Po kontrole dokladov a vysťahovaní počerných nájomníkov boli ich doterajšie obydlia buldozérmi zrovnané so zemou

O bývanie v chatrčiach a zrúcaninách prišla stovka Rómov i húfy potkanov

Územie od Fialkovej ulice smerom dolu, k Ungárovej ulici, je zelený raj. Stačí sa postaviť na okraj, k zadnej časti vysokoškolských internátov, a mesto máte ako na dlani. Aké by tam mohlo byť super bývanie v lukratívnej lokalite uzná každý, kto má v sebe trošku estetického cítenia a predstavu architekta. Nedajte sa však zmiacť zdaním, môže vás riadne oklamať. Keby ste prišli bližšie k zeleni, zažili by ste šok z toho, čo tam objavíte, v akých obydliach môžu v 21. storočí ľudia bývať. Ani dych by ste v prvej chvíli s najväčšou pravdepodobnosťou nenabrali. Z úžasu i zápachu.

"Poďte von. Máte už všetko zbalené? A pripravte si občianske preukazy," vyzývali mestskí policajti v stredu obyvateľov prvej z chatrčí na Fialkovej ulici, keď si špinavými rukami stihli ako-tak pretrieť oči a začali registrovať, čo sa to tak skoro ráno deje. Hodiny totiž odbili len šiestu hodinu, čo je pre týchto občanov zväčša veľmi skorý čas na to, aby ich niekto vyzýval ukázať doklad totožnosti a potom začal čosi hovoriť o zbalení. Pritom im bolo deň predtým výzvami oznámené, že musia odísť preč.

I keď sa ukazovalo, že slnko bude príjemne svietiť, čiže čas ako stvorený na oddych a leňošenie, nad približne 15 ľuďmi, ktorí sa postupne povynárali z prvého zo zbúchaných "domov" v kroví na Fialkovej ulici, sa začalo zmrákať. Pred ich chajdou bolo zo päť mestských policajtov pripravených v prvej etape skontrolovať občianske preukazy, v druhej dozerať nad deložáciou a v tretej asistovať pri likvidácii tzv. obydlí. A takto stáli mestskí policajti aj pred ďalšími búdami.

Cigáni môžu i podochnúť...

Jedna mladá Rómka bola zrejme hovorkyňa rodiny. Zareagovala totiž ako prvá a začala vykrikovať, nech im dajú policajti pokoj a nech idú do ...

"Nás každý len vyháňa. Stále tu chodíte a posielate nás preč. Dajte nám byty a nebudeme tu bývať. Ale vy, bieli, sa staráte len o svojich, gadžov. Cigáni môžu i podochnúť," pokračovala "hovorkyňa" v sťažovaní sa na to, v akých hrozných podmienkach musia žiť, ako ich deti trpia. Úradníkom je to vraj jedno, darmo si dávajú na magistrát žiadosti.

Slovník obyvateľky spomínaného prvého domu začal naberať "na obrátkach" a zrejme by sa riadne roztočil, nebyť povereného náčelníka Mestskej polície Milana Francana, ktorý rukou naznačil - stop. Rómka na gesto stíchla. Dobre vedela, že nič z toho, čo rozpráva, nie je pravda. Kedysi predsa mala vlastný byt, ktorý predala a keď sa peniaze rozhajdákali, nasťahovala sa na Fialkovú. I keď o sťahovaní do domu v pravom slova zmysle ťažko hovoriť. Chatrč pre rozvetnenú rodinu, teda spomínaných asi 15 dospelých a detí, to bol čiastočne umakart z niekdajšieho kuchynského jadra doplnený kartónmi, doskami, vlnitým plechom. Staviteľského "Filipa" však ten, kto búdu zbúchal, predsa len mal, pretože jej zadnou stenou bol plot areálu vysokoškolských internátov. Ušetril teda štvrtinu stavebného materiálu.

Staršia Rómka, zrejme hlava rodiny, na rozdiel od spomínanej mladšej, bola po celý čas kontroly občianskych preukazov ticho. Dokonca aj horúcu hlavu hovorkyne ochladzovala a spolu začali vynášať veci z izby, ktorá bola súčasne kuchyňou, predsieňou i záchodom. Von šlo všetko. Periny, paplóny aj nejaká deka, teda vybavenie na spanie. V akom stave bolo, že vodu videlo naposledy možno vtedy, keď bolo nové, to bol neodškriepiteľný fakt. Ľahnúť si do postele alebo na gauč, ktorý mal na poťahu všetky na svete existujúce farby a prikryť sa zamasteným paplónom, na to treba kusisko odvahy a dobrý žalúdok. Podobne ako nabrať odvahu a vstúpiť do priestorov o rozlohe možno 25 štvorcových metrov, kde títo ľudia, hlava pri hlave, prebývali. A to sa ešte občas delili o miesto s potkanmi, pretože pár zdatných a vyrušených kusov sa len tak hore-dole bezhlavo premávalo. Zrejme im bolo jasné, že spolu s Rómami tiež prichádzajú o bývanie.

Podobný kolotoč, teda kontrola dokladov mestskými policajtmi, a potom výzva, aby si pobrali svoje veci a opustili chatrč, ktorá bude čo nevidieť zlikvidovaná, sa zopakovala pri druhej a potom i pri ďalších barabizniach. Tá tretia v poradí bola na rozdiel od dvoch predchádzajúcich, vo vyššej kategórii. Mala i komín - rúru vychádzajúcu z piecky umiestnenej v strede izby.

"Čo budeme robiť? Kde pôjdeme? Prečo nás vyháňate, keď tu bývame dvanásť rokov?," pýtali sa mestských policajtov najmä mladšie, maximálne tak 20-ročné Rómky, ťahajúce za sebou aspoň dvojčlenný drobizg, tretie bábä na rukách a štvrté vo výrazne sa obliacom bruchu. Keď zistili, že majú nastúpiť do pripraveného autobusu, ktorý ich odvezie preč, trošku sa uspokojili. Aspoň prvá rodina, kde boli dominantnými staršia žena a hovorkyňa, určite áno. Zistili totiž, že idú na Luník IX, kde na nich čaká byt.

Oni dostanú byt a my čo?

"Hej, pani, oni dostanú byt? Prečo? A my čo? To máme ísť pod most?," obrátili sa s otázkami ženy z druhej chatrče čakajúce pozitívnu odpoveď. Mohla som iba pokrčiť plecami, pretože som o riešení ich bytovej otázky nemala ani zdania. To ich samozrejme, neuspokojilo, a už vonkoncom sa im nepáčilo, že niekto má kam ísť, hoci len na Luník IX, a ďalší nemajú predstavu, kde sa večer zložia.

"Ľahnem si tu a hotovo!" vyhrážal sa muž, zrejme partner niektorej z mladších žien. "Alebo pôjdem pod prvý balkón bloku na Považskej ulici! Však ´oni´ (zrejme tým myslel niekoho z magistrátu - poznámka redakcie) niečo budú musieť s nami urobiť."

Keď svoje vyhrážky dokončil, pokračoval v tlačení torza kočíka, na ktorom bolo zrejme celé ich rodinné bohatstvo. Pohľad na ufúľané polonahé deti so zaschnutými soplíkmi pod nosom nebol príjemnejší. Tieto deti sa na svet nepýtali. To ich rodičia, mysliac si, že decko stačí splodiť a porodiť, by mali byť bratí na zodpovednosť. Koho však viniť, keď v podobných osadách sa "z lásky" spájajú bratranci a sesternice, švagor so švagrinou či iná blízka rodina? Preto je aj viac ako pravdepodobné, že tieto deti sa stanú o pár rokov maximálne žiakmi špeciálnych základných škôl a keď skončia 6. či 7. ročník, bude to obrovský úspech. A ako 15-roční už budú rodičmi podobných detí z podobne zmiešaných rodinných osád.

