obývaná nemeckými prisťahovalcami. Býval som na píle, dva kilometre vzdialenej od dediny, majiteľom bol Nemec.
Pamätám si presne na jeden deň, 23. januára 1945. Nemci podmínovali most na trati Margecany - Banská Bystrica. Bola presne polnoc, keď most vyhodili do vzduchu, my sme o ničom nevedeli. Bývali sme sto metrov za skalou, 40 metrov za nami vyhodilo koľajnicu. Nemci to odpálili spred nášho domu. Vošli k nám, boli sme poriadne ustráchaní. Prieskumníci pred domom postrieľali psov, nechali si lyže na nohách, vypili čaj, povedali nám, že sú poslední. "Ivan čoskoro príde," povedali krátko pred odchodom.
Ráno na druhý deň som sa spolu so sestrou vybral do dediny, v taške som mal fľašu čaju. Zrazu sme po ceste stretli ruských vojakov. Nerozumel som, čo hovoria, boli však veľmi naradostení. Boli to mladí muži, mohli mať 18 rokov. Zobrali mi fľašu s čajom, jeden z nich ma zobral na ruky. Pozvali sme ich domov, za nimi prišiel aj ich veliteľ spolu so svojou dcérou. Bol som najmladší, možno preto mi dala ako darček cukor. Spomínam si, ako rodičia plakali a tá dievčina spolu s nimi.
Po dvadsiatich minútach sa vybrali do dediny, kde bol do vzduchu vyhodený most. Asi hodinu na to prišiel k nám jeden muž s veľmi smutnou správou, dvadsiatich Rusov zastrelili pri moste. Všetci sme plakali, nedozvedeli sme sa, kto ich zastrelil. Pochovali ich v dnešnom Nálepkove, potom ich telá previezli do Prešova. Ten cukor, čo mi darovala dievčina, sme odložili na pamiatku.
Pri každom výročí si na nich spomeniem. Keby aspoň jeden z nich prežil, určite by som mu napísal list, rád by som sa s ním stretol.
Ján Koňak, Spišská Nová Ves
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
