malými deťmi nasťahovali do jednej zo zdevastovaných budov. Košičania poukazovali na neuveriteľnú kopu smetí, ktoré títo "nájomníci" produkovali. Viac ako rok a pol nikto situáciu neriešil až do spomínaného radikálneho kroku-vysťahovaniu. Na ulici však skončili nielen dospelí, ale aj kojenci. Aj keď mnohí tvrdia, že si tieto rodiny za všetko môžu samé, lebo popredávali svoje byty a peniaze prehajdákali, deti, ktoré pravdepodobne budú mať domov v kanáloch, šachtách či pod holým nebom, za svojich rodičov nemôžu. A práve tu je pes zakopaný. Úradníci, ktorí by mali takéto stavy okamžite riešiť a o deti sa postarať, zmapujú situáciu, zaevidujú jednotlivé prípady a tým väčšinou považujú problém za vyriešený. Na otázky, prečo nezasiahnu ráznejšie a napríklad neumiestnia deti v ústavoch argumentujú tým, že o svoje ratolesti by sa mali v prvom rade postarať rodičia. Veľmi dobre to povedal Jozef kardinál Tomko, diskutujúci nedávno s Košičnmi cez telemost. Zdôraznil, že ľudia vo veľkom zachraňujú veľryby, tulene a iné zvieratá, čo vraj nie je zlé, ale nikoho nezaujímajú hladujúce, špinavé a po uliciach sa túlajúce deti. Možno by sa mohli ľudi z úradov práce a sociálnych vecí, ale aj ďalších inštitúcií zamyslieť nad slovami kardinála, že múdrosť nie je vždy priamo úmerná s blahobytom ani úrovňou vzdelania.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári