či s bratmi. Medzi ním a jeho rovesníkmi je však predsa len jeden rozdiel. Na počítači ho nebavia hry, ako iných chalanov. Ivan pracuje s programami, ktoré sú neznámou aj pre mnohých dospelých. Bez problémov zvláda prácu s Wordom, Excelom, Pover Pointom a ďalšími. Vyrobiť v programe Excel farebný rozvrh hodín pre triedu bola preňho maličkosť. Vo voľnom čase "lúska" rozličné encyklopédie a školské povinnosti zvláda doslova ľavou zadnou. Ivanovo IQ je totiž približne na úrovni 140. Keďže však v jeho okolí niet triedy pre mimoriadne nadané deti, chodí do klasickej Základnej školy vo Veľkom Folkmari.
Je prvorodeným synom Renáty a Ivana Gregovcov. Tí okrem neho majú ešte štvorročného Ondreja a ročného Mateja. "To, že má Ivan určité schopnosti, sme nespozorovali ihneď. Rozprávať začal o čosi neskôr ako jeho brat. Mal už asi dva roky. Od začiatku však hovoril čisto. A vtedy to vlastne začalo. Vždy sa vypytoval: A prečo? My sme mu odpovedali, on si to v hlave zrovnal a hodnotil," hovorí otec. Potom už jeho syn napredoval míľovými krokmi. Mal čosi vyše troch rokov, keď poznal číslice a vedel, že napríklad 542 neznamená len rad čísiel napísaných za sebou. Pred štvrtými narodeninami spoznával písmenká a čoskoro na to už čítal. Ako štvorročný vedel povedať presný čas na hodinkách.
"Nikdy sme ho do ničoho nenútili. Odmala bol jednoducho veľmi zvedavý. Všetko išlo prirodzene," vysvetľuje Ivanova mamka, povolaním magistra farmácie. Momentálne je na materskej dovolenke s najmladším Matejom. Otec pracuje vo firme, ktorá vyrába stavebný materiál a popri zamestnaní vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach. Práve pred týždňom získal titul inžinier.
Prvé "problémy" sa objavili v materskej škole. Učiteľka si najskôr myslela, že chlapec vyrušuje. Potom zistila, že on nie je neposedný. On už len tie základné veci dávno vie. Jej jednoduché otázky už rozvádzal do širších súvislostí. "Keď napríklad rozoznávali zvuky, pre Ivana bolo samozrejmé, že zvony zvonia. On sa už zaoberal tým, že to sú zvony na elektrinu a rozoberal princíp ich fungovania," opisuje jeden z početných zážitkov otec.
Keďže Ivan má narodeniny v decembri, do prvého ročníka nastupoval o rok neskôr. "Pri zápise do školy nám učiteľka povedala, aby sme deti počas prázdnin neučili čítať. Náš syn však už plynulo čítal tlačený aj písaný text. Navyše zvládal jednoduché počty a poznal aj princíp násobilky. Tak sme sa vybrali za psychologičkou," hovorí Renáta. Tá rodičom poradila, aby chlapec nastúpil do prvého ročníka, no ideálne by bolo, keby mohol ísť do triedy pre nadané deti. To však pre rodinu nepripadalo do úvahy, pretože najbližšie takéto zariadenia sú v Košiciach a Spišskej Novej Vsi. Košice sú od Veľkého Folkmara vzdialené približne 40 kilometrov a metropola Spiša až okolo 50 kilometrov. Sám tam cestovať nemôže a oni nemajú možnosť voziť ho.
V septembri sa teda Ivan zaradil medzi folkmarských prvákov. A opäť nastali určité problémy. Úlohy, ktoré ostatní žiaci riešili celú vyučovaciu hodinu, zvládol oveľa skôr a nudil sa. Preto si nosil doplnkový zošit, do ktorého zatiaľ písal. Mal oficiálne dovolené aj čítanie kníh "pod lavicou". "Po čase sme však videli, že pri nástupe do prvého ročníka mal väčšie ambície, ako keď bol niekoľko mesiacov prvákom. Začal sa prispôsobovať spolužiakom. Zrazu pri čítaní slabikoval. Tak sme sa opäť vybrali do psychologickej poradne, tentokrát za inou odborníčkou ," vykresľujú situáciu rodičia.
Po rozhovore s Ivanom ich aj ona prehovárala, aby ho nechali v Košiciach. Jeho talent na rozdiel od iných detí nie je len jednosmerný, napríklad len na matematiku, alebo na prírodopis, či slovenčinu. Ivan má veľmi široký rozsah. Prestúpiť do Košíc však nepripadalo do úvahy. Zostal teda vo Veľkom Folkmari, ale psychologička im odporučila, aby nezostával v prvej triede.
"Rodičia nás požiadali o preloženie Ivana Gregu do druhého ročníka. Absolvoval rozdielové skúšky, a tak mu v prestupe nič nebránilo. Niektorými svojimi vedomosťami prekvapil aj mňa," hovorí riaditeľ Základnej školy vo Veľkom Folkmari Mgr. Ján Brutovský. Ostrieľaný pedagóg s dlhoročnou praxou bol trocha zaskočený, keď sa mu sedemročný chlapec pochválil, že vie, čo je kolmica i 90-stupňový uhol.
"Spočiatku som sa obávala, ako sa adaptuje. Nastupoval k nám v marci. Stačil mu však týždeň, aby sa zžil so spolužiakmi i prostredím a zvládol učivo, ktoré sme preberali od septembra. Pravopis má na úrovni štvrtáka, aj ostatné predmety zvláda skvelo," chváli svojho žiačika triedna učiteľka druhákov Mária Czielová. Aj ona však jednoznačne zastáva názor, že Ivan by mal chodiť do špeciálnej školy pre rovnako nadané deti. To však nateraz naozaj nie je možné. Aspoň do štvrtého ročníka bude musieť zostať vo folkmarskej škole. Zišiel by sa mu však individuálny učebný plán, aby mohol ďalej napredovať svojím tempom.
A čo na to Ivan? Vo folkmarskej škole je veľmi spokojný. Má tam dobrých kamarátov. Po vyučovaní s nimi rád vonku šantí. Každý deň si číta. "Mám rád všetky knihy okrem vymyslených príbehov. V sobotu a nedeľu ráno v telke rád pozerám rozprávky. A ešte filmy o pilotoch. Chcem sa totiž stať pilotom dopravného lietadla," vysvetľuje šikovný druhák. Rodičia sa usmievajú. Povolanie pilota ho drží "už" mesiac. Doteraz chcel byť každý týždeň niečím iným. Ako to už u takých chlapcov býva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
