ukryl počas poľsko-švédskej vojny pred rabovaním Švédov.
Kráľovskou korunou, žezlom a jablkom korunovali veľa poľských kráľov. Titul kráľa potvrdzovali od čias panovania Kazimíra Veľkého až po Stanislava Augusta Poniatowského do roku 1764. Tristopäťdesiat rokov dozadu boli počas vojny klenoty ohrozené lúpením Švédov, ktorí sa neštítili ničoho a hľadali ich aj po hrobkách. "Vtedy bol hrad Ľubovňa súčasťou poľského zálohu. Klenoty zachraňoval Jerzy Sebastian Ľubomírsky, ktorý ich až do roku 1661 skrýval na našom hrade," prezrádza históriu klenotov spojenú s hradom riaditeľka Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni Monika Pavelčíková.
Originál poľských kráľovských insígnií do dnešných dní nepretrval. Koruna bola zničená so zbierkou pamiatok Wawelskej katedrály v roku 1794 pri vpáde pruských vojsk do Krakowa. "Klenoty odviezli do Berlína, kde boli na príkaz Fridricha Wilhelma III. rozobrané na drahé kamene," približuje osud korunovačných klenotov Poľska Pavelčíková. Zlato pretavili na mince. Zaujímavosťou verných replík, ktoré vystavujú na hrade Ľubovňa, je skutočnosť, že pri súčasnej rekonštrukcii koruny boli použité mince práve z tohto obdobia. Existuje preto nádej, že v súčasných replikách sa nachádza aspoň časť pôvodného originálu.
Na prelome júla a augusta dostane aj široká verejnosť príležitosť na vlastné oči uvidieť verné kópie korunovačných klenotov. Za pomoci odborníkov, dôkladnej štúdie a novosandeckych zlatníkov a z iniciatívy starožitníka Adama Orzechowskeho boli repliky vyrobené tradičnou remeselnou metódou. "Vychádzali aj z obrazu Stanislava Augusta Poniatowskeho, ktorý mal korunu na hlave," dopĺňa Pavelčíková. Starožitník investoval do replík vlastné imanie. "To je ten lokálpatriotizmus. Pre Poliakov sú korunovačné klenoty národnou pýchou," dodáva riaditeľka múzea. Ak by sa originál zachoval do dnešných dní, mal by nevyčísliteľnú historickú hodnotu.
Autor: afo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
