neostala prázdna. Naopak, zdá sa, že verejná výzva pomohla, keď v jednom týždni prišlo darovať vzácnu tekutinu 173 ľudí. Medzi nimi starí známi aj nováčikovia.
"Pred 20 rokmi som mal autonehodu a potreboval som krv. Nosil som v sebe myšlienku vrátiť to niekomu inému, ale nevedel som sa odhodlať. Až keď mal syn Peter 18 rokov, vyprovokoval ma a išli sme spolu. Odvtedy chodievame pravidelne a ja mám za sebou už 23 odberov," vraví o sebe skromne Mikuláš Onufer z Prešova (na snímke so sestrou Danielou Ďaďovskou). Aj tá si v prípade potreby ochotne ľahne na lôžko a nechá kolegyňu, aby jej odobrala krv. Má krvnú skupinu 0 negatív a tej nikdy nie je nazvyš.
Personál oddelenia pred nami neskrýval, že občas sa stávajú aj krízové situácie. Tak dvakrát v roku pri hromadnej autonehode, strelných poraneniach, či iných katastrofách. Vtedy sa zásoby míňajú veľmi rýchlo. Keď sme sa zaujímali o ono strelné poranenie, lekárka z oddelenia, Ľubica Mertenová, sa spolu s nami vrátila do minulosti. "Išlo o strelné poranenie priamo do srdca. Pacient dostal asi 20 konzerv krvi a hoci sme sa neodvážili predvídať výsledok, prežil. Smutnejšie to bolo po autonehode, pri ktorej prišiel mladý chlapec o nohu. Mal vzácnu krvnú skupiny AB plus a tú má len asi 8 percent populácie. Museli sme organizovať aj mimoriadne odbery. Dostal 30 konzerv krvi, dokonca aj jeho rodičia vynaložili veľa úsilia, aby našli a priviedli darcov s touto krvnou skupinou. Jeho zranenia však boli veľmi vážne. Neprežil."
Aj preto sa personál vždy najviac obáva dovolenkového obdobia, keď nie sú k dispozícii všetci dobrovoľníci, ani študenti. Najpokojnejší sú vtedy, keď sú zásoby veľké, hoci po týchto príkladoch je diskutabilné, či sa dajú dostatočné zásoby vôbec odhadnúť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
