Najstaršie opevnenie nášho mesta časť piata
KEĎ HROZILO NEBEZPEČIE CECHY SLÚŽILI AKO VOJSKO
Už podľa počtu veží najstaršieho košického opevnenia možno odhadovať, že v Košiciach bolo na sklaonku 13. storočia minimálne 35 cechov, keďže tu bolo 32 veží a tri brány. V skutočnosti ich mohlo byť aj viac. Až do polovice 15. storočia sa o obranu mesta starali takmer výlučne jeho občania, no aj potom, až do začiatku 18. storočia cechy svoje veže udržiavali a vojensky obsadzovali v prípade ohrozenia. Dnes, na záver, si preberieme to, čo o jednotlivých cechových vežiach vieme kto sa o ne staral, čo sa v nich nachádzalo, prípadne ďalšie zaujímavosti, ak nejaké vieme. Popísať samozrejme môžeme iba tých pätnásť veží, ktoré sú nám známe. Označíme ich poradovými číslami použitými už v minulom pokračovaní seriálu
KOVÁČI, KOLÁRI, STOLÁRI A TOKÁRI
Pri nasledujúcom popise veží arpádovského opevnenia vychádzame z týchto podkladov: zo súpisu obranného zariadenia mesta, ktorý vznikol v roku 1557, rok po známom veľkom požiari Košíc, zo správy o stave mestského opevnenia, ktorá vznikla na rozhraní rokov 1603/04, zo súpisu inventára cechových veží z roku 1658, zo stavu opevnenia zachyteného na pláne Lodovica Mariniho z roku 1781, z iných novších dokumentov, prípadne zo súčasných výskumov.
Prvá cechová veža, ktorú možno konkrétne popísať je až šiesta v poradí od Hornej brány smerom na východ, stojaca medzi domami na Hrnčiarskej 23 a 21. Paradoxne nie je známe, ktorému cechu bola jej obrana zverená. V roku 1603/04 je uvedené, že má vyhorené drevené konštrukcie, čiže strechu a priľahlé hradobné ochodze.
O nasledujúcu siedmu vežu /Hrnčiarska 15/ sa staral cech Kováčov. V roku 1557 sa tu skladovalo 7 centov sanitry, 53 centov pušného prachu, sto krátkych, 4 stredné a 96 dlhých hákovníc, gule, formy na odlievanie gulí, takmer 18 centov olova. Bol to hotový arzenál, ktorého časť nepatrila cechu, ale priamo kráľovskému vojsku. Zdá sa, že sa sem po požiari sústredili zbrane, streliviny a príslušenstvo aj z iných častí opevnenia. K roku 1603/04 je veža uvedená ako novopostavená. Je v nej už iba 9 veľkorážnych hákovníc, no kráľovský pušný prach sa tu stále skladuje. Kováčskemu cechu sa však vytýka, že tu nemá pohotovostné zásoby obilia. K roku 1658 je veža uvádzaná ako pustá, stále však patriaca kováčom. Na pláne z roku 1781 ešte stojí, no tým sa naše vedomosti o nej končia.
Dodnes stojacu ôsmu vežu, tvoriacu stavebnú súčasť tazvaného "Katovho bytu" spravoval v roku 1557 cech výrobcov vozov. Prechovávali sa tam 4 hákovnice a 50 gúľ ako strelivo do nich. Text popisu z roku 1603/04 prináša o tejto veži niekoľko protirečení. Patriť mala opäť cechu výrobcov vozov, no zdá sa, že sa na jej obrane spolupodieľali aj stolári a tokári. Počet uvádzaných hákovníc tu kolíše od 3 do 6, konštatuje sa, že cechy nemajú zásobné obilie ani peniaze na jeho zakúpenie, a že strecha veže je vyhorená a opravuje sa. V roku 1658 spravovali vežu stolári a kolári, pričom tam skladovali dve hákovnice a 12 veľkých muškiet /snáď hradobníc/, ako aj dve tony pušného prachu, čo však bolo vtedy iba asi 400 kilogramov. Bolo tam tiež uskladnených 7 kýblov potravinovej pšenice, čo predstavovalo okolo 420 kilogramov, táto však patrila iba stolárom.
Táto veža bola okolo roku 1790 stavebne spojená známym uličným podchodom s objektom Miklušovej väznice, neskôr ju využívala kalvínska cirkev, potom sa stala súčasťou múzea v Miklušovej väznici a zriadili tu známy "Katov byt". Ten je dnes zo statických dôvodov verejnosti neprístupný, veža však stále stojí.
KOŽUŠNÍCI, REMENÁRI, BARBIERI A KRAJČÍRI
Deviatu vežu /pod Hrnčiarskou 5/ spravoval a bránil v roku 1557 cech kožušníkov, ktorý v nej uchovával 6 hákovníc a sto gúľ do nich. V roku 1603/04 ju stále mali v opatere, ale veža bola zničená požiarom a cechom opustená. Sám cech sa dostal do krízy a hrozilo, že sa pre nedostatok mladých majstrov rozpadne. Vežu opravovalo na svoje náklady mesto a to zaobstaralo pre cech aj štyri kýble zásobného obilia. Vo veži nebola žiadna výzbroj, ani strelivo, mesto sa však zaručilo, že ich v prípade potreby dodá. Zdá sa, že časom sa kožušníci ekonomicky pozviechali, pretože k roku 1658, keď ju spravovali spolu s cechom remenárov, bolo už vo veži 17 hákovníc, 4 muškety, 5 ton pušného prachu a aj "dosť gulí". Naviac tu kožušníci skladovali 30 a remenári 11 kýblov pšenice. Na Mariniho pláne z roku 1781 veža ešte stojí v celej výške.
Desiata veža /Hrnčiarska 1/ patrila v roku 1557 cechu barbierov a tí v nej skladovali 4 hákovnice a 50 gúľ. V roku 1603/04 bola veža úplne vyhorená a spustnutá, príslušalo k nej však 6 veľkorážnych hákovníc a zodpovedajúce množstvo prachu i olova, a tiež 4 kýble zásobného obilia. Aj v roku 1658 bránili vežu barbieri a uvádza sa, že disponovali siedmymi hákovnicami, prachom a guľami, ktorého však bolo málo a naviac desať kýblami pšenice. Na pláne z roku 1781 barbierska veža už nie je zakreslená.
Jedenásta veža, ktorej náznaková rekonštrukcia je dnes znázornená na Mlynskej ulici pred evanjelíckym zborovým domom nie je v známych prameňoch osobitne popisovaná, keďže však bola stavebne spojená s mladšou Mlynskou bránou, vieme, že sa o ňu v roku 1557 starali krajčíri. Mali tam 12 hákovníc, ľahké delo falkonet, strelivo do nich a jeden cent pušného prachu. V roku 1603/04 bola táto veža vyhorená, ale na náklady mesta ju opravovali a patrilo k nej 10 veľkorážnych hákovníc a 17 kýblov zásobného obilia. V roku 1658 je už v zlom stave, ale stále vyzbrojená 17 hákovnicami, 5 mušketami, strelivom a 4 a pol tonami prachu. Skladovalo sa tu tiež 40 kýblov pšenice. V roku 1781 stála už iba jej prízemná časť.
DEVÄŤ ĎALŠÍCH CECHOV
Dvanásta veža /Zvonárska 23/ bránená cechom meditepcov bola v roku 1557 úplne vyhorená. K roku 1603/04 boli meditepci spojení v jednom cechu s hodinármi, cínolejármi a panciernikmi, no uvádza sa, že sa nestarajú o žiadnu vežu. Zato však k roku 1658 sa táto veža opäť pripisuje štvorcechu, tentokrát meditepcov, nožiarov, panciernikov a cínolejárov. Vo veži sú 4 hákovnice, málo streliva a žiadne zásoby pšenice.
Trinástu vežu /Zvonárska 19/ spravovali v roku 1557 hrnčiari. Mali v nej 4 hákovnice a 40 gúľ. V roku 1603/04 sa tu naviac spomínajú dve brnenia a tiež fakt, že sa tu skladujú zásoby kráľovskej síry. V roku 1658 sa hrnčiari podieľali na obrane veže spolu s debnármi. Výzbroj vtedy predstavovalo 11 hákovníc, 8 muškiet, asi tona prachu, zásoby gulí a naviac 10 kýblov zásobnej pšenice. Mariniho plán z roku 1781 ju podáva už ako zrúcaninu.
Štrnásta veža /na Čajkovského ulici/ bola v roku 1557 hájená cechom čižmárov, ktorý tu držal 6 hákovníc a 70 gúľ. V roku 1603/04 bol cech označený už za obuvnícky a v roku 1658 za cech šustrov. Vtedy bolo vo veži 9 hákovníc, 5 muškiet, 2 tony prachu a malá zásoba gúľ. Chýbala zásobná pšenica a stav veže bol neuspokojivý. Túto vežu zachytil na svojom pláne v roku 1823 Johann Ippisch a ako vieme, stálo už iba jej spodné poschodie a skladoval sa v nej pušný prach.
BRUSIČI, ZÁMOČNÍCI, VRECKÁRI A POVRAZNÍCI
Pätnásta cechová veža /Zvonárska 7/ patrila v roku 1557 cechu brusičov, no bola celkom vyhorená. Ako vyhorenú ju eviduje aj súpis z roku 1603/04, no s poznámkou, že ju opravuje mesto. Brusiči mečov, ktorí sa o ňu starali, disponovali 7 veľkorážnymi hákovnicami, no boli bez zásob streliva i pšenice. V roku 1658 je veža vedená ako ošarpaná, s výzbrojou 9 hákovníc a 3 muškiet. Zásoby streliva boli malé, pšenice žiadne. V roku 1781 bola veža už iba stavebným torzom.
Šestnástu vežu /Zvonárska 3/ spravoval v roku 1557 cech zámočníkov, no bola úplne zhorená. V roku 1603/04 bolo ako výzbroj veže uvedených 6 hákovníc i fakt, že cech nemá zásoby pšenice. Na veži vtedy mesto nechalo opraviť strechu. V roku 1658 sú ako patronátny cech veže uvedení uhorskí zámočníci, ktorí v nej skladovali 8 hákovníc, 3 muškety, tonu prachu, dostatok gúľ, 12 kýblov pšenice a 8 kýblov múky. V roku 1781 stál z celej veže iba pahýl čelného múra.
Sedemnásta veža, už na zpadnom obvode arpádovských mestských hradieb /Vrátna 4/ bola v roku 1557 bránená cechom remenárov, pričom je uvádzaná ako zhorená. Potom sa spravujúce cechy pomenili, pretože v súpise z roku 1603/04 jú už spravujú vreciari a povrazníci, zdá sa však, že aj plsteníci. Tí disponovali 12, 13, či až 14 veľkorážnymi hákovnicami /zaujímavé hádanie počtu/ strelivom a 5 kýblami zásobného obilia. Je tam tiež zmienka o tom, že vežu "zasiahlo a poškodilo pred dvoma rokmi počasie" /žeby blesk?/ a že sa ešte stále opravuje. V roku 1658 boli patronátne cechy veže opäť v inom zložení mieškári, povrazníci a nemeckí zámočníci. Mali v nej 8 hákovníc a 7 muškiet, malú zásobu streliva, no až 18 kýblov poživatín. V roku 1781 boli zbytky veže už phltené zástavbou podhradbového domu
POSLEDNÉ CECHOVÉ VEŽE
Osemnásta veža arpádovských hradieb /na Bočnej ulici/, ako mnoho citovaných pred ňou bola v roku 1557 vyhorená. Staral sa o ňu cech výrobcov štítov. V roku 1603/04 to už boli cechy sedlárov a výrobcov kopijí, ktorí tam mali 4 veľkorážne hákovnice a 4 kýble obilia. V roku 1658 sa o vežu starali sedlári spolu s garbiarmi. Na jej obranu mali 8 hákovníc, 3 muškety, dostatok gúľ, no slabú zásobu prachu. Pšenice tam nazhŕňali 18 kýblov. Túto vežu možno vidieť upravenú ako domček na reze číslo 61 uverejnenom minule.
Devätnásta veža /Vrátna 28/ v súpise z roku 1557 z neznámych príčin nefiguruje. V súpise z roku 1603/04 nie je uvádzaný žiaden cech, čo by ju bránil a naviac sa tam píše, že je zadebnená a nič sa v nej neprechováva. Ani v pozdejších prameňoch o nej nie je zmienka.
Dvadsiata veža /Vrátna 54/ sa k roku 1557 uvádza ako zhorená veža debnárov. V súpise z roku 1603/04 sa uvádza ako rozpadnutá a cech debnárov bez veže. Napodiv sa v roku 1658 uvádza jej existencia vetou: Na konci Debnárskej ulice je opustená veža. Šokujúce na tom je, že z iných prameňov je nám Debnárska ulica v meste neznáma, zato na predmestí áno! Na pláne z roku 1781 túto vežu už nenájdeme.
Nakoniec ešte uvediem, že z citovaných dokumentov sú známe aj viaceré ďalšie cechy brániace niekoľko veží, to sú však už novšie stavby z luxemburskej stavebnej fázy, ktoré do seriálu o najstarších hradbách Košíc nepatria.
NÁMESTIE HRIEŠNEHO POKUŠENIA A BARBARSTVA
Reakcia historika
Tí z čitateľov našej rubriky, ktorých rukami prechádza aj denník Korzár, si iste všimli v jeho vydaní z 20. mája článok, ktorého titulok sme prevzali aj pre túto čitateľskú, no najmä odbornú reakciu. Tú sme si bohužiaľ nemohli odpustiť. Článok, podpísaný Košičanom, ktorý si niekedy uvádza aj to, že je publicista, bol jednou z reakcií na pripravovanú výstavbu Auparku na košickom Námestí osloboditeľov. Nechcem polemizovať s názormi autora na tento pripravovaný urbanisticko stavebný počin, chcem sa však pozastaviť a poopraviť niektoré údaje, ktoré v ňom uviedol.
Do očí mi najviac udrel zvrat "štýlovo čistá secesia Schalkházu". Pod menom Schalkház sa rozumie hotel postavený v roku 1873, známy neskôr aj ako starý Slovan. Už letmé nahliadnutie do odbornej literatúry nás poučí, že secesia ako výtvarný a stavebný štýl, sa zrodila na samom sklonku 19. storočia a k nám do Košíc prišla v prvých rokoch 20. storočia. Takže hotel Schalkház nemohol byť secesný, keďže bol o vyše generáciu starší!
Šokovalo ma tiež, keď som sa dočítal, že "v Košiciach od nepamäti nikdy nijaká tržnica nebola". Nuž ja viem, že od stredoveku až do 18. storočia stála na ostrove Hlavnej ulice, nedaľeko radnice. A bola tu tiež aj druhá špecializovaná. Celá dnešná uršulínska ulica bývala v minulosti tržnicou na mäso mäsnými krámami, po nemecky "Fleischbencke".
Mám tiež pripomienku k zmienkam o židovskom gete, ktoré bolo zriadené južne od Námestia osloboditeľov. Nie ono, lež areál tehelní na Moldavskej ceste bol miestom posledného sústredenia košických Židov predtým, ako ich odtransportovali do Osvienčimu. No a nakoniec posledná záležitosť, vlastne otázka pre autora spomínaného článku: Myslíte si, že cintorín nemôže byť tam, kde nie sú pochovaní /v tomto prípade vojaci Červenej armády/? Nuž, poradím Vám, zaskočte si cez víkend do Tatier a navštívte tamojší symbolický cintorín.
Text a reprodukcie: Jozef Duchoň
Nabudúce seriál ukončíme a zároveň prinesieme ohlas na seriál o Košiciach v meruôsmych rokoch
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
