dnes majiteľ Autoškoly Grendel Ing. Peter Grendel
Policajtom zarobiť nedá. Pokutu platil iba raz
V tejto motoristickej rubrike sme už vyspovedali kde-koho. Starostov, poslancov, umelcov i podnikateľov. Každý z nich sa aspoň zhruba priznal, koľko mal havárií, ako často porušuje predpisy i koľko zaplatil na pokutách. Dnes sme dali slovo človeku, ktorý by nemal mať s podobnými prehreškami veľa skúsenosti, lebo za volantom by mal byť vzorom. Majiteľa jednej z košických autoškôl, Ing. Petra Grendela.
Držiteľom vodičského oprávnenia sa P. Grendel stal ešte v časoch, kedy dral školské lavice. "Bolo to počas štúdia na Strednej priemyselnej školy dopravnej," spomína. "V rámci výuky sme absolvovali teóriu, jazdy i záverečné skúšky. Bolo to v roku 1991 a vtedy to ešte bolo možné za skutočne symbolickú sumu." Teraz je to v niektorých prípadoch takmer desaťnásobok...
Prvý autom, ktorým sa mohol prevážať po Košiciach, bola Škoda 120, ktorú dostal od otca. Keď začal podnikať, vystriedali ju ďalšie škodovky - felície a po nej i fabie. Momentálne jazdí na služobnej Škode Octavii a je s ňou spokojný. Na otázku, či má nejaký sen, napríklad vlastniť ferrari či porsche, Ing. Grendel odpovedal, že mu stačí škodovka.
"Dopravnú nehodu som mal iba jednu a aj to nie z mojej viny," spomína. "Nečakane mi pred auto vbehlo dieťa ja som musel prudko strhnúť volant doprava. Našťastie, okrem škody na aute, ktoré sa po vyletení na trávnik trochu zdeformovalo, sa nikomu nič nestalo."
Ani čo sa týka pokút nepatrí Ing. Grendel k častým klientom policajtov. Za štrnásť rokov, počas ktorých vlastní vodičské oprávnenie, vraj zaplatil iba jednu. "Bolo to v časoch, keď som bol mladší a ´rýchlejší´, teda krátko po získaní ´vodičáku´. Na výpadovke z Košíc do železiarní mi v Pereši namerali osemdesiatku. Nehádal som sa a ani neskúšal pokutu ´premeniť´ na ústny dohovor. Bol som si vedomý priestupku a tak som zaplatil."
Odvtedy sa mu pokuty vyhýbajú, hoci priznal, že keď sa ponáhľa do Bratislavy, zvykne šliapnúť na plynový pedál trochu silnejšie. "Ale iba v noci, keď sú cesty voľnejšie a ja mám časový deficit. Cez deň a v meste sa rýchlosť snažím neprekračovať. Dodržiavať sa snažím všetky predpisy. Uvedomujem si, že ako majiteľ autoškoly musím byť vzorom..."
Keďže často jazdí do Bratislavy, na cestách prežíva úsmevné i vážnejšie okamihy, Medzi tie kritické radí stretnutia s predbiehajúcimi sa kamionmi. "Neraz sa mi stalo, že sa oproti mne rútili dva vedľa seba a ja som musel v poslednej chvíli uhnúť mimo vozovku. Podobné zážitky mám aj s ´kaskadérmi´, ktorí sa správajú na ceste, akoby im patrila celá. Predbiehať dokážu aj na tých najrizikovejších úsekoch."
Samozrejme, naťukli sme aj tému príhod v autoškole. "Ako instruktor som ich zažil množstvo. Humornych aj vážnych. Šli sme napríklad cez križovatku a žiačka na oranžovu prudko pribrzdila bez toho, aby som stihol dopovedať, nech sa najprv pozrie za seba, či niečo nejde za nami. Zabrzdila a 10 cm za nami i autobus... Vodič vyšiel celý červený a, samozrejme, následovala výmena názorov..." Alebo ak na skúškach povedia, aby si žiačka nastavila spätné zrkadlá, tak jedna z nich nastavila aj inštruktorovi, iná odpovedala, že ho už predsa nastavila kolegyna pred ňou....
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
