Všetkého veľa škodí. Aj psieho brechotu
O psoch malých, väčších aj tých ozrutných, čo by do panelákových bytov určite nemali patriť, sa toho popísalo viac ako veľa. Nečudo, že je to tak, pretože hafanom sa občas podarí pošpiniť spoločné priestory, zabehnúť urobiť si potrebu priamo do detského pieskoviska alebo sa postarať o kôpku rovno na chodníku.
Nie som zarytým nepriateľom psov, sama som asi päť rokov takúto "pouličnú zmes" mala. Náš havo patril do kategórie nekonečne slušných, pretože neexistovalo, aby sa vyšpinil na chodbe, vo výťahu alebo poblíž hrajúceho sa dieťaťa. To ho skôr mohlo roztrhnúť. Mal len jednu chybu, keď sme odišli za povinnosťami, veľmi za nami plakal. Jeho brechanie susedom natoľko vadilo, že sa boli na miestnom úrade sťažovať a psa sme museli dať preč.
My už teda havkáča nemáme, iní áno, pritom ich psy robia presne to, čo robil náš - plačú, zavýjajú a brešú. Tak dlho a tak intenzívne, že to niekedy aj mne vážne začne liezť na nervy. V takej chvíli sa zvyknem uchýliť na záhradu. Tento druh relaxu využívam hlavne cez víkendy. I keď už aj tam je to stále horšie a horšie. Spolu so záhradkármi sa totiž z áut roja aj ich štvornohí miláčikovia a lokalita sa mení na celodenný koncertujúci psinec. Stačí, že sa z jednej záhrady ozve malý "prcek", z druhej sa k nemu pridá o niečo mocnejší havkáč, potom tretí, štvrtý, piaty... desiaty. Psík je priateľ človeka. Všetkého by ale malo byť s mierou. Aj psieho brechotu.
lia
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
