razil trošku ťažšie. Rozhodol sa totiž, že chce dostať klasickú muziku aj medzi mládež a tomu prispôsobil svoje vystupovanie. Namiesto frakov sa oblieka do pohodlného oblečenia a na koncertoch nosí na hlave svoju neodmysliteľnú šatku. To bolo spočiatku pre mnohých nepredstaviteľné. Českí filharmonici sa proti tomu svojho času postavili a viacerí vyhlasovali, že s ním odmietajú hrať. Ozývali sa aj hlasy, že týmto spôsobom šliape po klasickej muzike. Desiatky ďakovných mailov od študentov, ktorí si skrz neho zamilovali klasiku, však svedčia o niečom inom. Pred časom vypredal Lucernu, koncertoval v USA, kde kedysi aj študoval. V metropole východného Slovenska pred pár dňami odohral záverečný koncert 36. sezóny Štátnej filharmónie Košice.
- S tunajšou filharmóniou som naposledy hral v roku 2001, takže na tento koncert som sa veľmi tešil. Rád sa totiž vraciam na miesta, kde sa mi páči. Máte tu vrelé publikum, vynikajúco sa mi spolupracuje s orchestrom. Navyše som sa dozvedel, že tu máte nejaké nové dobré reštaurácie. (smiech)
Dnes ste mimoriadne zaneprázdnený i uznávaný umelec. Svoje miesto pod Slnkom ste si však museli tvrdo vybojovať. Niektorí filharmonici v Čechách totiž s vami nechceli vyjsť ani na jedno pódium.
- Ten postoj bol vtedy veľmi zvláštny. Dozvedel som sa o ňom iba 14 dní pred otváracím koncertom sezóny, keď mi bolo povedané, že keď budem mať na hlave šatku, hrať nebudem. Tak som im povedal, že ak na hlave šatku mať nebudem, nebudem ani hrať. Pošliapal by som si totiž všetko, čo som sa dva roky snažil budovať. Tak som napokon hral so šatkou a dopadlo to veľmi dobre. Odvtedy s tým nemám problém. Asi zistili, že na husle hrať viem.
Takto ste sa snažili dostať mládež ku klasickej muzike?
- Áno a podarilo sa mi to. Chodí mi množstvo mailov, kde mi mladí ďakujú, že vďaka mne zistili, že sa tá muzika dá počúvať, kupujú si cédečka. Mamičky mi zas píšu, že práve na mojom koncerte ich deti prvýkrát nezaspali.
Pred časom ste vypredali Lucernu, čo nie je maličkosť.
- Je to určite veľký krok. Hovorí sa, že Lucerna je vrchol kariéry. Ale ja dúfam, že to celkom tak nie je, že tých vrcholov bude ešte viac. Ale pocit z tej zaplnenej sály bol krásny.
Aký máte profesionálny sen?
- Pre klasického muzikanta je určite méta Carneggie Hall.
Vy ste hudbu študovali aj v Amerike. Neváhali ste vtedy, či sa vôbec vrátiť domov?
- Naopak. Po piatich rokoch som sa už domov tešil. Vedel som, že moje miesto je tu. Okrem toho žijeme vo svete, ktorý sa globalizuje a nie je problém sa presúvať, takže je jedno, kde človek práve býva.
Zdala sa vám Amerika otvorenejšia v tom, s čím ste sa vy v Čechách museli tvrdo presadzovať - aby ste mohli vystúpiť oblečený aj inak, ako je zvykom?
- Amerika trvá na mnohých tradíciách. Takže to, ako muziku prezentujem, mi situáciu neuľahčuje. Práve naopak. Vždý mám pocit, akoby som musel dokazovať, že viem hrať lepšie ako ostatní. Štartovacia čiara pre mňa nebola rovnaká ako pre iných.
No vytŕčať z radu nie je pre umelca zlé. Ľudia si vás skôr zapamätajú.
- Áno. Dosť často ma porovnávajú s huslistom Nigelom Kennedym, ktorý tiež takto nekonformne hral a trvalo mu dosť veľa rokov, kým sa presadil...
Vám to tak dlho netrvalo.
- To je pravda, ale vo svete je to omnoho ťažšie. Jemu to tvalo 15 rokov, hoci mal za sebou najlepšie svetové agentúry. Takže budem aj ja bojovať ďalej.
Volíte si v živote vždy tú ťažšiu cestu?
- Neviem, či vždy tú ťažšiu, ale keďže som narodený v znamení Býka, idem si za cieľom.
Niektoré husle ste si nechali natrieť autolakom. Ako tento nápad vznikol?
- Mám jedny modré a jedny zelené. Tie modré som potreboval do videoklipu, a tak to vlastne vzniklo. Ale je pravda, že na tie husle sa prakticky nedá hrať - iba ak na dovolenke... Nosievam ich so sebou aj na výchovné koncerty, kde na nich nechám niektorého študenta zahrať. Ak by mu aj náhodou spadli, nič sa nedeje.
V aute vraj vždy nosievate udicu na ryby a tenisovú raketu. Sú to vaše najväčšie koníčky?
- Raketu a prút nosím celý rok, no od minulého roka som udicu ešte nepoužil, takže ju nosím zbytočne. Raketu tam mám pre všetky prípady, lebo tenis hrám veľmi rád. Ale teším sa, že keď budem v južných Čechách na chalupe, tak na ryby zájdem. Ja som taký rybár, čo nahodí a za 15 minút má obrovského kapra. Mám v tom dosť šťastie.
Máte dosť času na koníčky?
- Mám ho toľko, koľko si ho urobím. Ale je pravda, že teraz ku koncu sezóny je to horšie.
Vy ste raz povedali, že ste síce obklopený ženami ale ste ako Paganini, ktoý stále hľadal tú pravú. Teraz je mediálne známy váš vzťah s herečkou Barborou Kodetovou. Je to tá pravá?
- Zatiaľ to tak vyzerá.
Mali ste ten pocit od začiatku, alebo sa to tak vyvinulo?
- Najprv sme boli kamaráti. Vyvinulo sa to tak až neskôr a myslím, že s tým nikto nepočítal.
Bývate už spolu?
- Zatiaľ bývame každý zvlášť.
Rozmýšľate o spoločnom bývaní?
- To je otázka do budúcnosti. Zatiaľ o tom nerozmýšľame.
Kde budete tráviť leto?
- Myslel som si, že budem mať celý júl voľno, ale nebudem, takže celý môj letný program sa bude odvíjať od pracovných povinností.
Ste typ, ktorý sa na poslednú chvíľu pobalí a cestuje?
- Rád si všetko plánujem, ale tento rok to vyzerá skôr tak, že sa pobalím a pôjdem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
