V Lisabone bol aj tak jeden ako druhý...
Kto by už konečne nechcel vidieť našich futbalistov na vrcholnom svetovom fóre? Raz by už predsa mohla aj tá motyka vystreliť. Len sa bojím, že slovenskú motyku ešte nik nenaučil strieľať. A keby sme nebodaj predsa do Nemecka išli, mám otázku: Čo tam, preboha, s naším futbalom budeme robiť? Kedy si konečne uvedomíme, že už nežijeme v minulom storočí? Ba, mám pocit, že u nás sa zastavil čas ešte o voľačo skôr. Ak niekto vidí nejaký pokrok od čias, keď sme zmenili farbu dresov z federálnych na rýdzo slovenské, musím ho mať za blázna. Pravda, bolo ľahšie podľahnúť naivnej eufórii z prvej polovice kvalifikácie, ako uznať, že taký futbalový archaizmus (naša hra) nie je hoden ani len členstva vo FIFA. Je hlúpe hodnotiť našu reprezentáciu cez zápasy s Estónskom či Luxemburskom, ona musí presvedčiť s ťažkým súperom, že letenky do Nemecka chce právom. Lebo tam ľahkého nebude...
Opäť sme z duelu s Portugalskom urobili zápas roka, ale keď sa nejako nevyvíjal, ako sme chceli, pokojne sme prešli na druhú, pohodlnejšiu alternatívu, že dôležitejšie budú predsa body z Luxemburska. Prehrávame 0:2, a akoby ani nestálo za to, urobiť na Lisabončanov aspoň dobrý dojem, že predsa ten futbal vieme. Lenže naše mužstvo bolo chladnejšie (a také je furt, nech si hovorí kto chce čo chce) ako mŕtvola v chladiacom boxe. Také nezaujímavé a neatraktívne mančafty, ako je ten náš, vidieť veru už len zriedkavo. Chýba dynamika, pohyb, agresivita, prirodzenosť kontaktu s loptou, aj súca myšlienka. A čudujem sa Galisovi, že strpí v nároďáku také "lemry" ako... Radšej nebudem menovať. Lebo ani to nepomôže, aby sa aspoň spotili...
A ešte niečo. Nechápem, prečo hráme inkognito. Teda, bez menoviek na dresoch, keď ich má už aj reprezentácia Tahiti. Ale, je to vlastne jedno. V Lisabone bol aj tak jeden ako druhý, doslova bezmenný...
mat
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