Zo dve trošku staršie deti, tak 11 či 12-ročné, ktoré sme chvíľku na Fialkovej sledovali, ako keby nevedeli, kam, do ktorej rodiny patria. Len sa bezcieľne motkali. Vonkoncom nechápali, čo sa deje. Jasné bolo iba to, že o pol siedmej ráno mali riadne zakalený pohľad. Dôsledok čikuly, okeny či iného obsahu igelitového vrecúška?

Koniec Fialkovej ulice, kde boli o plot areálu vysokoškolských internátov prilepené tri chajdy, sa pomaly vyprázdňoval. Časť Rómov nastúpila do pripraveného autobusu, časť sa vytratila smerom k Považskej ulici a časť sa poskrývala v hustých kroviskách. To, že viacerí zdupkali, sa ukázalo o čosi neskôr, keď mestskí policajti, ktorí už majú dobre zmapovaný tento terén i správanie počerných, privádzali z rôznych strán hlavne mužov. Tí, kašliac na ženy a deti, len sami hľadali útočište v bohatej zeleni.

"I tak sa sem vrátim. Zbúrate mi dom tu, presťahujem sa tam, ďalej. Musím ´dagde´ byť," hrdinsky prehlasoval asi 25-ročný muž, ktorý netajil, že už viaceré kontroly mestských policajtov na Fialkovej zažil, ale vždy sa včas stratil. Len dnes mu to nevyšlo, lebo policajtov je tu teraz veľmi veľa. "Keď sú len dvaja, nie je problém si ľahnúť a neuvidia ma, i keby stáli tesne pri mne," pokračoval v siláckych rečiach.

"Má pravdu," potvrdili slová mladého Róma zo dvaja z mestských policajtov. "Porast je tu vysoký. Museli by sme prečesávať centimeter po centimetri, aby sme poskrývaných Rómov našli. Keby sa toto územie pravidelne kosilo, nemohli by tu rómske rodiny bývať ani chodiť na ´piknik´, lebo aj ten majú. Neverili by ste, že trochu nižšie je miesto, kde si robia vatru a pri čuču oslavujú. Čo, to nevieme, ale oni majú vždy na pitie dôvod," doplnili svoje poznatky.

Informáciu o pikniku či letnom "tábore" potvrdil i zástupca starostu MČ Západ Ladislav Bruňák, ktorý spomenul, že nevie kto, ale niekto zrejme Rómom predal staré, vyradené stany možno ešte z čias pionierskych táborov či rekreácií ROH. Kúpili ich za 500 korún. Rómovia vraj vo všeobecnosti uznávajú hodnotu 500 Sk. Toľko chcú platiť za vodu či za bývanie.

Buldozér zrovnal terén

Keď sa skončilo sťahovanie rómskych usadlíkov z chatrčí, na scénu prišiel buldozér. Lyžicou ako domčeky z karát za pár minút zdlávil a so zemou zrovnal to, čo sa ešte pred hodinou volalo obydlia. Potom prišla na raz likvidácia odpadkov. Medzi dvoma polozbúranými rodinnými domami a už neexistujúcimi chatrčami bolo doslova verejné smetisko. Kopa mala odhadom výšku asi dva metre. Je vôbec možné, aby od jesene minulého roku, kedy sa toto prostredie do takmer posledného smietka vyčistilo, dokázala stovka ľudí poznášať tento neskutočný bordel? Na vlastné oči sme videli, že to možné je!

Zoberme si pritom aj finančnú stránku. Za odvoz odpadu platíme (okrem Rómov) každý ročne 650 Sk. Je to cena za to, že máme pri domoch kontajnery a tie sú vyprázdňované podľa určeného harmonogramu. Pritom nie je podstatné, či sa z nádoby sype alebo je poloprázdna. Platí sa ročná suma. Ešte skôr ako smetiari, k nádobám nastupujú "triediči", ktorí z nich pozbierajú to, čo sa im môže hodiť. Práve z toho, čo sa im zíde, preto si to premiestnia na miesta, kde majú chajdy, postupne vytvárajú kopy a kopy odpadu. A keďže raz sa, či už z Vodárenskej, Herlianskej, z Luníka IX, z Goliánovej alebo ktohovie ktorej ďalšej ulice, kde žijú, musia tieto kopy poodvážať, poctivo platiaci obyvatelia mesta zaplatia aj za tento odpad. Cvakajú teda obrazne povedané dvakrát. I toto "svinstvo" z Fialkovej sa predsa muselo odviezť. Z akých peňazí preprava aviami išla? Z mestskej kasy. A odkiaľ má mestská kasa peniaze? Bolo to z našich daní. Takže, pekne zaplatíme aj toto vyčistenie. Tieto fakty však rómski občania nevedia a nechcú pochopiť. Oni neustále zdôrazňujú iba to, že gádžovia sú voči nim nespravodliví.

