Jubilant Laco Kuruc svoj sľub žene asi nesplní

Minulotýždňovú stredu si väčšina z nás pri pohľade do kalendára pomyslela na počasie i medardovskú pranostiku, ktorá teplé leto zatiaľ nepredpovedá.

Jasenovská futbalová obec však v tento deň spomínala aj meno Ladislava Kuruca, človeka, ktorý venoval rozvoju futbalu od Humenného na "druhej" strane Laborca tretinu života. Rodený Humenčan začal svoje prvé futbalové kroky na domácom trávniku, v žiackej kategórii pod vedením Františka Babjaka. Postupne sa prepracoval až do kádra mužov, vojenské roky strávil na Zemplíne v Dukle Trebišov a po návrate ho čakala opäť humenská rezerva. Jeho futbalové kroky neskôr smerovali do Kochanoviec i Slovenskej Volovej, ale keď začala v Humennom éra ženského futbalu, Ladislav Kuruc bol pri tom. "V tom čase bol ženský futbal veľkou módou. Pracoval som v závode Chemlon a spolu s Andrejom Tomečkom sme si vzali na starosť vytvorenie futbalového družstva žien. V Humennom tak vznikol historicky prvý ženský celok a záujem 1 500 - 2 000 divákov na zápasoch prevýšil naše očakávania. Rovnako však tomu bolo aj zo strany hráčok, lebo vo výbere sme ich mali asi osemdesiat," spomína oslávenec.

Po zmene zamestnania z družstva odišiel, no bez futbalu dlho nevydržal. Dostal sa k humenskému dorastu. "Spolu s Jánom Piričom a Mariánom Zubkom sme vytvorili veľmi dobrý tím. Chlapci mali o futbal záujem, chceli na sebe pracovať a odmenou pre nás všetkých bola účasť vo finále so Spartakom Trnava. Škoda, že k nášmu úspechu nebol zhovievavý aj vtedajší tréner mužského áčka pán Pšenko, ktorý nám "vzal" najlepšieho strelca Jenčíka na svoj zápas iba na "lavičku" a my sme vo finále nakoniec neuspeli," konštatoval trochu nostalgicky Ladislav Kuruc. Od roku 1985 je nápomocný jasenovskému futbalu, ktorý doslova staval na nohy a aj jeho zásluhou sa tu mohli tešiť z dvojnásobného víťazstva v okresnom pohári, postupu do V. ligy a z historickej účasti medzi štvrtoligistami.

To, že však čerstvého šesťdesiatnika zaujíma nielen jasenovský futbal, dokazuje aj jeho prítomnosť na mládežníckych zápasoch HFC Humenné, kde spolu s verným štvornohým priateľom Dinom nevynechá žiaden zápas. Aj keď najväčšiu vďaku za roky strávené pri futbale venoval svojej manželke Anne, všetci jasenovskí funkcionári veria, že sľub, ktorý jej dal, že po šesťdesiatke už od futbalu odíde a oddýchne si, hneď tak nesplní. Každý futbalový zanietenec môže potvrdiť, že pri tejto "krvnej" skupine ľudí sa to asi ani nedá...