vojenských akadémií v Nemecku a USA ovláda tri svetové jazyky. Korzáru poskytol exkluzívny rozhovor.
Bude sa po Vašom nástupe niečo meniť na plánovenej transformácii OS?
- Pred štyrmi rokmi sa vláda SR rozhodla zásadným spôsobom reformovať Armádu SR. Táto bola poznamenaná svojím dedičstvom, ale aj neustále sa meniacimi prístupmi k perspektívam jej vývoja. Cieľom reformy sa stalo vybudovanie moderných ozbrojených síl, ktoré budú zodpovedať bezpečnostným výzvam 21. storočia pri zaručení bezpečnosti a obrany občana a štátu. Výsledkom spoločného úsilia sa stal Model OS SR - 2010, ktorý bol vysoko ocenený nielen u nás doma, ale aj u našich zahraničných partnerov. Kľúčovými slovami reformy našich ozbrojených síl sa stali: efektívnosť, dostupnosť, vyváženosť, interoperabilita a profesionalita. V prvej etape reformy, v rokoch 2001 až 2004, sme sa zamerali na znižovanie prevádzkových nákladov, a to elimináciou činností, ktoré priamo nesúviseli s poslaním ozbrojených síl, opúšťaním neperspektívnych posádok, likvidáciou nepotrebnej techniky a zmenou hodnostnej i personálnej štruktúry zamestnancov. Hlavné ciele, predovšetkým v oblasti personálu, sme splnili.
Armádu nedobrovoľne opúšťajú dôstojníci, ktorí nemajú ani 35 rokov. Prečo?
- Za obdobie troch rokov z rezortu MO SR odišlo 12 500 osôb z plánovaného počtu 15 500 vojakov a civilných zamestnancov, ktorí majú rezort ministerstva obrany opustiť do konca roka 2006. Naopak, do ozbrojených síl vstúpilo viac než 7 500 nových profesionálnych vojakov, a to najmä v kategórii mužstvo a poddôstojníci, čo tvorí približne jednu polovicu celkového počtu profesionálnych vojakov. Dnes každý druhý profesionálny vojak vstúpil do OS po roku 2000. Je to zmena, ktorá nemá obdobu v našej histórii. Žiadna členská krajina Severoatlantickej aliancie nepodstúpila takú radikálnu premenu štruktúry personálu v takom krátkom čase. Je vypracovaný návrh Dlhodobého plánu rozvoja MO SR do roku 2015. Služba v ozbrojených silách nie je a nebude pre každého.
SR sa zapojila do systému kolektívnej bezpečnosti a vyplývajú pre ňu z tohto pohľadu nielen výhody tohto spojenectva, ale aj záväzky. Z tohto pohľadu sa uvedené kroky nejavia ako drastické, ale ako kroky nevyhnutnej premeny OS SR.
Ste spokojný s tým, čo naša armáda za rok od vstupu do aliancie dokázala?
- Vstupom do Aliancie sme výrazne posilnili vlastnú bezpečnosť. V prípade konfliktu ohrozujúcom priamo naše obyvateľstvo máme podporu ďalších 25 najmocnejších štátov sveta, našich spojencov. Slovensko sa stalo súčasťou najsilnejšej aliancie na svete a OS SR majú možnosť porovnávať sa s tými najlepšími, čím si zvyšujú svoju úroveň. Slovensko počas roka členstva v aliancii pokračovalo v účasti na operácii KFOR v Kosove a v operácii SFOR vo Bosne a Hercegovine. Okrem toho sme sa zapojili do operácie NATO v Afganistane a zároveň sa v roku 2005 zúčastňujeme v novej operácii NATO v Iraku na podporu reformy bezpečnostného a obranného sektoru, čiže na výcvik bezpečnostných zložiek.
Je aliancia spokojná s nami?
- Okrem operácie v Stredozemnom mori sa zúčastňujeme každej operácie NATO. Aliancia už aj ocenila naše špecifické skúsenosti a stali sme sa vedúcou krajinou v oblasti likvidácie vojenských výbušnín a manažmentu následkov (EOD). Zo strany aliancie sme pokladaní za hodnoverného partnera, ktorý dodržiava svoje záväzky a aktívne sa podieľa na plnení úloh v rámci kolektívnej obrany.
Najbližšie ciele?
- Našim cieľom je mať v roku 2006 dobre vyzbrojené a vycvičené profesionálne ozbrojené sily. Plán profesionalizácie sa nám darí plniť podľa plánu a dnes je jej úroveň na hranici 85%. Uplynulý rok preukázal, že SR je platným členom NATO a jej pozícia v aliancii zodpovedá našim možnostiam a schopnostiam.
František MRVA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