Na celé divadlo, aspoň tak to nazvala postaršia Rómka z rozpadajúceho sa rodinného domu v susedstve, sa prizeralo minimálne 20 dospelých a detí. Na ich tvárach sa nedalo veľmi čítať, čo si myslia. Či sa škodoradostne tešia ako tí druhí dopadli, a im je dobre, lebo žijú v domoch, alebo s nimi spolucítia. Faktom je len to, že o siedmej ráno sa naozaj všetci vyrojili na ulicu. Až na jedného, možno 30, možno 40-ročného muža, ktorý sa motal a nič nevidel. Sfetovaný do nekonečna, k tomu s najväčšou pravdepodobnosťou pridal i nejaký ten alkohol, a bolo mu dobre. Zo všetkých najlepšie.

"Ten papier, čo máš, si môžeš strčiť vieš kde. Už dávno neplatí. Nemáš nárok na žiaden byt, a nemáš ani papier, aby si mohol v tomto dome bývať," snažil sa ľudskej troske vysvetliť jeho sused, že márne dúfa v niečo, čo je nereálne. Celkom pravdu ale nemal, pretože podľa vyjadrenia magistrátu pre tých, čo v barabizni žili, Bytový podnik mesta Košice našiel strechu nad hlavou. Ani oni teda na ulici nezostanú. Zvesť rodinu výrazne potešila. Z domu povynášali najnutnejšie veci, vrátane televízora. Ten však vzápätí jeden mladík rozbil. Možno si myslel, že do nového bytu si zabezpečia nový televízor...

Hovorí sa, že zvedavosť je zlá vlastnosť. Nahlodáva vnútro človeka dovtedy, kým jej nepodľahne. Ani nikto z tých, čo sme boli v stredu od rána na Fialkovej ulici, sme jej neodolali. S obavami síce, lebo čo keď práve vo tej chvíli, keď budeme dnu, padne v dezolátnom stave sa nachádzajúca strecha, ale išli sme sa pozrieť do domu s dvoma izbami. Privítali nás tma, nenormálne množstvo múch, zápach do zbláznenia i množstvo starých paplónov, dek a perín, do ktorých by si bežný človek neľahol i keby mlel z posledného. A k tomu, verte či nie, vo vchode sme sa zrazili s obrovským potkanom. Zrejme to bol rodinný priateľ či dokonca pán domu, pretože neušiel ani pred fotoobjektívom. Doslova ako herec pózoval. Až po chvíli si povedal "stačilo" a rozbehol sa popri na ulici stojacich ľuďoch kdesi do trávy.

To, čo sme v stredu zažili, bolo viac ako hrozné. Kto nevidel, môže si myslieť, že je to zveličovanie. Nie je. Dokonca by sa dalo povedať, že táto likvidácia chatrčí bola menšia, aj menej emotívna, ako v máji roku 2002, keď sa robilo čosi podobné o ulicu ďalej, teda v okolí Ungárovej a Husárskej. Tam bolo chatrčí i ľudí viac, automaticky teda aj viac neporiadku, potkanov, špiny, zápachu.

