Keď si pozerá otcove grotesky, smeje sa na tých istých gagoch

Hviezda strieborného plátna - Charlie Chaplin - splodil počas štyroch manželstiev desať detí. Jedným zo synov z posledného manželstva s Oonou je i Eugen Chaplin, režisér, ktorý už po niekoľký krát navštívil Košice. Po prvýraz prišiel pri príležitosti premiéry svojho filmu o otcovi na medzinárodnom festivale lokálnych televízii Zlatý žobrák pred troma rokmi. Do Košíc sa vrátil opäť - tentoraz ako čestný hosť festivalu.

Počas týždňa, ktorý E. Chaplin strávil v našom meste, si našiel aj čas na výlety do okolia. "Povedal som si, že keď tu trávim toľko času, tak sa poobzerám aj po okolí. Bol som v Prešove a aj na ďalších zaujímavých miestach. Bohužiaľ si nepamätám, ako sa volali... Veľmi sa mi tu páči, príroda na Slovensku je veľmi pekná."

Do Košíc sa vraj vracia veľmi rád, pretože sa tu cíti dobre a každý, s kým sa tu spoznal, na neho zapôsobil veľmi priateľsky. "Netvrdím to preto, že som tu a že sa chcem tunajším ľuďom zapáčiť! Je to proste pravda, cítim sa tu dobre. Možno je škoda, že tu nie je viac turistov, pretože im naozaj máte čo ukázať. Na druhej strane je to dobre, pretože veľa turistov môže byť na škodu... Najmä ja sa nerád prechádzam po meste, kde viem, že skoro všetci ľudia sú turisti a možno za celý deň ani len nenatrafím na miestneho..."

E. Chaplin si váži pozvanie na festival, ktorý považuje za veľmi zaujímavý. "Prezentujú sa tu filmy, ktoré majú veľmi blízko ku konkrétnym ľuďom k ich problémom. Pre mňa je zaujímavý aj preto, že sa prostredníctvom neho môžem veľa dozvedieť o krajinách zo strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Mnoho turistov zo ´západu´ chodí do Moskvy či Prahy, no o mestách v ďalších krajinách sa toho veľa nevie. Ja sám, keď som prvý krát šiel na Slovensko - priznám sa - veľa som o tejto krajine nevedel. Akurát to, že bola súčasťou Československa, z ktorého sa oddelila. Ale poznal som niekoľko športovcov. Mám totiž veľmi rád šport. Teda - lepšie povedané - rád sa na šport pozerám."

E. Chaplin je rád, že si o Slovákoch napravil skreslené predstavy. "Často si ľudia zo západnej Európy myslia, že tí, ktorí žijú v postkomunistických krajinách, uvažujú ešte tak, ako v bývalom režime. Bol som milo prekvapený, keď som si uvedomil, akí otvorení sú tunajší ľudia."

Na otcove filmy chodí do kina

Počas prvej návštevy Košíc ponúkol E. Chaplin tunajšiemu publiku film o svojom otcovi. "Natočiť takýto film som vnímal ako príležitosť," spomína. "Veľa ľudí často hovorí o mojom otcovi, ale nikdy ho nestretli. Mnohí vravia - ten film natočil takto preto a preto. Často ale nevedia, či to tak bolo naozaj. Preto som si povedal, že bude dobré, ak o otcovi film nakrútim práve ja. Moju verziu toho, aký bol otec. Bohužiaľ som v ňom nemohol povedať všetko, čo som chcel. Otec žil 88 rokov a v jeho živote sa prihodilo toľko zaujímavého. To, čo je vo filme, je len akési resumé. Na to, aby som zachytil všetko, čo som chcel o otcovi povedať, by som potreboval urobiť desaťhodinový film... V mojej mysli je tak veľa spomienok..."

Aj napriek tomu, že každý film, ktorý kedy natočil jeho otec, videl už nespočetne krát, vždy, keď nejaký premietajú v kine, nenechá si ujsť možnosť pozrieť si ho na veľkom plátne. "Doma mám samozrejme dévedečka s filmami, ale vychutnať si otcove grotesky na veľkom plátne - to je iný zážitok. Vždy sa smejem na tých istých gagoch, na tých istých komických situáciách... Vždy je príjemné vidieť tieto jeho filmy, lebo sú to komédie, ktoré nestarnú."

U ľudí môže prevládať predstava, že v rodine takého komika, akým bol Ch. Chaplin, bolo vždy veselo priam až do popuku... "Bolo. Môj otec bol však úplne normálny človek. Keď bolo treba, bol prísny, často nás však vedel veľmi rozosmiať. Najmä keď pozeral správy a komentoval ich. Vtedy sme sa na jeho vtipoch veľmi nasmiali. Aj naše rodinné oslavy boli veselé. Nie však preto, že by sme veľa pili a tancovali. U nás bolo skôr veselo vďaka historkám. Mnohí moji súrodenci sú herci a tak sa aj dnes rozprávame o tom, čo sa komu prihodilo a kedy bol v televízii, koho stretol. U nás doma sme vždy medzi prvými vedeli všetky klebety. V showbiznise sa všetko točí okolo klebiet... Ešte dnes viem mnohé veci z prvej ruky," prezradil E. Chaplin s úsmevom.

Aj keď bol Ch. Chaplin často pracovne veľmi vyťažený, jeho deti boli pre neho veľmi dôležité. "Keď mal voľný čas, trávil ho s nami. Ale je pravda, že v porovnaní s inými rodinami, ho mal určite menej... Ale aj napriek svojej práci si vždy vedel na nás urobiť čas." Ak mal veľa práce, ktorá by znamenala pre neho odlúčenie od rodiny, radšej manželku a všetky svoje deti brával so sebou na filmovačku. "Keď režíroval svoj posledný film Grófka z Hongkongu, vzal nás všetkých so sebou. Vtedy som mal 12 rokov a veľmi som si neuvedomoval, že stretávam Sophiu Loren a Marlona Branda... Vtedy sa v tomto filme mihli aj viacerí moji súrodenci. Geraldina dokonca v jednom zábere tancovala s Marlonom - on bol v tom čase veľký sexsymbol..."

Vďaka otcovej práci sa teda E. Chaplin už ako dieťa často stretával so známymi osobnosťami. "U nás doma boli často hosťmi známi muzikanti, spisovatelia, herci. Vtedy som si to však vôbec neuvedomoval. Až neskôr, keď som dospel, došlo mi, koho všetkého som to vlastne ako dieťa stretával..."

Občas sa aj pobili

Ako v každej veľkej rodine, aj u Chaplinovcov sa deti občas pobili. E. Chaplin bol obkolopený siedmimi súrodencami, ktoré mal Ch. Chaplin so svojou poslednou manželkou Oonou. "Samozrejme, občas sa strhli aj bitky. No nežiarlili sme na seba. Ak aj otec nemal na nás čas, tak mama bola tá, ktorá kompenzovala otcovu neprítomnosť. Geraldina bola spomedzi nás ôsmych najstaršia a keď mala 17, odišla z domu. Až v tom čase sa narodil náš najmladší súrodenec. Neboli sme teda všetci pokope, ale aj tak nás bolo doma dosť..."

Dnes sa rodina rozrástla o manželky i manželov a o ich deti. "Spolu je nás vyše dvadsať a vôbec nie je jednoduché stretnúť sa spolu. To sa nám podarí raz -dvakrát do roka. Inak sa ale vídame dosť často - nie všetci naraz, no tak na striedačku - raz s tým, raz s iným... Napríklad Geraldina, ktorá je spomedzi nás určite najznámejšia, býva v tej istej dedine vo Švajčiarsku ako ja. Takže keď je doma, tak sa vídavame často. Neraz sa však stane, že netuším, či sa už vrátila a stretneme sa na nákupoch - ´Ahoj Geraldine, ty si doma?´ Je to milé a veľmi príjemné stretávať sa so súrodencami... Ani sám neviem, či som práve vďaka tomu tiež túžil po veľkej rodine... Dnes mám päť detí a som tomu veľmi rád. Keď má človek deti, tie sa starajú o to, aby nestarol..."

E. Chaplin istú dobu pracoval v Anglicku, dnes však žije opäť vo Švajčiarsku, kde vyrastal. Do tejto európskej krajiny sa totiž v období vojny uchýlil z USA jeho otec s celou rodinou. "Asi sa najviac cítim doma práve vo Švajčiarsku. Tam poznám najviac ľudí, tam mám priateľov, lekára... Musím však povedať, že mám pocit, ako keby som nemal národnosť. Mám síce anglický pas, ale necítim sa byť Angličanom. Rovnako sa necítim byť Švajčiarom. Asi som Európan..."

Mnohí Eugenovi súrodenci sa vybrali v otcových šľapajách a on sa tiež pokúšal stať hercom. "Ešte keď som bol na škole, skúšal som to. Ale na to človek musí mať talent a musí sa dokázať veľa naučiť, pamätať si scenáre. Na to som zrejme nemal... A oveľa zaujímavejšie sa mi zdalo režírovanie. Na herectvo treba, aby bol človek extrovert a v tomto som ja úplný opak... Otec nám nikdy nevravel, čo chcel, aby sme v dospelosti robili, čomu sa venovali. V tomto bol veľmi otvorený. Vždy nám vravel, že nie je dôležité, pre akú kariéru sa rozhodneme, dôležité je, aby sme to robili čo najlepšie. Podržal nás, nech sme sa rozhodli pre hocičo."

Pracoval i v nočnom klube

E. Chaplin pôvodne po skončení školy pracoval ako scénograf v divadle v ženevskej opere. "Bol som však posledný, kto prišiel do tímu a keď prepúšťali, bol som prepustený medzi prvými... Keď sa obnovovalo kasíno, ktoré vyhorelo, potrebovali tam niekoho, kto sa bude starať o osvetlenie a vzali ma. Postupne sa však robilo stále menej a menej show, preto som skončil ako osvetľovač v nočom klube. Potom sa však otvorilo nahrávacie štúdio a keďže som mal z nočného klubu skúsenosti aj so zvukom, prijali ma." Stal sa technikom nahrávania a medzičasom už spolupracoval s takými muzikantmi ako David Bowie či The Rolling Stones. Dnes sa venuje najmä réžii.

Byť synom Charlieho Chaplina teda pre Eugena neznamenalo cestu červeným kobercom. "Neraz som mal vďaka tomu dvere otvorené, ale neraz to bolo presne naopak. Raz, keď som sa uchádzal o prácu, tak ma pozval riaditeľ spoločnosti na pohovor len preto, aby si so mnou potriasol rukou. Chcel proste vidieť syna Charlieho Chaplina, no prácu mi nedal... Nevnímal som však nikdy svoje priezvisko ako záťaž. Obdivoval som svojho otca a preto som veľmi rád, že som jeho synom. Je lepšie byť synom Charlieho Chaplina ako synom masového vraha..."

E. Chaplin sa často nevyhne porovnávaniu so svojim otcom. "Myslím si však, že to je normálne. Občas mi však príde smiešne, keď prídu ku mne úplne cudzí ľudia a povedia mi - Eugen, máme vás radi. Pýtam sa - prečo? No preto, že ste syn Charlieho Chaplina... Keby mi povedali - máme vás radi, lebo ste to a to urobili... Je zábavané, ako ľudia rozmýšľajú. Dokonca mám pocit, že niekedy sa ma ľudia boja. Ja som tichý a nezvyknem vyhľadávať spoločnosť a nechodím za ľuďmi, že sa s nimi chcem porozprávať. Pokiaľ niekto neosloví mňa, som schopý proste oddísť preč. Je smiešne, keď vidím, že ľudia sa mi vyhýbajú a keď sa na nich pozriem, tak pozerajú inde... Je to rovnaké, ako sa ľudia boja prihovoriť policajtom... Mnohí si myslia, že keď je niekto známy, keď je hviezda, tak si nemôžu dovoliť prihovoriť sa mu, lebo sa to nepatrí a že ten človek o to nestojí... A to je pritom hlúposť..."

Aj v prípade E. Chaplina, ktorý je hviezdou najmä vďaka svojmu priezvisku. Inak je to úplne obyčajný ´chlapík´... "V showbiznise je najdôležitejšie udržať sa nohami pri zemi. Hneď ako začne mať ktosi hviezdne maniere, dostáva sa do problémov. Môj otec stál našťastie nohami pevne na zemi. Nikdy nezabudol, z akých chudobných podmienok vyšiel. Často sa stáva, že ľudia, ktorí z ničoho nič prídu k veľkým peniazom, stratia rozum - nakúpia si veľké zlaté prstene a drahé autá... Môj otec držal pri zemi nie len seba ale aj nás. Dbal o to, aby sme vyrastali v normálnych podmienkach. Dal nás do bežných, nie drahých súkromných škôl, lekára sme mali dedinského, nie špecialistu... Možno to bolo vďaka tomu, že sme vyrastali vo Švajčiarsku. Inde by to asi bolo iné. Nikdy nás nerozmaznával a aj keď si to mohol dovoliť, nekupoval nám drahé hračky. Na to sme mali mamu," spomína si E. Chaplin s úsmevom.

Najviac si E. Chaplin váži to, ako ho otec vychoval a to, že po ňom zdedil zmysel pre humor. "Otec stále tvrdil, že keď chceme niečo zmeniť, nepomôže, ak to budeme kritizovať - lepšie je sa z toho smiať. Tento provokatívny humor som zdedil aj ja... Vždy sa pokúšal veci riešiť so sarkazmom. Boli však problémy - ako druhá svetová vojna - z ktorej si ani on nerobil žarty. Na niektorých veciach sa proste nedá zasmiať," dodal E. Chaplin.

Dátum narodenia: 23. august 1953

Znamenie: Panna

Miesto narodenia: Lousane, Švajčiarsko

Rodinný stav: ženatý, päť detí

Relax: šport

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári