Ľudia ich spájajú s rodičovstvom, no im samotným hrozí bezdetnosť
Aj princ Christoph von Lichtenstein, predstaviteľ konštitučnej dedičnej monarchie Lichtenštajnského kniežatstva býva medzi celebritami, s ktorými sa v hlavnom meste alpského minikráľovstva niekoľkokrát v roku stretáva Miroslav Fulín z Košíc. Do mesta Vadúz cestúva kvôli velikánom z poriadnych výšok - bocianom. S osobnosťami lichtenštajnského kráľovstva spája M. Fulína spoločná ochranárska práca v rade medzinárodného kuratória Nadácie CICONIA, ktorá je zmeraná na vznešených kráľov neba vtákov. Smeruje na najmýtickejších a ľuďmi vari najuctievanejších predstaviteľov avifauny na bocianov. Biele i čierne sú zapísané v Červenej knihe ohrozených a vzácnych druhov živočíchov a prominentní Lichtenštajnčania považujú za vec prestíže angažovať sa v ich globálnej ochrane.
"Pre obyvateľov Lichtenštajnska sú bociany doslova srdcovou záležitosťou a na ich prospech investujú značné finančné prostriedky. Kupujú napríklad v Afrike lokality, na ktorých sa bociany v čase, keď je u nás zima, zdržiavajú, aby vtákov nikto neohrozoval. Podporujú chovné stanice a sú ochotní dotovať zmysluplné programy, zamerané na ochranu a popularizáciu bocianov," vysvetľuje RNDr. Miroslav Fulín, CSc., z prírodovedného oddelenia Východoslovenského múzea v Košiciach. "Nadácia CICONIA so sídlom v Lichtenštajnsku finančne podporila aj projekt CICONIA Slovakia, vďaka ktorému sme mohli pripraviť ekovýchovný program, v ktorom je bocian biely vybratý ako didaktický model pre pochopenie väzieb v prírode a uskutočňujeme ho od roku 2001. Okrem Slovenskej republiky sú do programu zapojené aj Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Maroko."
Vďaka jeho dlhoročnej osobnej zaangažovanosti do skúmania a ochrany bocianej populácie na celom Slovensku, sú dnes Košice aj medzinárodne uznávaným hlavným mestom našej bocianológie. Je na čo nadväzovať na objekte známeho Levočského domu na Hlavnej ulici je zaujímavé vyobrazenie bociana a v meste ešte sú lokality, kde majú tieto legendárne vtáky svoje trvalé bydliská. Hoci sa symbióza človeka a bociana premietla napríklad aj do niektorých priezvisk, keď v telefónnych zoznamoch nájdeme Bocanovcov, Čápovcov, Gólyovcov, Storchovcov či Storkov, tento legendárny vták nežije v našich zemepisných šírkach tak dlho, ako by sme predpokladali - šíril sa z juhu iba postupne. Známy ornitológ Východoslovenského múzea zosnulý A. Mošánsky uvádzal, že prvý záznam o výskyte bociana v Košiciach je z roku 1860.
Hniezdia v Barci, Krásnej i v Poľove
Na planéte Zem žije vyše 160 000 párov bocianov bielych. Niekoľkí z nich majú aj košické adresy. Čierno-biele veličenstvá s červenými zobákmi a dlhými nohami, bývajú napríklad na Feketeho pažiti a na Minskej ulici v Krásnej. Najdlhšie obývaným v Košiciach bolo hniezdo na kaštieli grófa Zichyho v Barci, kde je bocianie bydlo na objekte SOU poľnohospodárskeho klasikou na komíne. Kým vlani v ňom ešte bociany hviezdili, tohoto roku, nevedno prečo, je zatiaľ prázdne. V Krásnej a Poľove sa bociany rozhodli stavať svoje domovy na stĺpoch elektrického vedenia. Bocianov bolo možné stretnúť aj na hniezdach napríklad v Sadoch pri Košiciach, Seni, Zdobe a v Družstevnej.
"Stĺpy elektrického vedenia nie sú najšťastnejším riešením a ešte pred pár rokmi by bocianie hniezda elektrikári odstránili. V súčasnosti už s pracovníkmi Východoslovenskej energetiky Košice riešime problém bocianich bytov na stĺpoch spoločne a tak, aby existencia prísne chránených vtákov nebola ohrozená," hovorí na adresu aj košických sídiel bocianov Dr. Fulín, ktorý je vyše 10 rokov koordinátorom a vedúcim pracovnej skupiny Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny pre výskum a ochranu bocianov na Slovensku. Angažovanosť a odborné kvality členov tejto skupiny sa premietli aj do skutočnosti, že dobrovoľná ochranárska organizácia je akceptovaná štátnou ochranou prírody a vystupuje ako gestorská skupina pre ochranu druhu. Od roku 1994 uskutočňujú s veľkým zoskupením dobrovoľníkov z celého Slovenska každoročne celoplošný súpis hniezd bociana bieleho v Slovenskej republike. "Žiaľ, nie vždy sa nám podarí zistiť, koľko malých bocianikov má Košice za miesto rodiska," poťažkal si Dr. Fulín.
V tomto roku je situácia komplikovanejšia ako kedykoľvek v minulosti. Pre oneskorenú jar a studené počasie vracali sa bociany zo zimovísk veľmi neskoro. "Bude, žiaľ, smutnou skutočnosťou, že v roku 2005 ostane veľa bocianich párov aj na Slovensku bezdetných, mláďatá vôbec nevyvedú. Veď ešte ani v máji neboli napríklad na viacerých pravidelne obsadzovaných bocianich lokalitách žiadne vtáky. Inde zas bolo jasné, že bociany museli veľmi dlho čakať na návraty svojich partneriek, ktoré prílety odkladali a v hniezdach sa žiadne vajcia neobjavili," pokračuje Dr. M.Fulín.
Znesú dve až šesť vajec
Hroziaca bezdetnosť našich bocianov je podľa poznatkov tohto uznávaného ornitológa inak veľmi zriedkavým javom. V rámci ekovýchovného programu o bocianoch sa už mnohé košické deti dozvedeli, že sťahovavý bocian sa do hniezdisk vracia už počas skorej jari. Podľa pozorovaní prvý prichádza samec a obsadzuje hniezdo, ktoré kedysi vybudoval. Až potom keď sídlo opraví, pričom nemáva problém uchmatnúť si stavebný materiál aj zo susedných hniezd, privíta svoju paničku. Obyčajne v druhej polovici apríla znáša každý druhý deň jedno vajíčko, býva ich spolu 2 ale aj 6. Na vajciach sedia bocianí rodičia striedavo vyše 30 dní. Mladé bocianiky sa liahnu postupne a v takej nepriaznivej jari ako bola tohtoročná ich napriek vzornej rodičovskej opatere ohrozuje zlé počasie. Dažde premáčajú hniezda a bocianiatka hynú na podchladenie.
Až 50 dní po vyliahnutí mláďatá vedia stáť na hniezde, začínajú mávať krídlami a nadskakovať. Hniezdo opúšťajú približne dva mesiace po vyliahnutí a postupne sa aklimatizujú tak, že sa do nich nevracajú už ani na noc. Vedno s rovesníkmi prechádzajú sa po poliach i lúkach a lovia, aby napokon koncom augusta boli schopné ďalekej cesty za teplom. Práve náš stredoeurópsky región je v oblasti južnej Moravy pomyselnou hranicou, ktorá na starom kontinente delí bocianiu populáciu do dvoch línií vtáčich ťahov západného, vedúceho cez južné Čechy a východného, ponad Karpaty, kadiaľ prelietajú tisíce bocianov. "Naše" bociany musia do zimovísk preletieť vzdialenosť i desaťtisíc kilometrov.
Bociania agenda je pre ľudí na Slovensku veľmi príťažlivá. Nie je to novinka. Vzťah k bocianom vďaka skutočnosti, že Košice sú hlavným mestom slovenskej bocianológie možno zreteľne ilustrovať na vzťahu košických detí k tomuto vtáčiemu druhu. "Náš ekovýchovný program, súčasť medzinárodného projektu CICONIA, si dáva za cieľ, zvyšovať záujem mladých ľudí o pozorovania v prírode a zapájať ich do cieľavedomej a zmysluplnej odbornej činnosti, získavať údaje o stave populácie bociana bieleho na Slovensku a zdokonaľovať ekologické poznatky cez poznávanie života bociana. Program obsahuje všeobecné informácie o bocianoch ale aj námety na praktickú ochranu a údržbu hniezd, návrhy na zameranie terénnych pozorovaní a do škôl posielame aj pracovné listy, ktoré sú návodom na mnohé iné aktivity," hovorí Dr. Fulín.
Deti ich maľujú
Praktické uskutočňovanie programu si už podmanilo stovky dievčat a chlapcov rôzneho veku. Bocianológovia z Košíc včlenili do jeho náplne veľmi atraktívne zložky. Jednou z najpopulárnejších je škola stavania bocianich hniezd. O to sa zaujímajú aj mnohí dospeláci, ktorí túžia po tom, aby sa v ich blízkosti usídlili bociany. Prax potvrdzuje, že živé bocianie hniezdo sa pre vidiecku turistiku môže stať atrakciou a sú ľudia, ktorí majestátne vtáky dokážu ako relax pozorovať celé hodiny. Najmä skôr narodení patria k najsvedomitejším pozorovateľom bocianov a na jar ich nič nepoteší väčšmi, ak sa dožijú návratu "svojich" bocianikov, z ktorých sa úprimne tešia až do jesene.