Mesto začína rázne konať

"Asi 40 percent územia, ktoré sa teraz upravuje a čistí, je vo vlastníctve mesta, ostatok je v rukách súkromníkov. Čiastočne je teda vážny problém v tom, že vlastníci pozemkov sa o svoj majetok nestarajú," uviedla hovorkyňa magistrátu Zuzana Bobríková, ktorá nechýbala na stredajšej akcii. Za magistrát sme tam videli i pracovníkov oddelení, ako aj riaditeľa Ondreja Bernáta. Za Miestny úrad MČ Západ starostu Pavla Mutafova i už spomínaného zástupcu starostu Ladislava Bruňáka.

"Rómovia sa najprv usadili na jednom pozemku. Keď videli, že sa nič nedeje, zabrali druhý, tretí a už sa ´snehová´ guľa začala nabaľovať. Mesto teraz poslalo výzvy súkromným vlastníkom, ale aj my sami, sme už začali na svojom území, čistenie. Aby sa dielo dokonalo a znovu sa sem Rómovia nenasťahovali, o to bude dbať Mestská polícia. Okrem kontrol sa musí toto územie i pravidelne kosiť," doplnila hovorkyňa magistrátu. To, že zeleň treba zlikvidovať, sa potvrdilo čiastočne už v stredu. Akonáhle sa po zbúraní chatrčí orezali stromy, predstavujúce dovtedy výbornú ochranu, lebo konáre ukrývali všetko, aj chajdy, zrazu sa vytvorila rovná pláň, na ktorej sa už ani myši a potkany neukryjú.

"Takto budeme postupovať i v ďalších lokalitách, kde pribúdajú neoprávnené postavené chatrče. Určite nás čaká kus roboty Na Demetri, kde z drevární vyrástla doslova dedina, a tiež na Herlianskej v Košickej Novej Vsi. Všetko sa musí zmapovať a odstrániť, pretože nikde nie sú podmienky na bývanie. Najmä hygienické," zdôraznila Z. Bobríková, ktorá sa nevyhla ani kritike stavebných úradov, pretože na nepovolené chatrče a stavby by predsa mali reagovať. "Takúto neohlásenú, nepovolenú a neskolaudovanú stavbu by mali sledovať a urobiť konkrétne kroky. Práca v teréne a reagovanie na podnety Mestskej polície, ktorá má o pribúdajúcich chajdách prehľad, však stagnuje, a aj preto ich počet narastá do neželaných rozmerov." Mesto podľa Z. Bobríkovej nemôže na cudzí pozemok vstúpiť ani z neho odpad odstrániť, konať môže len na tom, čo je jej. Ostatných vlastníkov môže iba upozorňovať a vyzývať.

V elektrike sa vyznajú

Len čo sa podarilo vyduriť všetkých nájomníkov dvoch polozrúcaných domov von, oprelo sa do nich rameno buldozéra. Ani nemuselo veľmi pritlačiť. Steny padali "samé". Na rad prišiel nakladač, ktorý začal plniť jednu tatrovku za druhou. Po celý čas, čo sme sledovali likvidáciu suti, sme poločkom študovali systém prívodu elektrického prúdu. Rómovia sú zrejme viac ako úžasní elektrikári. A to či už na Luníku IX, tak i tu, na Fialkovej ulici. Od jedného stĺpa k druhému mali vo vzduchu drôt. Pospájaný zo štyroch rôzne hrubých kusov a v jeho strede cez "vedenie" prehodená handra s kúskom háku. Bola to spojka, ktorú stačilo potiahnuť, drôty sa spojili... a bolo svetlo i šťava pre televízor. Keby si chcel takto zabezpečiť elektrinu bežný človek, určite by ho to zabilo. Rómovia sa v tom však vyznajú.

Podobne ako v tom, že ak niekde protiprávne obsadia chatku, pozemok či dom, len málokedy sa stane, že sa pôvodný majiteľ pustí s nimi do súboja. Vystavuje sa totiž riziku, že i keď jeden deň votrelci z nového "bydliska" odídu, o dva či tri dni sa vrátia. V ešte väčšom počte, ešte mocnejší, a s elánom, že keď tam nemôžu bývať, zničia majitelovi všetko, čo sa zničiť dá. Zrejme i preto sa im na území mesta tak úspešne darí obsadzovať to, čo nebolo, nie je a ani nebude ich.

