezla Kolárika do nemocnice. Vyšetrenie odhalilo, že utrpel priestrel pravého lýtka.
Marián M. bol obvinený z dvoch trestných činov: ublíženia na zdraví a násilia proti skupine obyvateľstva a jednotlivcovi. Vyšetrovanie netrvalo dlho, rovnako ani ďalšie pôsobenie Mariána M. v radoch polície. Dostal padáka skôr, ako súd vytýčil prvé pojednávanie. Samozrejme, ostro sledované zástupcami všetkých košických redakcií.
"Vôbec si neviem vysvetliť, ako sa to mohlo stať," tvrdil Marián M. na súde. Priznal, že v osudnú noc sa cítil podnapitý. Stiahol dve čierne pivá, červené víno i šampanské. "Kolárik mi vyčítal, že som mu dávnejšie avizoval naň vydaný zatykač. Overil si, že žiaden neexistuje a vyhrážal sa, že to oznámi môjmu nadriadenému. Ospravedlňoval som sa mu a vysvetľoval, že som si ho s niekým splietol, no on trval na svojom." Viac si nepamätal a o všetkom sa vraj dozvedel až neskôr, z výpovedí svedkov. Dodal však, že ho tá udalosť veľmi mrzí. "Zranil som človeka, prišiel som o prácu. Teraz žijem v neustálom strachu, že sa mi poškodený pomstí. Všetko veľmi ľutujem."
Predpoklad, že bude ťažké dostať Kolárika na súd (hoci ako svedka) a podobne i ďalších jeho kumpánov, sa potvrdil do bodky. Niektorí si predvolania neprevzali a tí, čo prevzali, sa i tak do justičného paláca neunúvali. Raz prišiel Marián M., inokedy Kolárik so svojou suitou. Keď sa už zdalo, že súd kauzu neuzavrie, akoby sa procesné strany dohodli a prišli naraz. Vyľakaný expolicajt i ako majstri sveta sa tváriaci kolárikovci.
"Už sa na neho vôbec nehnevám," tvrdil Kolárik, poškuľujúc očkom na bledého Mariána M. "Beriem to tak, akoby sa nič nestalo a nežiadam ani náhradu škody. Keby mi mal všetko vrátiť, nesplatil by to za 40 rokov. Veď len jedna zdravotná dovolenka v Dominikánskej republike ma vyšla na 300-tisíc," reagoval na ochotu obžalovaného finančne sa vyrovnať. O incidente sa Kolárikovi rozprávať nechcelo. Odvolal sa na výpoveď z prípravného konania a rovnako i jeho kamaráti. "Neviem, prečo strieľal. Asi sa zbláznil. Bolo to ako vo filme. Strieľal ako kovboj," tvrdil jeden zo svedkov.
Rozsudok priklincoval Mariána M. o lavicu obžalovaných a bolo očividné, že je na pokraji infarktu. Dva roky za mrežami, ktoré mu súd vymeral, určite nečakal. Po odvolaní mu Krajský súd 2-ročnú basu podmienečne odložil na 4 roky.
Mimochodom, hoci sa Marián M. obával Kolárikovej odvety, v decembri 1999 si možno "vydýchol". Začiatkom mesiaca bol vtedajší boss košického podsvetia zavraždený na Tallinskej ulici.
robo
Autor: Ovca waliská (Ovis aries)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