Mnohé bocianomilné skupiny disponujú v súčasnosti itinerármi desiatok kilometrov dlhých cyklistických trás, vedúcich cez lokality bohaté na zaujímavé bocianie hniezda. Takéto výlety patria k nezabudnuteľným. V regióne Košického samosprávneho kraja máme unikáty - obce Zemplínske Hradište neďaleko Trebišova, či Buzicu v košickom okolí, kam sa hodno vypraviť na tematický výlet ako do dedín s najväčším počtom obsadených bocianich hniezd široko ďaleko.
Mnohé košické deti a ich rovesníci inde na Slovensku už vedia, že vďaka bocianom môžu zabodovať aj v pravidelných výtvarných súťažiach, ktoré sa z Košíc s úspechom šíria po celom Slovensku. Podľa ich iniciátora Dr. Fulína, výstavy detských výtvarných prác s bocianimi motívmi s nápaditým sprievodným programom v rámci ktorého sa popri inom súťaží, kto vydrží dlhšie stáť na jednej nohe, si prostredníctvom malých autorov nenásilne podmaňujú aj ich rodičov a ďalších dospelákov. To potvrdzuje z roka na rok sa zvyšujúci počet účastníkov dní košických bocianich aktivít v múzeu.
Gejza z balkóna
Na príklade vlastnej rodiny môže Dr. Fulín dokumentovať, aká nákazlivá je bocianománia. Jeho si bociany podmanili pred už pred troma desaťročiami a dnes je najzasvätenejším znalcom bocianej agendy na Slovensku. Vie vari o každom hniezde a jeho osídlenosti v republike, od prvých bocianich príletov je na jar v teréne a monitoruje až do jesenných odletov životaschopnosť našej bocianej populácie. Má správy z každého kúta Slovenska, dozvedá sa od nadšených spolupracovníkov o počte mláďat i o bocianich starostiach.
Aj manželka Dr. Fulína, gymnaziálna profesorka v Moldave nad Bodvou a obe jeho dcéry patria k zapáleným pozorovateľkám bocianikov. Napokon, ako inak, keď im pred pár rokmi osídlil balkón opereným Gejzom. "Tento bocian vypadol z hniezda v okolí Rešice a chcel som ho zachrániť," spomína ornitológ. "To sa aj podarilo. Na našom balkóne sa cítil veľmi dobre. Až na to, že vďaka starostlivosti o jeho jedálny lístok, keďže všetko čo potreboval, od nás dostával, milý Gejza zlenivel a stával sa agresívnym. Ale neskôr sa vrátil kam patrí, nazad do prírody."
Dr. Miroslav Fulín z košického Východoslovenského múzea svojimi aktivitami v troch uplynulých desaťročiach naočkoval náklonnosť k bocianom stovkám ľudí. Aj keď sa tieto mýtické vtáky oddávna tešili u nás veľkým sympatiám, ich stavy boli ohrozené. Dnes majú dosť priateľov, ktorí sú prihotovení angažovať sa v ich ochrane. A Dr. Fulín? Pripravuje sa zveriť postupne bocianiu agendu do rúk mladých spolupracovníkov. Svoju ochranársku pozornosť sústreďuje na netopiera, ktorý má na rozdiel od sympatických bocianikov náramne zlý imidž. Nespravodlivo, lebo tiež patrí k užitočným. V porovnaní s pôvabom bielych bocianov je lietajúca "myš" s ostrými zubami, ktorej sa prisudzujú upírie vlastnosti, desivé pristátia v dlhých dámskych vlasoch a symbolická zlopovestnosť už pri samotnom prelete, náramne záporným hrdinom.
"Napriek zlej povesti ma netopiere stále viac zaujímajú. Východné Slovensko je bohaté na výskyt aj veľmi vzácnych druhov a zaslúžia si pozornosť," hovorí o budúcich plánoch Dr. Fulín. Výsledky jeho výskumu v opustených baniach, jaskyniach či na kostolných vežiach môžu byť zaujímavé. Ale pri všetkej úcte, opovrhovaný netopier zrejme nikdy nedosiahne popularitu bielych bocianov.
Elegantný biely bocian, to je symbol jari, nového života, bezpečia rodiny. Ľudia dodnes veria, že do domu, na ktorom je bocianie hniezdo blesk nikdy neudrie, v rodine, ktorá v takom príbytku býva, panuje šťastie a rodia sa zdravé deti. V heraldike symbolizuje bocian silu rodinnej súdržnosti, materinského šťastia a bezpečia domova a to sú v každej dobe mimoriadne uznávané hodnoty.
EVA BOMBOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
