neslávne presláveného dvojposchodového objektu k odchodu. Ľudia sa nebránili a nedošlo k incidentom. Pokojne sa pobalili a opustili priestor. Niektorí sa pobrali na Lunik IX, iní zostali na mieste.

"Čo mám robiť, kde mám ísť? Decko má mesiac a vyhodili nás na ulicu. Predtým som bývala s matkou na Luniku IX, ale tam isť nemôžem. Na Demeteri nemám rodinu, asi by ma neprijali," posťažovala sa nám Anastázia, držiac v náručí mesačného syna Daniela.

Po tom, čo vstúpili do polorozpadnutej budovy robotníci, začalo sa s demoláciou priečok. Ľudia, ktorí tam ešte v noci na včera prespali, sa iba nečinne prizerali. Posedávali na starých divánoch, založili si ohník a postavili vodu na kávu. Nálada bola u každého iná. Mladí aj potancovali, starší si uvedomovali, že je zle.

"Žilo tu päť rodín, bolo nás tu dosť. Ja tu bývam trinásť rokov, najprv sme žili vo vedľajšej budove, keď nám ju zobrali, presťahovali sme sa. My nie sme zvieratá, to máme pomrieť? Dospelí vydržia, ale čo to malé dieťa? Keď vyhodia psa, zoberú ho na veterinu," vysvetľuje Angelika Horváthová a dodáva, že nevie kam sa podieť. "Nemám kde. Peňazí niet a potrebovala by som aspoň desaťtisíc. Vtedy by som prenajala byt, ale čo za 4900 Sk, kúpite byt?"

Zatiaľ, čo robotníci búrali steny, sa na hromade nazbieralo niekoľko vriec šatstva. Patrilo ľuďom, ktorí zostali na mieste. A veru nie všetkým sa chcelo odísť, zastrájali sa, že aj tak zostanú. "Kam pôjdem? Povedzte vy, kam," hovorí Edita z Vodárenskej a na otázku, či má nejakú predstavu, odpovedá značne podráždene: "No povedzte, kam ísť, keď ste nám toto zobrali?"

Ďalší z bývalých osídlencov dodáva: "Prišiel som pred rokmi z Veľkej Idy. Bol som v base a teraz tu. Asi prespíme niekde v kríkoch, niečo nájdeme."

Bager následne zbúral aj posledné zvyšky priečok a neskôr skupina mužov začala odpratávať zvyšky vecí po neželaných nájomníkoch. Zavadzali im asi trojročné deti, ktoré po okolí pobehovali so sekerami v rukách.

"Po vyprataní objekt oplotíme, aby sa sem už ľudia nedostali. Všetci obývali objekt neoprávnene, žiaden z nich nemal podpísanú nájomnú zmluvu a nemali tu trvalý pobyt. Logicky tu teda nemajú čo robiť," vyjadrila sa hovorkyňa Železníc SR Nela Blašková. Železnice pristúpili aj k čiastočnej asanácii budovy, na celkovú zrejme dôjde čoskoro. "Nesmie byť schopná na bývanie. Zostane z nej iba skelet a veríme, že sa príbeh Vodárenskej navždy vyrieši."

Železnice sa snažili nájsť vhodného kupcu, ale predaj objektu sa nikdy nepodarilo zrealizovať. Spoločnosť, s ktorou podpísali kúpno-predajnú zmluvu, zatiaľ nezaplatila, hoci jej ŽSR zaslali už tri upomienky. "Termín je do 19. júla, ak sa tak nestane, objekt zrejme zrovnáme so zemou. Do úvahy však ešte prichádza aj odpredaj."

Niektorí z vysťahovaných sa však vyjadrili, že nikam neodídu... "Pre nás je podstatné, že sa nemôžu pohybovať v tomto objekte. Musia sa o bývanie postarať sami, my im nič zabezpečovať nebudeme. Investujeme do vyčistenia priestorov 100 -tisíc Sk a chceme, aby sa tam nikto nedostal."

Desiatky ľudí, ktorí sa ocitli na ulici vraj nemajú kam ísť. Nepostará sa o nich ani magistrát. "Mesto nemá žiadnu povinnosť, aby poskytlo náhradné ubytovanie. Žiaden z obyvateľov tu nemal zmluvný vzťah. Nasťahovali sa sem svojvoľne a načierno," uviedla hovorkyňa Z. Bobríková.

Na otázku, kam sa majú títo ľudia podieť, odvetila, že v dnešnej dobe si musí každý zabezpečiť bývanie sám. "Mnohí z týchto ľudí mali niekde bývanie, predali byty a peniaze minuli. Žiaľ, mesto nemá možnosti nízkoštandardného bývania, kde by sme ich mohli ubytovať. Je to otázka budúcnosti a musíme s tým počítať."

Reálne je, že si vysťahovaná skupina nájde "náhradné" ubytovanie v niektorom z opustených objektov v meste. "Je na majiteľovi nehnuteľnosti, aby sa o ňu staral. Ak by železnice v minulosti dôslednejšie pristupovali k správe svojho majetku, nemuselo sa toto riešiť. Zatiaľ bude ich pohyb monitorovať mestská polícia."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári