Patrik Herman zhodil kuželku a križovatkou preletel na červenú
S myšlienkou pripraviť pre hendikepované deti z Opátskeho nekaždodenné podujatie, pri ktorom by sa spojila vôňa benzínu s ľudským spolucítením, prišiel Erik Aresta. Predtým spevák známy hlavne z dua s Barborou Haščákovou, neskôr sólointerpret, ktorý je dnes v Prahe dídžejom. K autorstvu tejto myšlienky sa síce priznal, ale v súčasnosti je už organizátorkou akcie hlavne Anetta Smiková z U.S.Steelu.
"Netvrdím, štyri ročníky som osobne pripravoval, no dnes to ide aj bezomňa," tvrdí Erik. "Anetka tento ´koláč´ už pečie sama a ja len prídem pozbierať čerešničky. Som však rád, že sa obrazne povedané snehová guľa, s ktorou sme pred ôsmimi rokmi prišli, tak super kotúľa a podujatie sa každý rok deje znovu a znovu. Napĺňa ma to hrdosťou. Veď je krásne, keď dokážu osobnosti za volantom spolu s trojčlennými posádkami hendikepovaných detí súťažiť o čo najlepšie umiestnenie v pretekoch."
Erik sa postavil na štart pretekov v sympatickom červenom autíčku Fiat Seicento pripomínajúcom červenú lentilku. Síce s malým srdiečkom, lebo vie, že Erik jazdí dosť rýchlo, ale ochotne mu ho prepožičala kamarátka, poetka Katka Krajčovičová. "Keď nevyhrá alebo mi nebodaj poškodí auto, potrestám ho tak, že mu nenavarím bryndzové halušky a fazuľovú omáčku, ktorú má rád," prezradila Katka trest, čo si na Erika vymyslela. Vedela, prečo to hovorí. Na jednom z predchádzajúcich ročníkov mal totiž Erik na Námestí osloboditeľov miernu búračku. Keďže mu pri nej odletela časť skeletu, ale inak sa nikomu nič nestalo, deti po dojazde mali nadšene o čom rozprávať. "Pri tomto Seicente máme výhodu. Keď zistíme, že budeme mať zlý čas, zoberieme ho na plece a tak dobehneme do cieľa," dodal E. Aresta. Do cieľa sa síce s autíčkom číslom 5 vrátil bez viditeľných škrabancov, takže si za jazdu nezaslúžil päťku ako v škole, ale ani nevyhral. Možno nabudúce.
Na štart pretekov Rally Opatovská Žiť na plný plyn sa po prvýkrát postavil i spevák Peter Pačut. Známy je najmä medzi milovníkmi skupiny Quinn, keďže rád a dobre napodobňuje Fredyho Mercuryho. Priznal sa, že asi bude potrebovať okrem navigátora aj niekoho, kto mu podrží očné viečka, keďže sa len ráno vrátil z Prahy a štart pretekov bol o 14.15 h. A to počas asi týždňa a pol pobytu našoféroval okolo 3000 km. Napriek tomu sa mu na trati darilo vcelku dobre, únava nevyhrala. Nikde do nikoho nenabúrali, žiadnu značku nezničili a v duchu hesla "nezabiť sa", sa vrátila celá posádka bez zranení a nadšená do cieľa.
Nezľakol sa trinástky
Medzi súťažiacimi bol i spievajúci kaderník Martin Kittner, ktorý si však na odšoférovanie stanovenej trate zobral vodiča a zo seba spravil pre istotu iba navigátora. Ich auto malo poradové číslo 13. "Dôvodom, že som si nesadol za volant, nie je trinástka. Na také veci nepozerám a neverím. Pre niekoho je to možno nešťastné číslo, ale ja ho mám rád a už mi prinieslo šťastie. Na rally som prišiel po prvýkrát, no už podľa atmosféry som si istý, že tu nie som naposledy. Nikdy nemôžeme vedieť, komu sa čo môže v živote stať. Hendikepované deti určite treba podporiť a nie sa od ich osudu otočiť alebo zatvoriť oči a myslieť si, že keďže nič nevidíme, nič sa nedeje," povedal dôvod svojej účasti na tomto charitatívnomm podujatí M. Kittner. Podobne ako ostatní jazdci priniesol pre deti aj darčeky a cédéčka.
Do kategórie súťažiacich sa zaradili tiež Igor Timko a Vilo Gutray zo skupiny No name, ktorých auto dostalo číslo 10. Aj Igor prehlásil, že pomáhať hendikepovaným je povinnosťou zdravých ľudí. "Na tejto rally som už po štvrtýkrát a pokiaľ mi to vyjde, o rok určite zase prídem. Kvôli atmosfére, kvôli deťom, kvôli sebe samému a uspokojeniu, že som aspoň na chvíľku niekomu urobil radosť a vylúdil úsmev na tvári."
Zo 192 detí vybrali 84
Šťastných, usmievavých detí bolo minulý týždeň na dvore Domova sociálnych služieb viac ako dosť. Podľa Márie Čabalovej, riaditeľky kombinovaných škôl na Opatovskej ceste, kde je pod jednou strechou materská škola, základná škola, špeciálna základná škola i obchodná akadémia, ešte sa jeden ročník ani neskončí a deti už hovoria o tom nasledujúcom.
"Najhoršie je vybrať osádky, ktoré budú s vodičmi súťažiť," tvrdí riaditeľka. "Do áut by sa chcel posadiť každý. Žiakov máme 192 detí, ale miest bolo len 84, takže máme snahu deti každoročne obmieňať, nech vyjde na každého. Pri výbere čiastočne rozhoduje zdravotný stav detí, ale najmä školské výsledky. Na ich základe určí člena posádky triedny učiteľ. Pritom to delíme tak, aby v každom aute bol žiak základnej školy, špeciálnej základnej školy a študent obchodnej akadémie." M. Čabalová je rada, že sa toto podujatie každoročne organizuje. Deti sa tak majú možnosť stretnúť s osobnosťami verejného, kultúrneho, športového života i biznismenmi U.S.Steelu, čo je určite tiež inšpirujúce.
Najväčší "cirkus" (obrazne povedané) určite vyrobil Patrik Herman z Televízie Markíza. Svojou prítomnosťou, pretože je to známa tvár z obrazovky, aj super fárom, ktoré dostalo súťažné číslo 1. Bol to tereňák s "blikačkami" a množstvo rôznych nálepiek, takže na ceste si ho musel všimnúť úplne každý. Patrik bol na tomto podujatí po tretíkrát a ako povedal, príde vždy, keď to vyjde. Dôvodov je viac. Má rád Košice, páčia sa mu. Žijú tu vraj príjemní ľudia, pri ktorých aspoň trošku zabudne na najväčšiu "dedinu" na Slovensku, teda Bratislavu. A hlavne prichádza kvôli deťom znamenajúcim príjemný relax a príležitosť zažiť kopec srandy. Dokonca aj s policajtmi, s ktorými je inak na cestách veselo len málokedy.
"Môj záväzok pri pretekoch je skromný. Trafiť sa späť do cieľa, kde je aj štart, stihnúť to do Vianoc a nedostať sa na ukrajinskú hranicu, lebo ako som zistil, deti nemajú pasy," s miernou nadsádzkou povedal o ich šanciach na súťaži P. Herman. Najviac sa bál cúvania do garáže, čo bola jedna z disciplín pre súťažiacich vodičov. S ich obrovským džípom to vraj len veľmi ťažko pôjde. Po pretekoch sa ukázalo, že Patrik mal pravdu. Nenacúval presne, zhodil kuželku, a ich posádka sa do desiatky najlepších aj kvôli tomu neprepracovala. Aj tak to bolo podľa Dagmary, Petra a Ľubomíra super. Najmä ako Patrik jazdil, trúbil, svietil, a raz aj na červenú križovatkou preletel. Čo ho ale osobne mrzelo bolo to, že nevedel vymenovať druhy svalov na ľudskom tele. "Teraz si už doživotne zapamätám, že máme svaly priečne pruhované, hladké a srdce..."
Väčšina posádok bola z U.S. Steelu
Medzi 28 súťažiacimi posádkami sme narátali 17 z U. S. Steelu, ktorý bol aj hlavným sponzorom podujatia. Zväčša tam boli americkí manažeri, ale za volantom sme objavili i riaditeľa pre vonkajšie vzťahy Jána Bača, ktorý ako šofér detskej posádky zápolil po druhýkrát. Veľmi sa na preteky tešil, pretože v nich ide o podstatne viac ako len o šliapanie na plyn.
Na štart sa postavila aj Anna Gaja, ktorá mala v aute čisto babské zloženie. Potešilo ju to, lebo si vraj budú môcť počas jazdy pokecať o ženských záležitostiach. Nakoniec, ako sa ukázalo po pretekoch, veľmi na to čas nemali, pretože trať bola náročná a za plnej popoludňajšej premávky. A nie všetci šoféri na košických cestách sú k ženám ohľaduplní.
Medzi známymi tvárami sme objavili tiež hokejistu HC Košice Jaroslava Kmiťa, ktorého autíčko dostalo súťažné číslo 12. Na rally sa spomedzi známejších osobností práve jemu darilo najlepšie, po spočítaní všetkých plusových a minusových bodov sa umiestnil z verejnosti populárnych osobností na 9. mieste.
Počas celej súťaže vládla vynikajúca atmosféra. Deti boli nadšené z toho, že boli aktívnymi účastníkmi rally a navigovali vodičov, kade majú ísť. Úžasne sa tešili i z toho, keď v pohode došli do cieľa. Radosť mali, pravdaže aj z podaní rúk, podpisovania, aj množstva darčekov, ktoré dostali.
Jedine na tvári P. Hermana sme zazreli smútok. Bol vari sklamaný z toho, že nevyhral? "Nie, nie z toho mám smútok v duši. Veľmi ma prekvapil Peter, člen mojej osádky. Povedal, že končí školu a pre neho to znamená, že musí zo zariadenia odísť. Peter si svoj ďalší život nevie predstaviť, pretože v škole bolo predsa len veselo, mal tam kamarátov, spolužiakov, dobrých učiteľov a mohol sa zúčastňovať na všelijakých podujatiach. Zrazu nevie, čo bude ďalej robiť, keďže bude bývať ďaleko od Košíc. Izolovaný od sveta, kde sa cítil rovnocenný, kde sa nemusel pred nikým hanbiť. Z toho je smutno jemu, aj mne," dodal P. Herman.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