O naturele Rómov, ich spôsobe života, filozofii, by sa zrejme dalo veľa hovoriť. Sú to ľudia, ktorí, aspoň skúsenosti to potvrdzujú, sa dobre cítia, keď je okolo nich veľa detí, haldy špiny a k tomu poprípade mačky, psy a žiaľ, i potkany. A ešte je známe, že aj medzi nimi sú rozdiely a že sa rozdielne kasty medzi sebou nemajú v láske.

Starosta Luníka IX Ladislav Šaňa, keď sa dozvedel, že sa tam majú nasťahovať nejakí ľudia, bol z toho nahnevaný. "Nepáči sa mi, že bez toho, aby so mnou či s poslancami miestneho zastupiteľstva niekto z mesta hovoril, jednoducho zastal na Luníku autobus a vystúpilo z neho asi 30 ľudí. A hneď dostali byty."

Na starostove pripomienky reagovala Z. Bobríková. "Byty dostali, ale len na jeden mesiac. Dovtedy si musia vyriešiť bytovú otázku. Mesto predsa početnú rodinu s malými deťmi nemohlo nechať na ulici." Početné rodiny, ktoré obývali zbúrané domy, takisto majú bývanie zabezpečené, postaral sa o to BPMK.

A čo ostatní? Podľa informácie zastupujúceho náčelníka Mestskej polície Milana Francana mestskí policajti cez deň, aj v noci, vyčistené územie kontrolovali. Robiť to budú i v ďalších dňoch, pretože ako to povedal aj hrdinsky sa tváriaci Róm: "Zbúrate mi dom tu, postavím si ho inde. A tak to budem robiť celý život. Či sa vám to páči alebo nie. Rómovia tiež musia bývať."

Bývať áno, v tom má pravdu on, aj ostatní. Ale tam, kde majú trvalé bydlisko a nie, že vytvárajú na území Košíc svoje usadlosti, stavajú chatrče a pridávajú ďalšie šoky už i tak dosť zničenému životnému prostrediu mesta. S týmto názorom by mal každý súhlasiť. Aj Rómovia, ktorí na jednej strane tvrdia, že sú ľudia a majú nárok takto i žiť, a na druhej strane sa správajú a konajú horšie ako predstavitelia živočíšnej ríše. Veď aj jedna z dvoch početných rodín, ktorá na mesiac dostala nájomnú zmluvu na bývanie na Luníku IX, prah izby neprekročila a ešte večer, po deložácii, sa na Fialkovú všetci vrátili. Keď uvideli policajtov, odišli. Určite sa však o pár dní niekde aj s novými chatrčami objavia ...

Koľko to stálo?

Na Fialkovej bol taký neskutočný neporiadok a toľko odpadu pozostávajúceho z absolútne všetkého, že sa aj kvôli teplu, aj kvôli ochrane životného prostredia, zdravému ovzdušiu a predídeniu nejakej infekcie, musí toto všetko urýchlene odvážať preč. Nechceme veľmi hovoriť o číslach, ale pár údajov určite stojí za spomenutie.

Pracovníci Kositu, ako nám to potvrdila riaditeľka údržby komunikácií a odvozu odpadu Ing. Kristína Priesterová, zabezpečujú z Fialkovej odvoz všetkého "bordelu" už tretí deň. Za stredu, štvrtok a dnešok do spaľovne a na skládku do Petrovian pri Prešove previezli skromným odhadom asi 500(!) ton rôzneho haraburdia a smeti.

Keď si to prepočítame na peniaze, zneškodnenie odpadu v spomínanej spaľovni a na skládke nás, obyvateľov mesta, stojí pri naozaj skromnom odhade asi 350-tisíc Sk. K tomu si prirátajme mimoriadne výdavky elektrární, Správy mestskej zelene, ľudí na aktivačný príspevok, a môžeme bez nadhodnocovania a zveličovania povedať, že "sranda" na Fialkovej, vďaka približne stovke ľudí, čo tam bývali a maximálne znečistili pomerne veľké územie, stála pol milióna Sk!

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári