Keď sa dievčatá začnú vydávať otcovi sa ešte viac skučeravia vlasy
O pár dní si pripomenieme Deň otcov. Pri tejto príležitosti sme sa prostredníctvom miestnych úradov mestských častí, aj okresných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, snažili nájsť otca, ktorý sa z nejakého dôvodu sám stará o viac deti. Či uveríte alebo nie, nenašli sme takého. Z Košického samosprávneho kraja sme však dostali tip na Ondreja Čorbu. Otca, ktorý sa spolu s manželkou stará o 10 vlastných detí a pritom z toho ešte nezošedivel. Dokonca sa takmer stále usmieva.
V každej rozprávke, kde vystupuje kráľ, pýši sa najčastejšie troma dcérami, vďaka ktorým je bohatým panovníkom. Na O. Čorbu žiaden z kráľov ale nemá - on je otcom ôsmich dcér. Futbalovú jedenástku z nich ešte nepostaví, no basketbalový tím aj s náhradníčkami už áno. Pravda, chvíľku musí vyčkať, kým menšie slečny trošku dorastú.
Ondrej sa do manželky Márie zapozeral na tancovačke v Boliarove. Keďže to bola dievčica ako lusk, nečudo, že sa rozhodol: ´Mária musí byť moja.´ Láska medzi nimi nevyprchala ani teraz, kedy majú v Chrastnom v okrese Košice-okolie, dom plný detí. O. Čorba dokonca tvrdí, že občas ani nevie, kde všetci sú, pretože každý má svoj kútik. Sú teda chvíle, keď sa s deťmi ani nevidí.
Detský "rebrík" začala Henrieta
Najstarším dieťaťom v rodine je Henrieta, čerstvá maturantka odevnej priemyslovky na Gemerskej ulici v Košiciach. I keď zvykne byť tradíciou dať prvej dcére meno po mame, O. Čorba sa rozhodol, že sa bude volať Henrieta. Vraj preto, že sa mu toto meno páčilo, aj také romanticko-vznešené v čase jej narodenia "leteli."
A tiež, aby mala spolu s ním meniny, keďže Henrieta je pred Ondrejom.
Skúšku dospelosti má za sebou už i gymnazistka Mária, ktorá navštevovala košické Gymnázium sv. T. Akvinského. Čo bude ďalej, to je otázka, na ktorú zatiaľ odpoveď ani ona, ani rodičia, nepoznajú. Mária by chcela na právo, ale prihlášku si podala i na verejnú správu. Veľmi túži získať vysokoškolský diplom, no pokiaľ sa bude za štúdium platiť, rodinná peňaženka vysokoškoláčku asi nepotiahne.
"Po dvoch dievčatách, aby nikto nepovedal, že som len na baby, narodil sa nám syn - Lukáš. Končí základnú školu a od septembra bude študentom SOU hutníckeho v Šaci. Nuž a po ňom už prichádzali jedna dcéra za druhou...," rozosmial sa O. Čorba, ktorý má obdivuhodný dar vždy sa usmievať a aj vážne veci brať s nadhľadom. Len keď sme s ním my debatovali, bol trošku nervózny, pretože je údržbárom v sídle Košického samosprávneho kraja a ako na potvoru dva vodovodné kohútiky vypovedali poslušnosť. Musel ich čo najskôr opraviť, lebo, aby bol úrad bez vody, to neexistuje. Drží sa zásady, že každá robota má byť urobená načas a dobre.
Po Lukášovi sa narodila Andrea, ktorá navštevuje základnú školu. Po nej sa rodina Čorbová tešila najprv z Patrície a potom zo Zuzany. I keď nie sú dvojčatá, podarilo sa, že obe, jedna ako piatačka a druhá ako štvrtáčka, sú žiačkami Osemročného gymnázia Edity Steinovej v Košickej Novej Vsi.
Keď sme boli na návšteve u Čorbovcov doma, v Chrastnom, do osadenstva chýbala Julka. Bola v nemocnici, na ortopédii, a tak rodičia popri všetkom kolotoči absolvovali ešte aj pravidelné návštevy pri jej posteli. (Doma chýbal aj Lukáš. Prežíva obdobie puberty, možno aj preto si našiel "súrnu prácu", aby sa, keď sme boli na návšteve, nemusel fotografovať - poznámka redakcie).
Po Julke sa narodila dnes už prváčka Viktória. Najmladším je Benjamín, ktorý má štyri mesiace a je živou hračkou rodiny a užšieho i širšieho príbuzenstva. Dokonca je i "lákadlom" pre starších súrodencov, aby pútali pozornosť opačného pohlavia. Benjamín podľa otca vraj ani kočiarik nepotrebuje, ide z ruky do ruky.
Medzi Viktóriou a Benjamínom je päťročná neposedka Petronela, ktorú doma každý volá Nelka. Z celej rodiny je to najväčší "šinter." Má kopec otázok a keď niečo okomentuje, stojí to za to. Rozosmeje aj tie najvážnejšie povahy. "Naozaj veľa rozpráva, z nej bude asi politička," s nadsádzkou podotkol O. Čorba, ktorému sa z toľkých detí hlava zatiaľ netočí a len sa usmieva.
Hlavou i krkom je manželka
Manželka jeho veselosť okomentovala slovami: "Hej, jemu sa dobre smeje, keď všetko nechá na mňa. Domácnosť, deti, aj rozhodovanie, čo sa kedy bude diať. Tak sa stáva, že on je vždy dobrý, keďže aj o zlom musím ja povedať, že to bude tak a nie onak," vmiešala sa do debaty pani Mária. Na polovičku chcela bonzovať, ale potom to uzavrela konštatovaním, že niekto z manželových predkov musel byť asi Angličan. Inak sa dá len ťažko predstaviť, kde mohol nabrať takú pokojnú až "lenivú" povahu, vďaka ktorej ho len tak niečo nerozhádže.
"Hlavou i krkom v rodine musím byť ja, i keď po takejto funkcii netúžim a ochotne by som ju prenechala manželovi," priznala M. Čorbová. "Sú situácie, že niečo zavelím, no ´mančaft´, vrátane manžela, nepočúva. Keď sa spýtam, prečo ma neberú vážne, deti odpovedia, že keď otec nemusí poslúchať, aj oni si dajú pauzu." Pani Mária si ešte poťažkala, že oco by mohol byť aj viac poriadkumilovný. Keď príde z práce unavený, veci zo seba zloží tam, kde si práve sadol. "Vtedy musím upratať i po ňom ako po 11-tom dieťati. Občas je viac ako pohodlný, lebo vie, že som doma a že sa o všetko postarám," dodala pani Mária.
O. Čorba sa nato hneď bránil, že on nie je lenivý, len sa mu nechce "montovať" do chodu domácnosti. "Ty si myslíš, že práca okolo domu, rodiny a detí, to nie je žiadna namáhavá robota, ale samozrejmosť," zakontrovala pani Mária. Vzápätí sa po manželskej "výmene názorov" obaja rozosmiali. Pani domu po kritike totiž dodala, že keď bola napríklad na trojtýždňovom liečení, bez ťažkostí sa manžel o rodinu postarať, čo je dôkaz, že to vie, len... "Vtedy fakt ´makal´ ako včelička. Varil, upratoval, pral. I keď niekedy sa mu podarilo dať do pračky biele veci s farebnými, ale aspoň boli čisté. Po návrate z liečenia som síce mala ešte oddychovať, na to však už neprišiel rad. Akonáhle som bola doma, manžel mi vložil do ruky varešku a už boli domácnosť a všetky povinnosti opäť len moje. A on začal zase oddychovať. V pohodlnosti, ktorú si priniesol ešte od chlapčenských rokov z domu, som ho doteraz neprevychovala...," priznala svoju ´vinu´ M. Čorbová.
Desaťnásobná mama na manželovi oceňuje, že vie variť. Nerobí to vždy, len keď sa mu chce alebo má na niečo špeciálne chuť. Keď sa však už motká okolo sporáka, stojí to za to. Problémy mu nerobí ani pečenie. I minulú nedeľu ju prekvapil, pretože kým bola na návšteve Julky v nemocnici, narýchlo urobil bábovku. "Ondreja som si brala na celý život, a aj s chybami, ktoré má. Hoci by som občas potrebovala od neho viac opory, čo už...," povzdychla si pani domáca.
Spolu s deťmi zhodne skonštatovala, že oco je pomerne prísny. Vyžaduje disciplínu, ale je spravodlivý, nerobí rozdiely. A na deti je patrične hrdý, pretože sa dobre učia. "Chápu, že učiť sa musia nie pre mamu alebo pre mňa, ale pre seba. Dobre je, že nad nimi netreba sedieť, úlohy zvládajú samé. Akurát Viktorke, prváčke, treba sem-tam poradiť. No sú to múdre deti," pyšný je O. Čorba na svoje potomstvo.
Keď chce pokoj, ide za včelami
Deti, ktoré sme tiež spovedali, na otecka poklebetili, že by mohol byť menej tvrdohlavý na peniaze. Keď chcú dievčatá korunky na nové oblečenie, nedá. Vraj sa im ešte parádiť netreba, času dosť. "Ale do roboty nás ženie. Tam hore je záhrada, kde musíme ísť plieť či hrabať," nabrala odvahu Zuzka. Dievčatká sa tiež priznali, že keď chcú otca nahnevať, hádajú sa kvôli upratovaniu. "Izbu máme rozdelenú na štyri časti a každá čistí svoj úsek. Občas však šuchneme nejaké to smeti aj jedna na plochu tej druhej. Keď to oco zistí, vtedy veruže i pokričí," doplnila Zuzku Andrea.
Keď chce mať O. Čorba od famílie pokoj, uchýli sa ku včelám. Je to jeden z jeho rajov, kde mu môže byť všetko okolo "ukradnuté". Okrem včeličiek sa rád babre v motore. Má starého žigulíka, ktorého drží pokope čiastočne len hrdza a potom sila vôle, ktorú mu vlieva. Pred pár dňami na ňom domáci pán opravoval spojku. Aj ju opravil, na servisy niet peňazí nazvyš. O kúpe niečoho nového, väčšieho, rodina neuvažuje. Na fáro niet "času." "Na nejaké spoločné akcie nechodíme, všetci by sme sa do auta nevošli," vysvetľuje O. Čorba. "Jedine, ak by sme chceli súťažiť o zápis do Guinnesovej knihy rekordov. Keďže by sme sa pred jazdou museli spravodlivo podeliť, trošku som aj rád, že staršie deti už majú vlastný program a na rodinnom vození sa netrvajú."
Čorbovci bývajú v rodinnom dome. Jeho súčasťou sú okrem obrovskej záhrady aj nejaké domáce zvieratká. Majú i gunára, ktorý je lepším strážcom ako pes. Dokonca riadne bolestivo ďobol našu fotografku, keď sa priblížila k Benjamínovi, ktorého chcela odfotografovať. Aby mal odpad z kuchyne kam ísť, chovajú dve prasiatka, o mäsko majú teda postarané. Vďaka dopestovaniu ovocia a zeleniny nemusí domáca pani utekať ani na trh.
Pušku už má...
Pre hlavu rodiny, hoci sme sa niekoľkokrát spýtali, ako dokážu zvládnuť taký veľký mančaft, nie je vraj početná rodina ničím výnimočným. Pán Ondrej tvrdí, že sa vonkoncom necíti zvláštne, hoci ani on, ani jeho pani, nepochádzajú z viacdetných rodín. "Pre niekoho je problémom už jedno dieťa, my zvládame desať. Dokonca, keď prídu prázdniny a niektoré deti idú preč, máme pocit, že dom je prázdny, pustý. Takže, nie, že by nám vadilo, že je nás veľa, ale je to naopak." O. Čorba sa nedávno pustil do budovania haly. Priznáva však, že jej veľkosť trochu prehnal, má skoro 50 štvorákov, a keď si predstaví, koľko na to treba obkladu... "Spoločný priestor s jedálenským stolom však potrebujeme, aby sme sa mali kde všetci vmestiť."
Na svoju početnú rodinu je pyšný, hoci si uvedomuje, že kým sa všetky deti postavia na vlastné nohy, je čo robiť. "Pušku som si už zaobstaral. Ešte vtedy, keď sa narodili prvé dve dievčatá - Henrieta a Marika - a ešte som nevedel, že pribudnú ďalšie. Už vtedy som sa na prípadných gavalierov pripravil. I keď zase, ktorý otec by nebol šťastný, keď vidí, že sa za jeho dcérami chlapci obzerajú...?" nenápadne "kráľovský" otec naznačil, že maturantky už zrejme majú aj niekoho trošku viac ako spolužiaka a kamaráta. Netají však, že keď mu dievčatá postupne osemkrát povedia: ´otec, chcem sa vydať´, jeho vlasy sa určite ešte viac stočia...
"Nebyť manželky výchovu toľkých detí by som nezvládol. Ona je srdcom a mozgom rodiny. Som hrdý, že pri nedávnom Dni matiek ju prijali predseda Košického samosprávneho kraja Rudolf Bauer a Mons. Alojz Tkáč a ocenili jej materinskú lásku a starostlivosť. Keď jej poďakujem ja, myslí si, že si robím žarty," tvrdí O. Čorba, ktorý je manželke za super rodinu vďačný. Mať v dnešných časoch desať detí naozaj nie je sranda. Keď sme boli zvedaví, či je už potomstvu koniec alebo to dotiahnu do tucta, vyhlásil, že ich rodina sa začala rozrastať dcérou a synčekom by to malo skončiť. Úplne jednoznačne sa však desaťnásobný otec nevyjadril...
Je možné, že niekedy v budúcnosti Ondrej Čorba tiež dostane ocenenie. Od manželky, aj od detí, pretože im s mamou vytvárajú rodinné zázemie. A to od otcov začína byť v dnešných časoch pomaly vzácnosť.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
